Prvý deň pápežovej návštevy Rumunska: Bukurešť

Zuzana Klimanová - Vatikán

Svoj prvý príhovor na pôde Rumunska pápež František predniesol pri stretnutí s autoritami občianskej spoločnosti a diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci. Po privítaní so štátnymi poctami sa Svätý Otec súkromne stretol s prezidentom krajiny Klausom Wernerom Iohannisom a premiérkou Vasilicou Vioricou Dăncilă.

Stretnutie s predstaviteľmi verejného života Rumunska

Ako vo svojej reči pripomenul Svätý Otec, do Rumunska prichádza dvadsať rokov po sv. Jánovi Pavlovi II., ktorý krajinu navštívil ako vôbec prvý pápež. Zároveň poukázal na skutočnosť, že práve v tomto období Rumunsko po prvýkrát od svojho vstupu do EÚ predsedá Rade Európy. Ako skonštatoval, ubehlo už tridsať rokov, odkedy sa Rumunsko „oslobodilo z područia režimu, ktorý potláčal občiansku a náboženskú slobodu, izoloval tento národ od ostatných európskych krajín a viedol k stagnácii ekonomiky a vyčerpaniu jeho tvorivých síl“.

Verejné autority pápež povzbudil, aby v tejto novej ére krajiny umožnili „ľudu naplno prejaviť svoj potenciál a prirodzené nadanie“. Spomenul aj výzvy obdobia po páde komunizmu, akými sú fenomén migrácie a s tým spojené vyľudňovanie mnohých obcí. To spôsobuje „oslabovanie hlbokých kultúrnych a duchovných koreňov“, ktoré boli obyvateľom oporou v skúškach. Svätý Otec zároveň poukázal na prínos rumunských migrantov pre hosťujúce krajiny:

„Skláňam sa pred obetou mnohých synov a dcér Rumunska, ktorí svojou kultúrou, výnimočnou identitou a pracovitosťou obohatili krajiny, do ktorých emigrovali, a plodmi svojej práce pomáhajú svojim rodinám, ktoré zostali doma.“ 

Verejné autority pápež vyzval k zodpovednosti za spoločné dobro národa, čo „si vyžaduje ušľachtilú ochotu obetovať niečo zo svojej vlastnej vízie alebo záujmu pre dobro väčšieho projektu, a tak vytvárať súlad, ktorý umožňuje bezpečne postupovať smerom k spoločným cieľom.“

Ďalšou výzvou pápeža bolo budovanie inkluzívnej spoločnosti, v ktorej sa protagonistami stávajú všetci, i chudobní a maličkí. „Spoločnosť môže byť považovaná za skutočne občiansku iba do takej miery, do akej sa zaujíma o svojich najviac znevýhodnených členov“, pripomenul pápež.

Harmonický a udržateľný rozvoj krajiny a budovanie všeobecného dobra si vyžaduje uvedomovanie si centrálnosti ľudskej osoby a jej neodňateľných práv, „vyžaduje si to rozvoj nielen materiálnych podmienok, ale samotnej duše ľudu“, povedal pápež a dodal:

„V tejto súvislosti môžu kresťanské cirkvi pomôcť znovuobjaviť a posilniť tlčúce srdce, ktoré môže byť zdrojom politickej a sociálnej činnosti založenej na dôstojnosti človeka a vedúcej k záväzku štedro a férovo pracovať na dosiahnutí celkového spoločného dobra. (...)

Katolícka cirkev chce prispievať k budovaniu spoločnosti. Túži byť znamením harmónie, nádeje a jednoty a slúžiť ľudskej dôstojnosti a spoločnému dobru. Želá si spolupracovať s občianskymi autoritami, s inými cirkvami, a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle, kráčajúc s nimi a zverujúc svoje výnimočné dary do služby celému spoločenstvu.

Katolíckej cirkvi to nie je cudzie. Zdieľa ducha národa, ako to demonštruje účasť jej veriacich na formovaní osudu krajiny a na vytváraní a rozvoji štruktúr integrálneho vzdelávania a foriem charitatívnej pomoci vhodnej pre moderný štát. Týmto spôsobom chce prispieť k budovaniu spoločnosti, občianskeho a duchovného života vo vašej krásnej rumunskej zemi.“

Stretnutie s patriarchom Danielom a Synodou Rumunskej pravoslávnej cirkvi

Popoludňajší program Svätého Otca sa niesol v duchu ekumenizmu. Jeho kroky viedli do sídla Rumunského pravoslávneho patriarchátu, kde sa stretol s patriarchom Danielom, ktorý bol do svojho úradu zvolený v roku 2007. Po súkromnom stretnutí s ním sa pápež stretol so Stálou synodou Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Členmi tohto cirkevného orgánu sú patriarcha a ďalší deviati metropoliti, jeden arcibiskup a dvaja biskupi. Najvyšším orgánom je Svätá synoda, ktorá sa stretáva dva razy do roka a pôsobí od roku 1872.

