Pápež sa stretol s politickými a náboženskými predstaviteľmi Maroka

Miroslava Holubíková - Vatikán

Svätý Otec po viac ako troch hodinách letu pristál na medzinárodnom letisku Rabat-Salé, kam ho prišli privítať kráľ Mohammed VI., ako aj rabatský arcibiskup Mons. Cristóbal López Romer. Po prílete o 14. hodine bol kulisou privítacej ceremónie dážď, ktorý je v tejto krajine vzácny. V letiskovej hale pápeža čakala kytica od dvojice detí v tradičnom odeve, ako aj marocký znak privítania: datle a mandľové mlieko.

Stretnutie s predstaviteľmi krajiny pri Hassanovej veži

Na prvé veľké stretnutie s Maročanmi sa Svätý Otec presunul z letiska automobilom. Priestranstvo Hassanovej veže z 12. storočia, na ktorom absolvoval pápež František v sprievode kráľa privítaciu ceremóniu, pojme 20 tisíc osôb. Je vystavané z mramoru so štvorhrannou vežou  obklopenou niekoľkými radmi voľne vztýčených stĺpov. 44-metrová veža je vlastne nedokončeným minaretom, ktorý chcel vystavať v 12. storočí sultán Abu Yusuf Ya`qub al-Mansur, no po jeho smrti sa stavba zastavila. Navyše v roku 1755 prišlo zemetrasenie, ktorého následky boli opravené až v 60. rokoch 20. storočia.

Pri stretnutí pápeža s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru, s bohatou účasťou marockého ľudu zhromaždeného na priestranstve aj napriek dažďu, sa po odznení hymien a pozdrave čestnej stráže ujal slova kráľ Mohammed VI. Postupne prechádzajúc z arabčiny do španielčiny, angličtiny a francúzštiny pripomenul historickú návštevu pápeža sv. Jána Pavla II. v Maroku v roku 1985. Zdôraznil úsilie krajiny o medzináboženské porozumenie medzi moslimami, kresťanmi a židmi a najmä význam výchovy mládeže na predchádzanie radikalizácii a extrémizmu.

Pápež pripomenul 800. výročie stretnutia sv. Františka so sultánom

Svätý Otec začal svoj príhovor arabským pozdravom žičenia pokoja: „As-Salam Alaikum“. Pokračoval v taliančine s arabským prekladom. V príhovore dal dôraz na dialóg, slobodu náboženstva a nezlúčiteľnosť spájania viery v Boha s násilím. Okrem iného uviedol:

„Táto návšteva je pre mňa dôvodom na radosť a vďačnosť, pretože mi umožňuje na prvom mieste objaviť krásy vašej zeme, vášho ľudu a vašich tradícií. Vďačnosť, ktorá sa premieňa na dôležitú príležitosť posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné poznanie medzi veriacimi našich dvoch náboženstiev, v čase keď si pripomíname 800. výročie historického stretnutia medzi sv. Františkom z Assisi a sultánom al-Malikom al-Kamilom. Tá prorocká udalosť ukazuje, že odvaha k stretnutiu a podaniu ruky je cestou mieru a harmónie pre ľudstvo - tam, kde extrémizmus a nenávisť spôsobujú rozdelenie a deštrukciu.“

Pápež vyjadril želanie, aby návšteva prispela k budovaniu vzťahov rešpektu, úcty a vzájomnej spolupráce, v duchu Dokumentu o ľudskom bratstve, podpísaného v Abú Zabí pri jeho nedávnej návšteve Spojených arabských emirátov.

„Tu, v tejto zemi, ktorá je prirodzeným mostom medzi Afrikou a Európou, chcem pripomenúť nevyhnutnosť spájať naše sily, aby sme poskytli nový impulz budovaniu solidárnejšieho sveta, sveta viac zainteresovaného do úprimnej, odvážnej a nevyhnutnej snahy o dialóg, ktorý rešpektuje bohatstvá a špecifiká každého národa a každej osoby. Toto je výzva, ktorú sme všetci povolaní prijať, najmä v tomto čase, keď sa niektoré hlasy pokúšajú z rozdielov a vzájomného zneuznania vytvoriť dôvody na rivalitu a rozklad. Na to, aby sme budovali otvorenú, pluralitnú a solidárnu spoločnosť - je podstatné rozvíjať a neustále prijímať za vlastnú kultúru dialógu - ako cestu, po ktorej treba kráčať; spoluprácu ako spôsob konania; vzájomné poznanie ako metódu a kritérium (por. Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019).“

