Príhovor pápeža Františka migrantom v marockej diecéznej Charite

Drahí priatelia,

som veľmi rád, že mám túto možnosť stretnúť sa s vami počas mojej návštevy Marockého kráľovstva. Je to pre mňa opätovná príležitosť vyjadriť svoju blízkosť všetkým vám a spolu s vami čeliť tejto veľkej a závažnej rane, ktorá sužuje 21. storočie od jeho začiatku. Táto rana volá do neba. My ale nechceme, aby našou reakciou boli ľahostajnosť a mlčanie (porov. Ex 3,7). Tým viac, keď zisťujeme, že sú tu milióny utečencov a ostatných nútených migrantov, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, bez počítania obetí obchodovania s ľuďmi a nových foriem otroctva v rukách zločineckých organizácií. Nikto nemôže zostať ľahostajný voči tejto bolesti.

Ďakujem Mons. Santiagovi za jeho slová privítania a za nasadenie Cirkvi v službe migrantom. Ďakujem tiež Jacksonovi za jeho svedectvo; ďakujem všetkým vám, migrantom a členom združení na ich pomoc, ktorí ste sa tu dnes poobede zišli, aby sme posilnili putá medzi nami a pokračovali v úsilí o zabezpečovanie dôstojných životných podmienok pre všetkých. A ďakujem deťom! Tie sú nádejou. Za ne musíme bojovať, v ich prospech. Ony majú právo, právo na život, právo na dôstojnosť. Bojujme za ne.  Všetci sme povolaní odpovedať na početné výzvy, ktoré prináša súčasná migrácia, a to veľkodušne, pohotovo, múdro a prezieravo, každý podľa svojich možností (porov. Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2018).

Pred niekoľkými mesiacmi sa tu v Maroku uskutočnila Medzivládna konferencia v Marrákeši, ktorá ratifikovala prijatie Globálneho paktu o bezpečnej, usporiadanej a regulovanej migrácii. „Dohoda o migrácii tvorí dôležitý krok vpred pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré v rámci Spojených národov po prvýkrát na multilaterálnej úrovni rieši túto tému vo významnom dokumente,“ (Príhovor k diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici, 7. januára 2019).

Tento Pakt umožňuje uznať a uvedomiť si, že „nejde iba o migrantov“ (porov. Téma Svetového dňa migrantov a utečencov 2019), akoby ich životy boli niečím cudzím či okrajovým, s čím zvyšok spoločnosti nemá nič spoločné. Akoby ich kvalita ako osôb majúcich práva zostala „pozastavená“ z dôvodu ich aktuálnej situácie; „v skutočnosti migranta nerobí viac človekom alebo menej človekom to, či sa zdržiava na tej či na onej strane hraníc“ (Príhovor Jeho Veličenstva kráľa Maroka na Medzivládnej konferencii o migrácii, Marrákeš, 10. decembra 2018).

To, čo je tu v hre, je tvár, akú chceme ako spoločnosť mať, a hodnota každého života. Urobilo sa veľa pozitívnych krokov vpred v rôznych oblastiach, najmä v rozvinutých spoločnostiach, ale nemôžeme zabúdať, že progres našich národov nemožno merať iba podľa technologického či ekonomického rozvoja. Závisí predovšetkým od toho, ako sme schopní nechať sa pohnúť a rozcítiť človekom, ktorý klope na naše dvere a svojím pohľadom kompromituje a rúca autoritu všetkých falošných bôžikov, ktorí držia v šachu a zotročujú život; bôžikov, ktorí sľubujú iluzórne a prchavé šťastie, budované bokom od reality a od utrpenia druhých. Akým pustým a nehostinným sa stáva nejaké mesto, keď stratí schopnosť súcitu! Stáva sa spoločnosťou bez srdca... neplodnou matkou. Vy nie ste na okraji, ste v strede srdca Cirkvi.

