Pápež v Rumunsku pozval Rómov k spolupráci na budovaní ľudskejšieho sveta

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Pri vstupe do novopostavého kostolíka vo štvrti obývanej Rómami Svätého Otca privítal miestny biskup. Po privítacích slovách gréckokatolíckeho kňaza rómskeho pôvodu sa pápež František prihovoril prítomným. Zdôraznil, že Cirkev je miestom stretnutia a je v nej miesto pre všetkých. Členov rómskej komunity pozval k pestovaniu hodnôt a vymenoval viacero konkrétnych oblastí, v ktorých môžu byť pre spoločnosť prínosom: hodnota života a rodiny, solidárnosť, pohostinnosť, pomoc, podpora a obrana najslabších uprostred spoločenstva, doceňovanie a úcta voči starším, náboženský zmysel života, spontánnosť a radosť zo života. Pápež všetkých pozval k spolupráci na budovaní ľudskejšieho sveta:

„Usilovať sa kráčať spolu, s dôstojnosťou: dôstojnosťou rodiny, dôstojnosťou zarábania si na každodenný chlieb – a práve toto ťa posúva vpred – a dôstojnosťou modlitby. Stále sa pozerajúc dopredu.“

Za živnú pôdu nesprávnych postojov pápež František označil ľahostajnosť, ktorej symbolom je biblická postava Kaina. Poukázal aj na historický i súčasný problém spoločenského začlenenia Rómov a v mene Cirkvi požiadal o odpustenie za nesprávne postoje voči nim. Vyjadril sa týmito slovami:

„Na srdci ale nesiem ťažobu. Je to ťažoba diskriminácií, segregácií a zlého zaobchádzania, ktoré podstúpili vaše komunity. Z dejín vieme, že ani kresťania, ani katolíci nie sú bez podielu na toľkom zle. Chcem za to požiadať o odpustenie. V mene Cirkvi prosím o odpustenie Pána i vás - za to, keď sme vás v priebehu dejín diskriminovali, zle s vami zaobchádzali alebo sa na vás pozerali nesprávne, pohľadom Kaina namiesto pohľadu Ábela, a keď sme neboli schopní uznať vás, vážiť si vás a obraňovať vás vo vašej osobitosti.

Kainovi nezáleží na bratovi. Ľahostajnosť je živnou pôdou pre predsudky a zášť. Koľkokrát súdime unáhlene, slovami, ktoré zraňujú, postojmi, ktoré zasievajú nenávisť a vytvárajú odstup! Keď je niekto ponechaný pozadu, ľudská rodina nekráča ďalej. Nie sme do hĺbky kresťanmi, a ani ľuďmi, ak nedokážeme vidieť ľudskú osobu prv než jej konanie, prv než naše súdy a predsudky.“

Rómska menšina v súčasnosti tvorí okolo 2% obyvateľstva Rumunska a je druhá najväčšia po 7-percentnej maďarskej menšine. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 sa k rómskej národnosti prihlásili 3% obyvateľstva. V samotnom meste Blaž (Blaj) to bolo až 9%.

Kostol vo štvrti Barbu Lautaru, ktorý pápež navštívil, je zasvätený svätému apoštolovi Andrejovi spolu s dnes už blahoslaveným Ioanom Suciu, jedným zo siedmich biskupov-mučeníkov Gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku. Bol posvätený len pred dvoma týždňami. Základný kameň kostola a pastoračného centra v roku 2017 požehnal kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.

Rumunská gréckokatolícka cirkev sa rómskej pastorácii a sociálnej službe venuje už roky. Spomínaný biskup a mučeník bl. Ioan Suciu vyrástol v meste Blaž v kontakte s Rómami. Ako biskup podporoval ich komunitu a rozvíjal evanjelizáciu medzi mládežou, napr. organizovaním výletov a futbalových stretnutí. Dnes má Cirkev rozbehnuté na tomto poli rozličné výchovné programy.

Celý príhovor pápeža Františka pri stretnutí s Rómami

Drahí bratia a sestry, pekné popoludnie!

Teším sa, že sa s vami stretávam a ďakujem vám za vaše prijatie. Ty, otec Ioan, sa nemýliš, keď hovoríš o istote, ktorá je až tak zrejmá, že sa na ňu zabúda: v Kristovej Cirkvi je miesto pre všetkých. Ak by to tak nebolo, nebola by to Cirkev Kristova. Cirkev je miestom stretnutia, a potrebujeme si to pripomínať nie ako pekný slogan, ale ako súčasť nášho preukazu totožnosti kresťanov. Pripomenul si nám to, keď si uviedol príklad biskupa a mučeníka Ioana Suciu, ktorý dokázal konkrétnymi činmi napĺňať túžbu Boha Otca stretnúť sa s každým v priateľstve a delení sa. Evanjelium radosti sa odovzdáva radosťou zo stretnutia a z uvedomia si, že máme Otca, ktorý nás miluje. Z toho, ako na nás pozerá on, vieme, ako sa máme na seba pozerať navzájom. V tomto duchu som túžil stisnúť vám ruku, pozrieť sa vám do očí, vpustiť vás do svojho srdca a modlitby, a to všetko s nádejou, že budem môcť i ja vstúpiť do vašej modlitby a do vášho srdca.

