Pápež v Rumunsku: Mariánske stretnutie s mládežou a rodinami v Jaši

Miroslava Holubíková - Vatikán

Okolo 100 tisíc ľudí, mladých a rodín prišlo o 16.45 miestneho času pred Palác kultúry v Jaši na stretnutie s pápežom Františkom, aby si vypočuli jeho slová, pomodlili sa s ním a odniesli si jeho apoštolské požehnanie. Svätého Otca priviezol papamobil od neďalekej modernej katedrály Panny Márie Kráľovnej, kde sa stretol s chorými a so seniormi. Pápež najprv požehnal mramorovú sochu Vykupiteľa a kameň, ktorý symbolizuje známe „Camino“ – púť do španielskeho Santiaga de Compostela, pretože v tomto roku sa práve tu otvára miesto, odkiaľ sa môžu pútnici vydať na stáročnú cestu k hrobu sv. Jakuba.

Pápež si uctil milostivý obraz Madony z rumunskej Bukoviny

Deti v tradičných krojoch uvítali Svätého Otca kvetmi a sprevádzali ho k vystavenej milostivej ikone Panny Márie zvanej „Cacica“. Ide o kópiu jasnohorskej Čiernej Madony, ktorá sa uchováva v pútnickej svätyni Cacica v rumunskom regióne Bukovina a podľa nej dostala aj svoje meno.

Biskup diecézy Jaš Mons. Petru Gerghel privítal Svätého Otca pripomenutím motta apoštolskej cesty: „Prichádzate s výzvou „kráčajme spoločne“. Prijímame túto výzvu, aby sme zdieľali s Vašou Svätosťou radosť z viery pod ochranou Madony...“

Mnohí z týchto mladých a rodín sa pri tejto príležitosti vrátili z cudziny, aby ukázali svoju veľkú vďaku za pápežovu pozornosť a starostlivosť o tých, čo žijú ďaleko od svojich domovov. Mladý manželský pár privítal Svätého Otca slovami:

„My, mladí a rodiny sa nachádzam tvárou v tvár problémom dnešnej spoločnosti: korupcia, migrácia, neodpustenie, neistota budúcnosti v našom kraji. Ale napriek všetkým výzvam, sme tu, aby sme čelili týmto limitom a naučili sa ako to zvládli iní.“

Svedectvo vysokoškoláka: Žiť vieru uprostred provokácií

Eduard, univerzitný študent informatiky v Jaši, ktorý si prácou v tomto odbore aj privyrába popri štúdiu vo svojom svedectve uviedol, že sa snaží žiť vieru uprostred početných provokácií. Napriek tomu, že vyrastal v cirkevnom spoločenstve, ktoré ho naučilo, že „mladí rozkvitnú keď sú naozaj milovaní“, teraz sa stavia v práci i v škole proti klamlivým hlasom, že viera ničomu nepomáha, a je nemá cenu darovať sa, alebo že si môže urobiť život mysliac len na seba. Týmto hlasom musí Eduard často vzdorovať, aby sa nehanbil žiť svedectvo viery. Svätému Otcovi poďakoval, že často pripomína, že Ježiš Kristus je centrom nášho života a nemáme sa obávať slúžiť bratom. Eduard tiež vyjadril svoju túžbu zostať vo svojej vlasti.

Postupne zazneli tri svedectvá, na ktoré pápež František reagoval vo svojom príhovore. K Eduardovej skúsenosti poznamenal:

„Viera je dar, ktorý udržuje jednu hlbokú a krásnu istotu: našu spolupatričnosť detí, detí milovaných Bohom. Boh miluje láskou Otca každý život, každý z nás mu patrí. Je to spolupatričnosť detí, ale aj vnukov, manželov, starých rodičov, priateľov, susedov: bratská spolupatričnosť. (...) Pán dáva všetkým nám povolanie, ktoré je provokáciou, aby sme objavili talenty a schopnosti, ktoré máme a aby sme ich dali do služby druhým. Prosí nás použiť svoju slobodu, ako slobodu voľby povedať „áno“ plánu lásky.“

