Pápežov príhovor rumunským občianskym autoritám

Pán prezident, pani premiérka, Vaša Blaženosť, ctení členovia diplomatického zboru, vážení predstavitelia úradnej moci, vážení zástupcovia rôznych náboženských konfesií a občianskej spoločnosti, drahí priatelia!

Srdečne pozdravujem a vyjadrujem vďaku pánovi prezidentovi a pani premiérke za pozvanie navštíviť Rumunsko a za milé slová na uvítanie vyslovené aj v mene ostatných zástupcov úradnej moci a tohto milovaného ľudu. Pozdravujem členov diplomatického zboru a predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí sa tu zhromaždili.

S bratskou láskou pozdravujem môjho brata Daniela. Môj úctivý pozdrav smeruje ku všetkým metropolitom a biskupom Svätej synody, ako aj ku všetkým veriacim Rumunskej pravoslávnej cirkvi. S dojatím pozdravujem biskupov a kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, aj všetkých príslušníkov Katolíckej cirkvi, ktorých som prišiel utvrdiť vo viere a povzbudiť ich na ich ceste života a kresťanského svedectva.

Som rád, že som zavítal do tejto vašej krásnej krajiny, dvadsať rokov po návšteve svätého Jána Pavla II. a v tomto období, keď Rumunsko po prvý raz od svojho vstupu do Európskej únie predsedá Rade Európy.

Je to vhodný čas na to, aby sme sa zamysleli nad tridsiatimi rokmi, ktoré uplynuli od chvíle, keď sa Rumunsko oslobodilo z područia režimu, ktorý potláčal občiansku a náboženskú slobodu, izoloval tento národ od ostatných európskych krajín a viedol k stagnácii ekonomiky a vyčerpaniu jeho tvorivých síl. V týchto rokoch Rumunsko pristúpilo k budovaniu pevnej demokracie prostredníctvom plurality svojich politických a spoločenských síl a ich vzájomného dialógu, prostredníctvom fundamentálneho uznania náboženskej slobody a plnej účasti krajiny na veľkej medzinárodnej scéne. Je dôležité uznať obrovský pokrok na tejto ceste, napriek závažným ťažkostiam a negatívnym javom.

Vôľa pokročiť v rôznych oblastiach občianskeho, sociálneho, kultúrneho a vedeckého života uvoľnila množstvo energie a bola spúšťačom mnohých projektov; odpútala veľkú kreatívnu silu, ktorá bola predtým zovretá, a inšpirovala množstvo nových iniciatív, ktoré priviedli krajinu do 21. storočia. Povzbudzujem vás, aby ste naďalej pracovali na upevňovaní štruktúr a inštitúcií potrebných nielen na to, aby ste reagovali na legitímne úsilie vašich občanov, ale aby ste umožnili ľudu vašej krajiny naplno prejaviť svoj potenciál a prirodzené nadanie.

Zároveň je potrebné priznať, že hoci zmeny, ktoré priniesol úsvit tejto novej éry, viedli k skutočným úspechom, priniesli aj nevyhnutné prekážky, ktoré bolo treba prekonať a problematické dôsledky pre spoločenskú stabilitu a vládu nad krajinou. Myslím v prvom rade na fenomén emigrácie a niekoľko miliónov ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy a krajinu, aby hľadali nové príležitosti na zamestnanie a dôstojnú existenciu. Myslím aj na vyľudňovanie mnohých obcí, ktoré prišli o množstvo svojich obyvateľov, na vplyv tejto skutočnosti na kvalitu života v týchto oblastiach, a na oslabovanie hlbokých kultúrnych a duchovných koreňov, ktoré vám v skúškach boli oporou v najťažších momentoch. Zároveň sa skláňam pred obetou mnohých synov a dcér Rumunska, ktorí svojou kultúrou, výnimočnou identitou a pracovitosťou obohatili krajiny, do ktorých emigrovali, a plodmi svojej práce pomáhajú svojim rodinám, ktoré zostali doma. Myslieť na bratov a sestry, ktorí sú v cudzine, je čin patriotizmu, je to skutok bratstva, skutok spravodlivosti. Pokračujte v tom.