Na srdci ale nesiem ťažobu. Je to ťažoba diskriminácií, segregácií a zlého zaobchádzania, ktoré podstúpili vaše komunity. Z dejín vieme, že ani kresťania, ani katolíci nie sú bez podielu na toľkom zle. Chcem za to požiadať o odpustenie. V mene Cirkvi prosím o odpustenie Pána i vás - za to, keď sme vás v priebehu dejín diskriminovali, zle s vami zaobchádzali alebo sa na vás pozerali nesprávne, pohľadom Kaina namiesto pohľadu Ábela, a keď sme neboli schopní uznať vás, vážiť si vás a obraňovať vás vo vašej osobitosti. Kainovi nezáleží na bratovi. Ľahostajnosť je živnou pôdou pre predsudky a zášť. Koľkokrát súdime unáhlene, slovami, ktoré zraňujú, postojmi, ktoré zasievajú nenávisť a vytvárajú odstup! Keď je niekto ponechaný pozadu, ľudská rodina nekráča ďalej. Nie sme do hĺbky kresťanmi, a ani ľuďmi, ak nedokážeme vidieť ľudskú osobu prv než jej konanie, prv než naše súdy a predsudky.

V dejinách ľudstva sú vždy Ábel i Kain. Je tam ruka, čo pomáha, i tá, čo bije. Je tam otvorenosť stretnutia sa i uzavretosť konfliktu. Je tam prijatie i vyradenie. Je tam ten, čo v druhom vidí brata i ten, čo v ňom vidí prekážku na vlastnej ceste. Je tam civilizácia lásky a je tam civilizácia nenávisti. Každý deň si treba zvoliť medzi Ábelom a Kainom. Ako na rázcestí, veľakrát pred nami stojí rozhodujúca voľba: ísť cestou zmierenia, alebo cestou odplaty. Zvoľme si Ježišovu cestu. Je to namáhavá cesta, ale je to cesta, ktorá privádza k pokoju. A vedie cez odpustenie. Nenechajme, aby nami zmietala zlosť, ktorá číha v našom vnútri: žiadnu zášť. Lebo žiadne zlo sa nevyrieši iným zlom, žiadna pomsta nevyrovnáva nespravodlivosť, žiadny hnev neprospieva srdcu a žiadna uzavretosť nezbližuje.

Drahí bratia a sestry, ako ľud máte na seba vziať úlohu protagonistu a nesmiete mať strach podeliť sa a ponúknuť tie charakteristické špecifiká, ktoré vás tvoria a ktoré sú príznačné pre vašu cestu, a ktoré my veľmi potrebujeme: hodnota života a rodiny v širšom zmysle (bratranci, strýkovia, tety, ...); solidárnosť, pohostinnosť, pomoc, podpora a obrana tých najslabších uprostred spoločenstva; doceňovanie a úcta voči starším – toto je jedna veľká hodnota, ktorú vlastníte –; náboženský zmysel života, spontánnosť a radosť zo života. Nepripravujte spoločnosť, v ktorej sa nachádzate, o tieto dary a majte aj ochotu prijať všetko dobré, čo vám iní môžu ponúknuť a priniesť. Túžim vás preto pozvať, aby sme kráčali spoločne, tam kde ste, pri budovaní ľudskejšieho sveta prekonávaním strachu a podozrievania, umožnením zrútenia bariér, ktoré nás oddeľujú od ostatných cez vytváranie vzájomnej dôvery trpezlivou snahou o bratstvo, ktorá nikdy nie je zbytočnou. Usilovať sa kráčať spolu, s dôstojnosťou: dôstojnosťou rodiny, dôstojnosťou zarábania si na každodenný chlieb – a práve toto ťa posúva vpred – a dôstojnosťou modlitby. Stále sa pozerajúc dopredu (porov. Modlitbové stretnutie Rómov a Sintov, 9. mája 2019).

Toto stretnutie je posledným v rámci mojej návštevy v Rumunsku. Prišiel som do tejto krásnej a pohostinnej krajiny, prišiel som ako pútnik a brat, kvôli stretnutiu. Stretol som sa s vami, stretol som sa s mnohými ľuďmi, aby som vytvoril most medzi mojím srdcom a tým vaším. A teraz sa vraciam domov, a vraciam sa obohatený, nesúc si so sebou miesta a chvíle, ale najmä si nesiem so sebou vaše tváre. Vaše tváre sfarbia moje spomienky a zaľudnia moju modlitbu. Ďakujem vám, nesiem si vás so sebou. Teraz vám požehnám, ale najskôr vás poprosím o veľkú láskavosť: modlite sa za mňa. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-