Svätý Otec pri modlitbe ruženca k Panne milosrdenstva vo Vilniuse

Veriacich zhromaždeným pred obrazom „Panny milosrdenstva“ umiestneným v „Bráne rannej zorničky“ povzbudil Svätý Otec k budovaniu mostov a vnímaniu tváre jej syna Ježiša vtlačenú do srdca každého človeka. Po antifóne „Salve Regina“ im udelil apoštolské požehnanie.

Príhovor pápeža Františka v plnom znení

Milí bratia a sestry, nachádzame sa pred „Bránou rannej zorničky“, ktorá zostala z hradieb tohto mesta, ktoré slúžili na ochranu pred každým nebezpečenstvom a provokáciou a ktoré v roku 1799 invázne vojsko úplne zničilo, ponechajúc len túto bránu. Už vtedy tu bol umiestnený obraz „Panny milosrdenstva“, Presvätej Bohorodičky, ktorá je vždy ochotná pomáhať, prísť nám na pomoc.

Už v tých časoch nás chcela naučiť, že sa dá ochrániť bez útočenia, že je možné byť obozretnými bez nezdravej potreby nedôverovať všetkým. Táto Matka, bez Dieťaťa, celá v zlate, je Matkou všetkých, v každom, kto príde až sem ona vidí to, čo mnohokrát ani my sami nie sme schopní si všimnúť: tvár jej syna Ježiša vtlačenú do našich sŕdc.

A keďže Ježišov obraz je vtlačený ako pečať v každom ľudskom srdci, každý muž a každá žena nám dávajú príležitosť stretnúť sa s Bohom. Keď sa uzatvárame do seba zo strachu pred druhými, keď budujeme múry a barikády, napokon sami seba oberáme o Ježišovu dobrú zvesť, ktorá vedie dejiny a život iných. Vybudovali sme priveľa opevnení v našej minulosti, ale dnes cítime potrebu pozerať si do tváre a uznať sa za bratov, kráčať spolu objavujúc a zakusujúc s radosťou a pokojom hodnotu bratstva. (por. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 87).

Každý deň na tomto mieste navštevuje Matku milosrdenstva množstvo ľudí pochádzajúcich z mnohých krajín: Litovčania, Poliaci, Bielorusi, Rusi – katolíci aj pravoslávni. Dnes to umožňuje ľahkosť komunikácie, sloboda pohybu medzi našimi krajinami. Aké by to bolo pekné, keby sa k tejto ľahkosti pohybu z jedného miesta na druhé pridala aj ľahkosť vytvárať miesta stretnutia a solidarity medzi všetkými, dávať do obehu dary, ktoré sme zadarmo dostali, vychádzať zo seba a rozdávať sa pre druhých, prijímajúc z našej strany prítomnosť a rozmanitosť iných ako dar a obohatenie nášho života.

Niekedy sa zdá, že otvorenie sa svetu nás vrhá do konkurenčného prostredia, kde je „človek človeku vlkom“ a kde je miesto len pre konflikt, ktorý nás rozdeľuje, pre napätia, ktoré nás vyčerpávajú, pre nenávisť a nepriateľstvo, ktoré nás nikam nevedú (por. Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 71-72).

Matka milosrdenstva sa ako každá dobrá matka snaží zjednocovať rodinu a šepká nám do ucha: „Hľadaj svojho brata“. Tak nám otvára bránu k novému úsvitu, k novej zornici. Vedie nás až k prahu, ako pri dverách bohatého pôžitkára z evanjelia (porov. Lk 16,19-31). Dnes nás čakajú deti a rodiny s krvácajúcimi ranami; nie sú to tie Lazárove z podobenstva, sú to tie Ježišove; sú reálne, konkrétne, a zo svojej bolesti a prítmia kričia, aby sme im priniesli uzdravujúce svetlo dobročinnej lásky. Pretože dobročinnosť je kľúčom, ktorý nám otvára nebeskú bránu.

Milí bratia! Nech pri prekročení tohto prahu môžeme zakúsiť silu, ktorá očisťuje naše postoje k iným a nech nám Matka dá schopnosť hľadieť na ich obmedzenia a nedostatky s milosrdenstvom a pokorou, bez pokladania sa za vyšších od iných. Nech si pri rozjímaní nad tajomstvami ruženca od nej vyprosíme schopnosť byť spoločenstvom, ktoré vie ohlasovať Ježiša Krista, našu nádej, aby sme budovali vlasť schopnú prijať všetkých. Kiež od Panny Márie prijmeme dary dialógu a trpezlivosti, blízkosti a prijatia, ktoré miluje, odpúšťa a neodsudzuje (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 165). Ide o takú vlasť, ktorá si volí budovanie mostov a nie múrov, ktorá dáva prednosť milosrdenstvu, a nie súdu. Nech je Mária vždy tou Bránou Zorničky pre celú túto požehnanú zem!

Nechajúc sa ňou viesť, pomodlime sa teraz desiatok ruženca, rozjímajúc nad tretím radostným tajomstvom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-ab, jb-