Posolstvo pápeža Františka z Nagasaki o jadrových zbraniach

„Drahí bratia a sestry,

na tomto mieste si do hĺbky uvedomujeme bolesť a hrôzu, ktoré sme my, ľudské bytosti, schopné spôsobiť jeden druhému. Poškodený kríž a socha Panny Márie, ktoré sa nedávno našli v katedrále v Nagasaki, nám pripomínajú nevýslovnú hrôzu, ktorú na vlastnej koži zakúsili obete bombardovania a ich rodiny.

Jednou z najhlbších túžob ľudského srdca je túžba po bezpečí, mieri a stabilite. Vlastnenie jadrových a iných zbraní hromadného ničenia nie je najlepšou odpoveďou na túto túžbu. Práve naopak, zdá sa, že ju skôr marí. Náš svet je poznamenaný zvrátenou dvojkoľajnosťou, ktorá sa pokúša brániť a zaisťovať stabilitu a pokoj prostredníctvom falošného pocitu bezpečia živeného mentalitou strachu a nedôvery, ktorej ovocím sú otrávené medziľudské vzťahy a prekážky kladené akejkoľvek forme dialógu.

Mier a medzinárodná stabilita sú nezlučiteľné so snahou stavať na strachu zo vzájomného ničenia alebo na hrozbe úplného vyhladenia. Dajú sa dosiahnuť len s pomocou globálnej etiky solidarity a spolupráce v službe budúcnosti formovanej na základe vzájomnej závislosti a zdieľanej zodpovednosti v celej ľudskej rodine dneška i zajtrajška.

Tu, v tomto meste, ktoré bolo svedkom katastrofických humanitárnych a environmentálnych dôsledkov jadrového útoku, nikdy nebude dostatok nášho úsilia zdvihnúť hlas proti pretekom v zbrojení. Tieto preteky plytvajú vzácnymi zdrojmi, ktoré by mohli byť využité omnoho lepšie v prospech integrálneho rozvoja národov a ochrany prírodného prostredia. V dnešnom svete, kde milióny detí a rodín žijú v neľudských podmienkach, sú premrhané peniaze a majetky nahonobené prostredníctvom výroby, vývoja, údržby a predaja stále ničivejších zbraní, do neba volajúcou bezočivosťou.

Mierový svet bez jadrových zbraní je túžbou miliónov mužov a žien na celom svete. Aby sme tento ideál pretavili do reality, je nevyhnutná angažovanosť všetkých: jednotlivcov, náboženských komunít a občianskej spoločnosti, krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane i tých, ktoré ich nevlastnia, vojenského i súkromného sektora, aj medzinárodných organizácií. Naša odpoveď hrozbe jadrových zbraní musí byť jednotná a zosúladená, založená na zanietenom a neustálom úsilí budovať vzájomnú dôveru, ktorá skoncuje s dynamikou nedôvery, ktorá v súčasnosti prevláda. Svätý Ján XXIII. v roku 1963 vo svojej encyklike Pacem in terris okrem apelu zakázať jadrové zbrane píše, že autentický a trvalý medzinárodný mier nemôže spočívať na rovnováhe vojenskej sily, ale  na vzájomnej dôvere (porov. 61).

Je potrebné zlomiť dynamiku nedôvery, ktorá v sebe nesie hrozbu rozpadu medzinárodného rámca kontroly zbrojenia. Sme svedkami erózie multilateralizmu, ktorá je 

omnoho vážnejšia vo svetle rozvoja nových foriem vojenských technológií. Takýto prístup sa zdá byť veľmi nekoherentný vzhľadom na súčasný kontext vzájomných prepojení. Ide o situáciu, ktorá si naliehavo vyžaduje pozornosť všetkých lídrov a aj ich zaangažovanie.

Katolícka cirkev sa pevne angažuje v oblasti podpory mieru medzi ľuďmi a medzi národmi. Je to povinnosť, ku ktorej sa Cirkev cíti zaviazaná pred Bohom a pred každým mužom a ženou v našom svete. Nikdy sa nesmieme unaviť v snahe o podporu principiálnych medzinárodných právnych nástrojov za účelom jadrového odzbrojenia a zamedzenia šíreniu týchto zbraní, vrátane Dohody o zákaze jadrových zbraní. V júli tento rok japonskí biskupi vydali výzvu na odstránenie jadrových zbraní a každý rok v auguste Cirkev v Japonsku organizuje desaťdňové modlitbové stretnutie za mier. Nech sa modlitba, neúnavná práca na podpore dodržiavania dohôd a trvanie na dialógu stanú tými najmocnejšími “zbraňami”, do ktorých vkladáme našu dôveru a inšpiráciu nášho úsilia budovať spravodlivý a solidárny svet, ktorý dokáže ponúknuť autentickú záruku mieru.

Som presvedčený, že svet bez jadrových zbraní je možný a potrebný. Žiadam politických predstaviteľov, aby nezabúdali, že tieto zbrane nás nedokážu ochrániť pred súčasnými hrozbami pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť. Mali by sme mať na zreteli katastrofický dopad ich používania, najmä z humanitárneho a environmentálneho uhla pohľadu a nemali by sme prispievať k atmosfére strachu, nedôvery a nepriateľstva, ktorú rozdúchavajú nukleárne doktríny. Súčasný stav našej planéty si vyžaduje serióznu úvahu nad tým, ako sa jej zdroje môžu využívať s ohľadom na zložité a obtiažne uplatňovanie agendy udržateľného rozvoja do roku 2030, aby sa dosiahli ciele integrálneho ľudského rozvoja. Hovoril o tom už Svätý Pavol VI. v roku 1964, keď navrhoval založenie Globálneho fondu, ktorý by pomáhal tým najchudobnejším a bol financovaný z časti peňazí určených na vojenské výdavky (porov. Vyhlásenie pre novinárov, 4. december 1964; Populorum progressio, 51).

Toto všetko si vyžaduje vytvorenie nástrojov, ktoré by zabezpečili dôveru a vzájomný rozvoj, a lídrov, ktorí sú schopní vysporiadať sa s okolnosťami. Je to úloha, ktorý sa týka každého z nás, a predstavuje výzvu pre nás všetkých. Nikto nemôže byť ľahostajný zoči-voči bolesti miliónov mužov a žien, ktorých utrpenie je skúškou pre naše svedomie. Nikto nesmie zostať hluchý k prosbám našich bratov a sestier v núdzi. Nikto si nesmie zakrývať oči pred ruinami, ktoré sú dôsledkom kultúry neschopnej dialógu.

Žiadam vás, aby ste sa každý deň spojili v modlitbe za obrátenie sŕdc a za víťazstvo kultúry života, zmierenia a bratstva. Bratstva, ktoré dokáže uznať a rešpektovať odlišnosti na ceste k spoločnému cieľu.

Viem, že niektorí z vás tu prítomných nie sú katolíci, ale som si istý, že každý z nás si môže vziať za svoju modlitbu za pokoj, ktorej vznik je pripisovaný svätému Františkovi z Assisi:

„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; vieru tým, čo pochybujú, nádej tým, čo si zúfajú, svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.“

Na tomto pamätnom mieste, ktoré nás dojíma a nemôže nás nechať ľahostajnými, je ešte dôležitejšie obracať sa na Boha s dôverou a prosiť ho, aby nás naučil byť účinnými nástrojmi pokoja a aby sme s jeho pomocou už nikdy neopakovali chyby minulosti.

Nech vás a vaše rodiny, aj celý váš národ, sprevádza požehnanie blahobytu a spoločenskej harmónie!“

(Preklad: Dana Jacečková / Slovenská redakcia VR)

-jb-