Terorizmus je urážkou náboženstva a samotného Boha

Svätý Otec sa v príhovore dotkol aj osobitne dôležitej témy islamistického fundamentalizmu:

„Je naozaj nevyhnutné proti fanatizmu a fundamentalizmu postaviť solidaritu všetkých veriacich, a ako neoceniteľné vzory nášho konania zobrať hodnoty, ktoré sú nám spoločné. V tejto perspektíve som rád, že onedlho navštívim Inštitút Mohammeda VI. pre imámov, kazateľov a kazateľky, ktorý založilo Vaše Veličenstvo s cieľom poskytnúť primeranú a zdravú formáciu - proti všetkým formám extrémizmu, ktoré často vedú k násiliu a k terorizmu a ktoré v každom prípade predstavujú urážku náboženstva a samotného Boha. Vieme, aká nevyhnutná je správna príprava budúcich náboženských lídrov, ak v srdciach nových generácií chceme oživiť skutočný zmysel pre náboženstvo.“

Pápež František spomenul i príspevok kresťanov k porozumeniu v marockej spoločnosti. Konkrétne menoval vytvorenie ekumenického inštitútu Al Mowafaqa v Rabate v roku 2012 z cirkevnej iniciatívy katolíkov i protestantov v Maroku. Cieľom inštitútu je prispievať k podpore ekumenizmu ako aj k dialógu s kultúrou a s islamom.

V súvislosti s dôležitou úlohou náboženstiva pri vytváraní mostov medzi národmi Svätý Otec pripomenul aj medzinárodnú konferenciu o právach náboženských menšín v islamskom svete, ktorá sa uskutočnila v Marrákeši v januári 2016. Pápež ďalej poznamenal:

„Autentický dialóg nás preto pozýva nepodceniť dôležitosť náboženstva pre budovanie mostov medzi ľuďmi a pre schopnosť úspešne čeliť spomenutým výzvam. Naozaj - s rešpektom voči našim rozdielom - viera v Boha nás vedie k tomu, aby sme spoznali vynikajúcu dôstojnosť každého človeka, ako aj jeho neodňateľné práva. (...) Práve preto sú sloboda svedomia a náboženská sloboda - ktorá sa neobmedzuje len na samotnú slobodu kultu, ale musí každému umožniť život podľa vlastného náboženského presvedčenia - neoddeliteľne spojené s ľudskou dôstojnosťou.“

Marrákeš ako miesto konferencií o ekológii a migrácii

Na pôde Maroka Svätý Otec pripomenul aj nedávnu medzinárodnú konferenciu o klimatických zmenách COP 22, ktorá sa konala v Marrákeši v novembri 2016. Skutočné „ekologické obrátenie“ je zamerané na integrálny ľudský rozvoj, podotkol pápež František. Ďalej prešiel k téme migrácie, ktorá v Maroku patrí medzi kľúčové:

„Vážna migračná kríza, ktorej dnes čelíme, je pre všetkých naliehavým apelom, aby hľadali konkrétne prostriedky na odstránenie príčin, ktoré nútia toľkých ľudí opustiť svoje krajiny, svoje rodiny, a žiť neraz na okraji spoločnosti, v odmietaní.“

V tomto bode ocenil pápež František prijatý dokument medzivládnej konferencie o Globálnom pakte zameranom na bezpečnú, zákonitú a regulérnu migráciu, ktorý chce byť vzorom pre celé medzinárodné spoločenstvo. Dodal však, že treba ešte mnoho urobiť od úloh stanovených v tomto dokumente ku konkrétnym skutkom a predovšetkým k zmene postoja voči migrantom: aby sme ich brali ako osoby, a boli im priznané práva a dôstojnosť. A ďalej pokračoval:

„A keď to okolnosti umožnia, budú sa môcť rozhodnúť vrátiť domov - v bezpečných podmienkach, s rešpektom voči ich dôstojnosti a voči ich právam. Ide o jav, ktorý nikdy nenájde riešenie v stavaní múrov, v šírení strachu z druhých alebo v odmietaní pomoci tým, ktorí túžia po legitímnom zlepšení pre seba a pre svoje rodiny. Vieme, že cesta k upevneniu skutočného mieru vedie cez snahu o sociálnu spravodlivosť, ktorá je nevyhnutná pre nápravu ekonomických nerovnováh a politických neporiadkov, ktoré boli vždy principiálnymi faktormi pre napätia a ohrozenia celého ľudstva.“