Po privítaní patriarchom sa zhromaždeniu prihovoril Svätý Otec. Ako povedal, po stopách Jána Pavla II. prichádza „ako pútnik túžiaci vidieť Pánovu tvár v tvárach bratov“. Pápež poukázal na spoločné putá viery, ktoré siahajú až k apoštolom, najmä k Petrovi a jeho bratovi Ondrejovi, ktorý na toto územie priniesol vieru:

„Oni nám pripomínajú, že jestvuje pokrvné bratstvo, ktoré nás predchádza a ktoré, ako tichý oživujúci prúd, počas storočí nikdy neprestalo zavlažovať a posilňovať naše putovanie.“

Spoločné dedičstvo mučeníkov

Katolíkov a pravoslávnych kresťanov v Rumunsku spája aj spoločné dedičstvo mučeníkov nedávnych dôb, upozornil pápež:

„Tu – ako aj na mnohých iných miestach našich čias – ste na vlastnej koži zažili Paschu smrti a zmŕtvychvstania: mnohí synovia a dcéry tejto krajiny, z rôznych cirkví a kresťanských komunít, pretrpeli piatok prenasledovania, prešli si sobotou ticha, zažili nedeľu znovuzrodenia. Koľkí mučeníci a vyznávači viery!

Mnohí, z rôznych vierovyznaní, ktorí sa v nedávnych časoch ocitli jeden vedľa druhého vo väzniciach, sa vzájomne podopierali. Ich príklad stojí dnes pred nami a pred novými generáciami, ktoré nepoznajú tie dramatické okolnosti.

To, pre čo trpeli až po obetovanie života, je dedičstvom príliš vzácnym na to, aby sa naň zabudlo alebo aby sa zneucťovalo. Je to spoločné dedičstvo, ktoré od nás žiada, aby sme sa nedištancovali od brata, ktorý ho zdieľa. Spojení s Kristom v utrpení a bolesti, sme Kristom zjednotení vo vzkriesení, aby «sme aj my žili novým životom» (Rim 6,4).“

Ako skonštatoval Svätý Otec, návšteva sv. Jána Pavla II. v Rumunsku, v ktorom dominujú pravoslávni kresťania, vydláždila cestu k ďalšiemu dialógu. Vtedy, pred 20 rokmi, sa námestím ozývalo spoločné volanie: „Jednotu!“, pripomenul pápež a dodal:

„Bolo to ohlásenie nádeje, ktoré vzišlo z Božieho ľudu, proroctvo, ktorým sa začali nové časy: časy spoločného kráčania v znovuobjavenom a oživenom bratstve, ktoré nás už zjednocuje. A toto už je «unitate», jednota.“

Spoločne kráčať v sile pamäti a v načúvaní Pánovi

Svätý Otec poukázal na dôležité aspekty spoločného dialógu: spoločne kráčať v sile pamäti, čiže pamätať na spoločné korene, čo dodáva silu kráčať vpred, a spoločne kráčať v počúvaní Pána, podobne ako Emauzskí učeníci:

„Aj my potrebujeme spoločne počúvať Pána, najmä v týchto posledných časoch, keď cesty sveta priviedli k rýchlym spoločenským a kultúrnym zmenám. (...)

Potrebujeme si pomáhať, aby sme nepodľahli zvádzaniu „kultúry nenávisti“ a kultúry individualizmu, ktorá – síce už nie ideologická ako v časoch ateistického prenasledovania – je napokon ešte zvodnejšia a nie je menej materialistická. Často ako cestu rozvoja predstavuje to, čo sa zdá okamžité a rezolútne, ale v skutočnosti je to indiferentné a povrchné.

Krehkosť vzťahov, ktorá dospieva k izolovanosti osôb, sa osobitne odráža v základnej bunke spoločnosti, v rodine, a vyžaduje si naše úsilie vyjsť zo seba von a ísť v ústrety našim bratom a sestrám v ich ťažobe, zvlášť tým najmladším, nie skľúčení a smutní ako emauzskí učeníci, ale s túžbou sprostredkovať Vzkrieseného Ježiša, srdce nádeje.