Konfrontácia s problémami tejto novej kapitoly dejín, identifikácia účinných riešení a nachádzanie spôsobov, ako ich uplatniť, pozýva k intenzívnejšej spolupráci politických, ekonomických, sociálnych a duchovných síl národa. Je nevyhnutné kráčať vpred spoločne, kráčať v jednote, s presvedčením o potrebe nasledovať najvyššie povolanie, o ktorého naplnenie sa musí usilovať každý štát: zodpovednosť za spoločné dobro svojho národa. Spoločný posun vpred ako spôsob formovania budúcnosti si vyžaduje ušľachtilú ochotu obetovať niečo zo svojej vlastnej vízie alebo záujmu pre dobro väčšieho projektu, a tak vytvárať súlad, ktorý umožňuje bezpečne postupovať smerom k spoločným cieľom. Toto je základ ušľachtilosti.

Toto je cesta k budovaniu inkluzívnej spoločnosti, v ktorej všetci zdieľajú svoje dary a schopnosti, prostredníctvom kvalitného vzdelania a kreatívnej, angažovanej a solidárnej práci (porov. Evangelii Gaudium, 192). Takýmto spôsobom sa všetci stávajú protagonistami spoločného dobra, kde slabí, chudobní a maličkí nie sú viac vnímaní ako nežiadúci, ktorí brzdia chod „stroja“, ale ako občania, ako bratia a sestry, ktorí majú byť plnohodnotnou súčasťou života spoločnosti. Vskutku, to, ako sa s nimi zaobchádza, je najlepším ukazovateľom  dobra spoločenského modelu, ktorý sa človek usiluje budovať. Spoločnosť môže byť považovaná za skutočne občiansku iba do takej miery, do akej sa zaujíma o svojich najviac znevýhodnených členov. 

Celý tento proces musí mať srdce a dušu a pred sebou jasný cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Cieľ, ktorý nie je založený na vonkajších činiteľoch alebo na rastúcej moci finančníckych kruhov, ale na uvedomovaní si centrality ľudskej osoby a jej neodňateľných práv (porov. Evangelii Gaudium, 203). Pre harmonický a udržateľný rozvoj, konkrétne skutky solidarity a lásky a zvýšený záujem spoločenských, občianskych a politických síl o dosahovanie spoločného dobra, nestačí modernizovať ekonomické teórie alebo profesionálne techniky a schopnosti, akokoľvek môžu byť potrebné. Vyžaduje si to rozvoj nielen materiálnych podmienok, ale samotnej duše vášho ľudu, pretože národy majú dušu, majú spôsob chápania reality, prežívania reality. Vrátiť sa vždy k duši vlastného národa: toto pomáha ľudu kráčať vpred.

V tejto súvislosti môžu kresťanské cirkvi pomôcť znovu objaviť a posilniť tlčúce srdce, ktoré môže byť zdrojom politickej a sociálnej činnosti založenej na dôstojnosti človeka a vedúcej k záväzku štedro a férovo pracovať na dosiahnutí celkového spoločného dobra. Zároveň sa ony samy snažia stať sa vierohodným odrazom Božej prítomnosti a príťažlivým svedkom jeho diela a takto sa rozvíja ich autentické vzájomné priateľstvo a spolupráca. Toto je cesta, ktorú túži nasledovať Katolícka cirkev. Chce prispieť k budovaniu spoločnosti. Túži byť znamením harmónie, nádeje a jednoty a slúžiť ľudskej dôstojnosti a spoločnému dobru. Želá si spolupracovať s občianskymi autoritami, s inými cirkvami, a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle, kráčajúc s nimi a zverujúc svoje výnimočné dary do služby celému spoločenstvu. Katolíckej cirkvi to nie je cudzie. Zdieľa ducha národa, ako to demonštruje účasť jej veriacich na formovaní osudu krajiny a na vytváraní a rozvoji štruktúr integrálneho vzdelávania a foriem charitatívnej pomoci vhodnej pre moderný štát. Týmto spôsobom chce prispieť k budovaniu spoločnosti, občianskeho a duchovného života vo vašej krásnej rumunskej zemi.

Pán prezident,  s mojím zbožným želaním prosperity a pokoja pre Rumunsko, vyprosujem vám, vašej rodine, všetkým tu prítomným a celému ľudu vašej krajiny hojné Božie požehnanie a ochranu Svätej Matky Božej.

Boh žehnaj Rumunsko!

(Preklad: Slovenská redakcia VR v spolupráci s Televíziou LUX) -dj-