Svedectvo jednoty rodiny s 11 deťmi

Druhým svedectvom sa Svätému Otcovi prihovorila rodina troch generácií (starí rodičia, deti a vnúčatá). Manželia Elisabetta a Ioan prichádzajúc z vidieka v okrese Jaš a žijú v malom katolíckom spoločenstve, ktoré v úcte nažíva s miestnymi pravoslávnymi. S radosťou ukázali svojich 11 detí, z ktorých sedem už má svoje rodiny a štyri si vybrali cestu života zasvätenú Pánovi: dvaja kňazi  a dve rehoľné sestry. Niektorí prišli aj z cudziny, aby tak spolu poďakovali Bohu za dar viery:

„Bola to viera, ktorá nás podržala, keď sme ako mladá rodina museli čeliť rôznym ťažkostiam života. Keď sme prežívali najťažšie obdobia, hovorili sme slová apoštola Petra „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života... Iba v tebe nájdeme silu ísť ďalej!“

Manželia uviedli, že práve toto im dávalo silu vydržať aj tlakom za komunistickej moci, podľa ktorých mali veľa detí. Dnes sa modlia za svoje deti, svoje vnúčatá, aby nezabudli odkiaľ pochádzajú a žili vo svojej vlasti v pokoji a v dôvere v Boha i v seba.

„Elisabetta a Ioan, ste skvelí!“ – takto spontánne zareagoval Svätý Otec František na ich svedectvo. Poukázal na ich radosť zo stretnutia s 11 deťmi, ktorí teraz prišli z rôznych krajov, aby mohli byť spolu, tak ako vtedy, keď každú nedeľu kráčali spoločne do kostola:

„Je to šťastie rodičov vidieť zjednotené svoje deti. Istotne sa dnes v nebi robí oslava, vidiac toľko detí, ktorí sa rozhodli byť spolu. Je to skúsenosť nových Turíc (...) kde Duch objíma naše rozdiely a dáva nám silu otvoriť cestu nádeje vybraním toho najlepšieho z každého. Rovnakú cestu začali apoštoli pred 2000 rokmi, a je teraz na nás svedčiť a zasievať. Nesmieme čakať, že to urobia iní, je to na nás. My sme zodpovední! Je to na nás!“

Otvorenie Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga

Pápež František rumunským mladým a rodinám v Jaši pripomenul motto svojej 30. apoštolskej cesty „Kráčajme spoločne“ aj v súvislosti s tohtoročným otvorením tzv. Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga i s hostiteľskou iniciatívou mesta Jaš pre národné stretnutie mládeže:

„Nech žijú mladí! Dva veľmi dobré prvky: mesto, ktoré sa historicky otvára spúšťaniu nových procesov, ako je cesta do Santiaga, ako aj mesto, ktoré vie hostiť mladých prichádzajúcich z rôznych častí sveta, tak ako teraz. Dve charakteristiky, ktoré hovoria o potenciáli a veľkej misii, ktorú môžete rozvíjať: vydláždiť cestu, aby ste kráčali spoločne a niesli vpred ten sen starých rodičov, ktorým je proroctvo: bez lásky a bez Boha nijaký človek nemôže na zemi žiť. Odtiaľto dnes môžu vychádzať nové cesty do Európy a do iných krajov sveta. Mládež, vy ste pútnikmi 21. storočia, schopnými nového obrazu pút, ktoré spájajú.“

Silné dojmy pápeža Františka: Starenka s bábätkom na rukách

Svätý Otec sa podelil s jedným zo svojich silných dojmov, keď prichádzal na námestie:

„Bola tam jedna starenka, dosť staručká, babička. Na rukách mala vnuka, asi dvojmesačného, nie viac. Keď som prešiel, ukazovala mi ho. Usmievala sa a usmievala s úsmevom spoluúčasti, akoby mi hovorila: „Pozri, teraz ja môžem snívať!“ V tom momente som bol dojatý a nemal som odvahu ísť za ňou a priviesť ju sem dopredu. Preto to rozprávam. Starí rodičia snívajú, keď ich vnúčatá kráčajú vpred, a vnúčatá majú odvahu, keď čerpajú z koreňov svojich starých rodičov.“  

Na záver stretnutia  predniesol pápež František modlitbu zverenia mladých a rodín Panne Márii. Spoločne sa pomodlili „Zdravas, Mária“ a pred finálnou piesňou „Christus vincit“ udelil všetkým prítomným svoje apoštolské požehnanie.