Potrebujeme spolu s bratmi obnoviť počúvanie Pánových slov, aby nám srdce spoločne horelo a aby ohlasovanie neochabovalo. Potrebujeme si nechať rozohriať srdce silou Ducha Svätého.“

Spoločne kráčať k novým Turícam

Tretí aspekt, ktorý pápež zdôraznil, sa týka práve prežívaného liturgického obdobia:

„Od Veľkej noci k Turícam: je to čas zísť sa pri modlitbe pod ochranou svätej Božej Matky, pri zvolávaní Ducha Svätého jedni pre druhých. Nech nás obnoví Duch Svätý, ktorý pohŕda uniformitou a miluje utváranie jednoty s krásnou a harmonickou rozmanitosťou. Nech jeho oheň spáli našu nedôveru; nech jeho vietor odveje naše zdráhania, ktoré nám bránia spoločne svedčiť o novom živote, ktorý sa nám ponúka.

On, ktorý je dômyselným tvorcom bratstva, nech nám udelí milosť kráčať spoločne. On, ktorý tvorí nové veci, nech nás urobí odvážnymi zažívať nepoznané cesty vzájomného delenia sa a poslania. On, ktorý je silou mučeníkov, nech nám pomáha, aby ich obeta nezostala kvôli nám  neplodná.

Vaša svätosť a drahí bratia, kráčajme spoločne na chválu Najsvätejšej Trojice a na vzájomný úžitok, aby sme našim bratom pomáhali uvidieť Ježiša. Znovu vám vyjadrujem svoju vďačnosť a uisťujem vás o láske, priateľstve, bratstve a modlitbe z mojej strany a zo strany Katolíckej cirkvi.“

Návšteva pravoslávnej Katedrály Spásy ľudu

Svätý Otec sa následne presunul do pravoslávnej katedrály zasvätenej apoštolovi sv. Ondrejovi, ktorá je ešte stále vo výstavbe, no inaugurovaná bola minulý rok. Jej kapacita je 5-tisíc veriacich a ide o druhú najvyššiu budovu krajiny. Na jej výstavbu prispel finančnou čiastkou 200-tisíc dolárov Ján Pavol II., za čo vo svojom príhovore vyjadril vďaku patriarcha Daniel. Ocenil zároveň i to, že Rímskokatolícka cirkev v Taliansku i v iných krajinách poskytuje rumunským pravoslávnym komunitám celkovo 246 miest kultu.

V katedrále, kde okrem modlitby Otčenáš zaznelo aj niekoľko pravoslávnych a katolíckych veľkonočných spevov, pápež František predniesol príhovor vo forme modlitby v duchu jednoty.

 „Chcem vyjadriť svoju vďaku a dojatie z toho, že sa nachádzam v tomto svätom chráme, ktorý nás zhromažďuje zjednotených. Ježiš povolal bratov Ondreja a Petra, aby zanechali siete a spoločne sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-17). Vlastné povolanie nie je úplné bez bratovho povolania. Dnes chceme spoločne bok po boku „spustiť sieť“,  zo srdca krajiny pozdvihnúť spoločnú modlitbu Otče náš. V nej je obsiahnutá naša identita synov, a dnes osobitným spôsobom bratov, ktorí sa modlia bok po boku.

Modlitba Otče náš obsahuje istotu prísľubu, ktorý dal Ježiš svojím učeníkom: „Nenechám vás ako siroty“ (Jn 14,18) a ponúka nám dôverovať mu, aby sme dostali a aj prijali dar v podobe brata. Chcem sa preto podeliť pár slovami ako prípravu na modlitbu, ktorú budem prednášať za naše bratské putovanie a aby Rumunsko mohlo vždy byť domovom pre všetkých, krajinou stretávania sa, záhradou, kde rozkvitá zmierenie a spoločenstvo.“

Svätá omša s katolíckou komunitou v Katedrále sv. Jozefa

Z pravoslávnej katedrály sa Svätý Otec presunul do katolíckej Katedrály sv. Jozefa, kde predsedal Eucharistii zo Sviatku Navštívenia Panny Márie, ktorý sa v niektorých krajinách zvykne sláviť v ten deň. Prítomný bol aj s arcibiskup Bukurešti Mons. Ioan Robu. Účasť veriacich bola vyše 25-tisíc. V homílii pápež uvažoval o Panne Márii, ktorá kráča, ktorá sa stretáva a ktorá sa raduje.

Stretnutie so skupinou jezuitov

Na sklonku dňa sa pápež František na pôde Apoštolskej nunciatúry, ktorá je počas cesty jeho rezidenciou, stretol s 22-člennou skupinou jezuitov pôsobiacich v Rumunsku, z ktorých 14 je rumunského pôvodu.