Pápež: Európsku úniu atakujú ideológie, sme za ňu zodpovední všetci

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Okrem jednoty Európy boli medzi hlavnými témami tlačovej konferencie ekumenické vzťahy s pravoslávím a napomáhanie jednoty kresťanov, vysťahovalectvo za prácou a s ním spojené sociálne a rodinné problémy, otázka talianskej politiky a zneužívania náboženských symbolov na účely politickej kampane, ako aj životodarný kontakt so staršou generáciou a osobný vzťah pápeža Františka s Benediktom XVI.

Spoluzodpovednosť za Európu nie je ako tancovať menuet

Nemecký novinár Lucas Wiegelmann konštatoval pápežov dôraz na bratstvo medzi národmi a jeho výzvy kráčať spoločne, ktoré zazneli počas návštevy Rumunska, no zároveň  pripomenul, že v Európe rastie počet tých, čo netúžia po tomto bratstve, ale egoisticky dávajú prednosť izolácii a radšej chcú kráčať sami. Opýtal sa pápeža na jeho názor, prečo sa tak deje a čo by podľa neho Európa mala robiť, aby to zmenila.

Pápež František pripomenul svoje dva zásadné prejavy na túto tému pri návšteve v Štrasburgu 25. novembra 2014 a pri preberaní Ceny Karola Veľkého 6. mája 2016 vo Vatikáne pri výročí podpísania Rímskych zmlúv. Pripomenul aj vtedajší významný prejav starostu Aachenu. Pápež zdôraznil aktívnu spoluzodpovednosť:

„Európa musí spolu hovoriť. Európa nesmie povedať: „Veď sme zjednotení, teraz povedzme Bruselu: vy to tam zariaďte, vy to hýbte dopredu“. Nie. Všetci sme zodpovední za Európsku úniu, všetci.“

Rotujúce predsedníctvo v Európskej únii nie je podľa pápeža Františka nejaký formálny tanček:

„Nie je to gesto zdvorilosti ako keď sa tancuje menuet, raz ty, raz ja. Nie. Je to symbol zodpovednosti za Európu, ktorú má každá z členských krajín. Ak si Európa nevšíma pozorne budúce výzvy, zvädne, bude ochabnutá.“

Zjednotená Európa potrebuje návrat k duchu zakladateľov   

Takáto Európa nebude viac matkou, ale babkou, pripomenul pápež svoje obrazné vyjadrenie zo Štrasburgu. Potrebné je opäť nadviazať na odkaz otcov zakladateľov Európy, mať vedomie identity a jednoty, prekonávať rozdelenia a hranice:

„Vidíme hranice v Európe: toto nerobí dobro. Ani kultúrne hranice nerobia dobro. Je pravda, že každá krajina má vlastnú kultúru a musí si ju udržiavať, ale v duchu mnohostenu (polyédra): existuje taká globalizácia, kde sa rešpektujú kultúry všetkých, ale všetkých v jednote.

Nuž prosím vás, nech sa Európa nenechá poraziť pesimizmom alebo ideológiami, pretože Európa v tejto chvíli nie je atakovaná kanónmi či bombami, ale ideológiami. Ideológiami, ktoré nie sú európske, ktoré prichádzajú zvonka alebo sa rodia v skupinkách Európy, ale nie sú veľké.

Pomyslite na Európu, rozdelenú a bojachtivú... na rok 1914, a na roky 1932-33 až po rok 1939, keď vypukla vojna. Nuž, nevracajme sa k tomuto, prosím! Poučme sa z histórie. Nepadnime do tej istej jamy. Hovorí sa, že jediné zviera, ktoré padne do tej istej jamy je človek: somár to nikdy nespraví, je tak?“

Na záver tlačovej konferencie vyzval Svätý Otec okolo 70 prítomných novinárov k modlitbe za Európu:

„Viem, že niektorí z vás sú veriaci, iní nie až tak. Veriacim poviem: modlite sa za Európu, za jednotu. Aby jej Pán dal tú milosť. A neveriacim: žičte jej dobrú vôľu. Žičte zo srdca, túžte, aby sa Európa navrátila k tomu, ako o nej snívali zakladajúci otcovia.“

Ďalšie témy z tlačovej konferencie