Anjel Pána v nedeľu 24. februára: Revolúcia milosrdenstva

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele (porov. Lk 6,27-38) sa týka ústredného a charakteristického aspektu života kresťana: lásky k nepriateľom. Ježišove slová sú jasné: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (v. 27-28). A toto nie je vec nezáväznej voľby, ale príkaz. Nie všetkým, ale iba učeníkom, ktorých Ježiš oslovuje „vy, ktorí počúvate“. On veľmi dobre vie, že milovať nepriateľov prekračuje naše možnosti, ale preto sa stal človekom: aby nás nenechal takých, akí sme, ale nás premenil na mužov a ženy, ktorí sú schopní väčšej lásky, lásky jeho i nášho Otca. Toto je tá láska, ktorú Ježiš dáva tomu, kto „ho počúva“. A tým sa stáva možnou! S ním, vďaka jeho láske a Duchu aj my môžeme milovať toho, kto nás nemiluje, i toho, kto nám ubližuje.

Týmto spôsobom Ježiš chce, aby v každom srdci

víťazila Božia láska nad nenávisťou a nevraživosťou. Logika lásky, ktorá kulminuje v Kristovom kríži, je rozpoznávacím znakom kresťana a vedie nás vychádzať v ústrety všetkým s bratským srdcom. Ako je však možné prekonať ľudský inštinkt a svetský zákon odplaty? Odpoveď dáva Ježiš v tom istom evanjeliovom úryvku: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (v. 36). Kto počúva Ježiša, kto sa usiluje nasledovať ho, aj keď to niečo stojí, stáva sa dieťaťom Božím a začína sa skutočne podobať na Otca, ktorý je na nebesiach. Stávame sa schopnými vecí, o ktorých sa nám ani nesnívalo, že by sme ich mohli vysloviť či konať, dokonca takých, za ktoré by sme sa boli hanbili, no teraz nám naopak dávajú radosť a pokoj. Už viac nepociťujeme potrebu byť násilníckymi, v slovách či skutkoch; objavujeme, že sme schopní nehy a dobra; a cítime, že toto všetko nepochádza od nás, ale od Neho! A tak sa tým nechválime, ale sme za to vďační.

Neexistuje nič väčšie a nič plodnejšie ako je láska: ona udeľuje človeku celú jeho dôstojnosť, zatiaľ čo naopak nenávisť a pomsta ho znižujú, zohyzďujúc krásu stvorenia vytvoreného na obraz Boží.

Toto nariadenie, odpovedať na urážku a krivdu láskou, vytvorilo vo svete novú kultúru: kultúru milosrdenstva. Musíme sa dobre naučiť a dobre praktizovať túto „kultúru milosrdenstva, ktorá dáva život pravej revolúcii“ (Apoštolský list Misericordia et misera, 20). Je to revolúcia lásky, ktorej hlavnými aktérmi sú mučeníci všetkých čias. A Ježiš nás uisťuje, že naše správanie založené na láske k všetkým tým, ktorí nám robia zle, nebude márne. On hovorí: „Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám. […] Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (v. 37-38). Toto je krásne. Bude to nádhera, ktorou nás Boh obdarí, ak sme veľkodušní, milosrdní. Máme odpúšťať, lebo Boh nám odpustil a odpúšťa nám stále. Ak úplne neodpustíme, nemôžeme si myslieť, že nám tiež bude plne odpustené. Naopak, ak sa naše srdcia otvárajú pre milosrdenstvo, ak sa odpustenie spečaťuje bratským objatím a utvárajú sa putá bratského spoločenstva, hlásame pred svetom, že sa dá premôcť zlo dobrom.

Niekedy je ale pre nás ľahšie pripomínať si tie krivdy, ktorých sa nám dostalo, a zlo, ktoré nám spôsobili iní, a nie tie dobré veci; a to až do tej miery, že sú ľudia, u ktorých sa to stalo zvykom a prerástlo to až do choroby. Takíto ľudia sú „zberateľmi nespravodlivostí“: pripomínajú si iba zlé veci, ktoré spravili. Toto ale nie je cesta. Musíme konať opačne, hovorí Ježiš. Pripomínať si dobré veci, a keď k nám niekto príde klebetiť a zle hovorí o druhom, máme povedať: „Veď hej, možno, ale má aj túto dobrú stránku...“ Otočiť rozhovor naruby. Toto je tá revolúcia milosrdenstva.

Panna Mária nech nám pomáha, aby sa našich sŕdc dotklo sväté Ježišovo slovo, žeravé ako oheň, ktoré nás premieňa a uschopňuje konať dobro bez nároku na odplatu - konať dobro bez nároku na odplatu - a byť všade svedkami víťazstva lásky.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-