Chcem ponúknuť štyri slovesá – prijať, ochraňovať, pozdvihovať a integrovať – aby sa tí, čo chcú napomáhať skonkretizovaniu a zreálňovaniu tohto spojenectva, mohli skôr múdro zapojiť, než mlčať, skôr prísť na pomoc než sa izolovať, skôr budovať než opúšťať.

Drahí priatelia, chcem tu zdôrazniť dôležitosť, ktorú v sebe majú tieto štyri slová. Tvoria určitý vzťažný rámec pre všetkých. Skutočne, toto úsilie sa dotýka všetkých nás – hoci rozličným spôsobom, no dotýka sa všetkých – a všetci sme potrební k zabezpečeniu dôstojnejšieho, bezpečnejšieho a solidárnejšieho života. Rád si predstavujem, že prvým dobrovoľníkom, asistentom, záchrancom, priateľom migranta je iný migrant, ktorý z vlastnej skúsenosti pozná utrpenie cesty. Nemožno si predstavovať nejaké veľké prínosné stratégie schopné prinavrátiť človeku dôstojnosť, ktoré by sa však obmedzovali iba na sociálnu pomoc migrantov. Tá je nevyhnutná, ale nestačí. Je potrebné, aby ste sa vy, migranti, cítili prvými protagonistami a zodpovednými v celom tohto procese.

Tieto štyri slovesá môžu pomôcť uskutočniť zmluvy, ktoré dokážu spätne získavať priestory pre prijímanie, ochranu, pozdvihnutie a integráciu. Ináč povedané, priestory dávajúce dôstojnosť.

„Berúc do úvahy aktuálny scenár, prijímať predovšetkým znamená ponúknuť migrantom a utečencom väčšie možnosti bezpečného a legálneho vstupu do cieľových krajín“ (Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2018). Rozšírenie pravidelných migračných ciest je v skutočnosti jedným z hlavných cieľov Globálneho paktu. Spoločné úsilie v tejto veci je nevyhnutné pre to, aby sa nedával priestor „obchodníkom s ľudským mäsom“, ktorí ťažia zo snov a potrieb migrantov. Kým sa toto úsilie úplne nezrealizuje, bude treba čeliť ťaživej realite neregulárnych tokov so spravodlivosťou, solidárnosťou a milosrdenstvom. Formy kolektívneho vylúčenia, ktoré neumožňujú korektné riešenie osobitých prípadov, sa nemajú prijímať. Naopak, musia sa podporovať a zjednodušiť procesy mimoriadnej legalizácie, najmä v prípade rodín a mladistvých.

Ochraňovať znamená zaistiť ochranu „práv a dôstojnosti migrantov a utečencov, nezávisle od ich migrantského statusu“ (Tamtiež). Keď sa pozrieme na skutočnosť v tomto regióne, ochranu je treba zabezpečovať predovšetkým na migračných trasách, ktoré sú žiaľ často dejiskom násilností, vykorisťovania a zneužívania každého druhu. Zdá sa, že je tu tiež potrebné zamerať osobitnú pozornosť na migrantov, ktorí sú v situácii veľkej zraniteľnosti, na početných mladistvých bez sprievodu a na ženy. Je zásadne dôležité môcť všetkým zabezpečiť adekvátnu medicínsku, psychologickú a sociálnu starostlivosť, a tak navrátiť dôstojnosť tým, čo ju po ceste stratili; tak ako to obetavo robia pracovníci tohto zariadenia. Medzi vami sú niektorí, ktorí môžu dosvedčiť, ako dôležité sú tieto služby ochrany, dodávajúce nádej počas pobytu v hostiteľských krajinách, ktoré sa ich ujali.