Katolícka cirkev buduje bratstvo školami otvorenými pre moslimov

Svätý Otec na záver poukázal na príspevok katolíkov k životu krajiny, ktorého významnou súčasťou je služby vzdelávania a výchovy:

„Kresťania sa tešia miestu, ktoré im bolo vytvorené v marockej spoločnosti. Chcú prispievať k budovaniu solidárneho a prosperujúceho národa, majúc na srdci spoločné dobro celého ľudu. Z toho pohľadu, úsilie Katolíckej cirkvi v Maroku, v jej sociálnych dielach a v oblasti vzdelávania prostredníctvom škôl otvorených študentom každého vyznania, náboženstva a pôvodu, vnímam ako významné. Preto, keď ďakujem Bohu za cestu, ktorú sa podarilo prejsť, dovoľte mi povzbudiť katolíkov a kresťanov, aby tu, v Maroku, boli služobníkmi, podporovateľmi a obrancami ľudského bratstva.“

Spolu so záverečným poďakovaním v arabčine „Shukran bi-saf!“ (Veľká vďaka!) pápež František adresoval celému Maroku žičenie ochrany a požehnania všemohúceho, dobrotivého a milosrdného Boha.

Návšteva mauzólea a stretnutie s kráľovskou rodinou  

V počasí so silnejším vetrom sa pápež František presunul pomedzi mávajúce zástupy do blízkeho Mauzólea Mohammeda V., kde po súkromnej prehliadke hrobiek dvoch sultánov zanechal podpis v Čestnej knihe. Mohammed V. je považovaný za „otca moderného marockého národa“. Bol marockým sultánom v období 1927-1953 a po dvojročnom vyhnanstve na Madagaskare sa znovu vrátil ako marocký kráľ v rokoch 1957-1961.

Zaujímavosťou je, že mauzóleum navrhol vietnamský architekt Eric Vo Toan, a to v štýle tradičného marockého umenia. V mauzóleu sa nachádzajú aj hrobky najmladšieho syna Mohammeda V.,  princa Moulaya Abdellaha (1953-1983), a jeho brata Hassana II., marockého kráľa v rokoch 1961-1999, po ktorom je pomenovaná vyššie spomínaná veža, hlavná starobylá dominanta mesta.

Z mauzólea sa Svätý Otec presunul autom do Kráľovského paláca, architektonického komplexu v tradičnom arabskom štýle so siedmimi bránami a malou mešitou. Marocký kráľ Mohammed VI. je 23. kráľom Alavitskej dynastie, ktorá je pri moci od polovice 18. storočia. 56-ročný kráľ je synom kráľa Hassana II. Jeho manželkou je princezná Lalla Salma, s ktorou majú dve deti.

Spoločná výzva o posvätnosti Jeruzalema

Pri príležitosti návštevy Maroka Svätý Otec a kráľ Mohammed VI. spoločne podpísali výzvu, ktorá uznáva „jedinečnosť a posvätnosť Jeruzalema ako spoločného dedičstva ľudstva a veriacich troch monoteistických náboženstiev“. Súčasťou výzvy je aj prianie zaručiť pre Jeruzalem „úplnú slobodu prístupu veriacim z troch monoteistických náboženstiev, teda ich úctu v podobe modlitbe k jednému Bohu, Stvoriteľovi všetkých za pokoj a bratstvo na zemi.“

Návšteva školy pre imámov

Program apoštolskej cesty s mottom „Služobník nádeje“ pokračoval návštevou vzdelávacieho strediska pre imámov, kazateľov a kazateľky. Svätý Otec tentoraz nevystúpil s oficiálnym príhovorom, ten bol vyhradený pre ministra pre náboženské záležitosti. Pápež František si vypočul aj dve svedectvá od študentov inštitútu, jedného pochádzajúceho z Európy a druhého z Afriky.

Večer už Svätého Otca čakalo stretnutie s migrantami, o ktorých sa stará Rabatská diecézna Charita.

Aktualizované: 30.3.2019, 20:25