Pozdvihovať značí zaisťovať všetkým, migrantom i miestnym, možnosť nachádzať bezpečné miesto, kde sa môžu celkovo realizovať. Takéto pozdvihnutie začína rozpoznaním toho, že nikto nie je ľudským odpadom, ale je nositeľom osobnostného, kultúrneho  a profesionálneho bohatstva, ktoré môže priniesť veľkú hodnotu tam, kde sa nachádza. Prijímajúce spoločnosti tým budú obohatené, ak vedia čo najlepšie valorizovať príspevok migrantov, predchádzajúc každej forme diskriminácie a xenofóbneho myslenia. Budú ich živo povzbudzovať k osvojeniu si miestneho jazyka ako dôležitého nositeľa interkultúrnej komunikácie, ako aj ku každej pozitívnej forme nadobúdania pocitu zodpovednosti voči hostiteľskej spoločnosti, učiac sa úcte k ľuďom a rešpektovaniu spoločenských vzťahov, zákonov a kultúry, čím sa výraznejšie prispeje k integrálnemu rozvoju všetkých.

Nezabúdajme však na to, že ľudské pozdvihnutie migrantov a ich rodín sa začína aj od spoločnosti, odkiaľ pochádzajú; tam, kde má byť zabezpečené spolu s právom emigrovať aj právo nebyť donútenými k migrácii, t. j. právo mať vo vlasti podmienky umožňujúce dôstojný život. Vážim si a povzbudzujem úsilie programov medzinárodnej spolupráce a transnacionálneho rozvoja, bez postranných záujmov, do ktorých sú migranti zapojení ako hlavní protagonisti (porov. Príhovor k účastníkom medzinárodného fóra o „migrácii a mieri“, 21. februára 2017).

Pod integrovaním sa rozumie angažovanosť v procese, ktorý doceňuje kultúrne dedičstvo zároveň prijímajúceho spoločenstva ako aj samotných migrantov, vytvárajúc tak interkultúrnu a otvorenú spoločnosť. Vieme, že vôbec nie je ľahké vstúpiť do kultúry, ktorá nám je cudzia – tak pre prišelca, ako aj pre hostiteľa –, vcítiť sa do kože osôb, ktoré sú od nás úplne odlišné, pochopiť ich myslenie a skúsenosť. Takto častokrát odmietame stretnúť sa inými a budujeme si obranné bariéry (porov. Homília vo Svetový deň migrantov a utečencov, 14. januára 2018). Integrovať si teda vyžaduje nenechať sa podmieňovať strachmi a nevedomosťou.

Je pred nami cesta, ktorú nám treba prejsť spoločne, ako skutoční spoločníci na ceste, ktorá zaväzuje všetkých, migrantov i miestnych, k budovaniu miest, ktoré budú pohostinné, pluralitné a pozorné k interkultúrnym procesom, miesta schopné doceniť bohatstvo rozdielnosti pri stretnutí s druhým. Aj v tomto prípade môžu mnohí z vás osobne dosvedčiť, ako dôležité je takéto úsilie.

Drahí priatelia migranti, Cirkev si je vedomá utrpenia, ktoré poznačuje vašu cestu a trpí ním spolu s vami. Keď k vám prichádza vo vašich tak rozličných situáciách, chce pripomínať, že Boh chce, aby sme my všetci opravdivo žili. Cirkev túži stáť po vašom boku a vytvárať spolu s vami to, čo je pre váš život najlepšie. Lebo každý človek má právo žiť, každý človek má právo mať sny a môcť si nájsť svoje správne miesto v našom „spoločnom domove“! Každý človek má právo na budúcnosť.

Chcem ešte vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí sa dali do služby migrantom a utečencom na celom svete, a dnes zvlášť vám, pracovníkom Charity, ktorí máte tú česť prejavovať milosrdnú lásku Boha toľkým našim bratom a sestrám v mene celej Cirkvi. Ďakujem rovnako aj všetkým partnerským organizáciám. Vy dobre viete a zažívate, že pre kresťana „nejde iba o migrantov“, ale že to sám Kristus klope na naše dvere.

Pán, ktorý počas svojho pozemského života sám na vlastnej koži zažil utrpenie exilu, nech každého z vás požehnáva, nech vám udelí potrebnú silu, aby vás nič neodradilo a aby ste boli jeden pre druhého „bezpečným prístavom“ prijatia.

Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-