Prvý pápežov príhovor v Thajsku: Migrácia, ochrana detí a žien

„Vážený pán premiér, členovia vlády a diplomatického zboru, ctení politickí, občianski a náboženskí predstavitelia, dámy a páni!

Ďakujem Vám za príležitosť byť s vami a tiež za to, že môžem navštíviť túto krajinu, ktorá je tak bohatá na prírodné krásy a ktorá nádherne uchováva duchovné a kultúrne tradície predkov ako je pohostinnosť, ktorú som už mal tú česť zažiť, a ktorú chcem aj ja rád rozdávať ďalej a posilňovať tak zväzky vzájomného priateľstva medzi ľuďmi.“

Pápež po týchto slovách vyjadril vďaku za pozvanie na návštevu krajiny prítomnému predsedovi vlády Prayuth Chan-o-chaovi a tiež kráľovi Ramovi X., ktorého navštívil v jeho sídle o niekoľko hodín neskôr. Poďakoval sa tiež všetkým, ktorí pracovali na príprave jeho návštevy. Ďalej pokračoval:

„Všetci vieme, že výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí, sú v podstate globálnymi problémami, týkajú sa celej ľudskej rodiny, a vyzývajú k rozhodnému zasadeniu sa za medzinárodnú spravodlivosť a solidárnosť medzi ľuďmi. Považujem za dôležité poznamenať, že v týchto dňoch Thajsko končí svoje predsedníctvo v ASEAN-e, ktoré je výrazom jeho historickej angažovanosti v problematike širšieho významu, ktorá sa dotýka národov celého regiónu Juhovýchodnej Ázie, ako aj výrazom jeho sústavného záujmu o posilňovanie politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce v danom regióne.

Thajsko, ako multikultúrna krajina rôznych národností, už dlho pozná aké dôležité je budovanie harmónie a pokojného spolunažívania medzi jeho početnými etnickými skupinami, a tiež preukazovanie rešpektu a úcty voči rôznym kultúram, rôznym náboženským skupinám, rôznemu zmýšľaniu a ideám.

Naša doba je poznačená globalizáciou, ktorá je až príliš často vtesnaná iba do ekonomických termínov, a má sklon k tomu, že zotiera osobité črty našich jednotlivých národov, ktoré tvoria ich krásu a dušu. Na druhej strane, skúsenosť zjednoteného spoločenstva, ktoré rešpektuje rozmanitosť a dáva jej priestor, slúži ako inšpirácia a podnet pre všetkých, ktorým záleží na tom, aký charakter bude mať svet, ktorý chceme zanechať budúcim generáciám.

Teším sa z vašej iniciatívy zriadiť „Komisiu pre sociálnu etiku“, do ktorej ste pozvali tradičné náboženstvá krajiny, aby boli jej súčasťou a prispeli svojím dielom k živému udržiavaniu duchovnej pamäte vášho ľudu. V tomto smere budem mať príležitosť stretnúť sa s najvyšším budhistickým patriarchom, na znak toho, ako dôležité a naliehavé je udržiavať priateľstvo a medzináboženský dialóg, a tiež v duchu služby pre sociálny zmier a budovanie spravodlivej, zodpovednej a inkluzívnej spoločnosti.

Chcem vás tiež osobne ubezpečiť o plnom odhodlaní počtom síce malej, no živej katolíckej komunity v Thajsku udržiavať a rozvíjať tie črty, ktoré charakterizujú thajský ľud, o ktorých sa hovorí aj vo vašej národnej hymne: mierumilovní a usmievaví, nie však zbabelí; a s pevným odhodlaním čeliť všetkému, čo by viedlo k ignorovaniu volania toľkých našich bratov a sestier, ktorí túžia byť oslobodení z jarma chudoby, násilia a nespravodlivosti.

Táto krajina nesie meno „sloboda“. Vieme, že sloboda je možná len vtedy, keď sme schopní cítiť spoluzodpovednosť jeden za druhého a prekonávať každú formu nerovnosti. Preto je potrebné pracovať na tom, aby mali jednotlivci a spoločenstvá prístup k vzdelaniu, dôstojnej práci a zdravotnej starostlivosti, a takto zaistiť to nevyhnutné minimum na udržanie podmienok integrálneho rozvoja človeka.“

Pápež František ďalej prešiel k téme migrácie, ktorú nazval „jedným z určujúcich znamení našich čias“ a „fenoménom, ktorý predstavuje jednu z hlavných morálnych otázok, doliehajúcich na našu generáciu“. Pokračoval týmito slovami:

„Svetovú migračnú krízu nemožno ignorovať. Samotné Thajsko, známe tým, že sa otvorilo pre migrantov a utečencov, zažilo túto krízu ako dôsledok tragického úteku ľudí z priľahlých krajín. Opätovne chcem vyjadriť nádej, že sa medzinárodné spoločenstvo zachová zodpovedne a uvážlivo, že bude pracovať na vyriešení toho, čo spôsobuje tento tragický exodus a že sa bude zasadzovať za bezpečnú, usporiadanú a regulovanú migráciu. Kiež každá krajina rozvinie účinné prostriedky na ochranu dôstojnosti a práv migrantov a utečencov, ktorí pri svojom hľadaní slobody a dôstojného života pre ich rodiny čelia nebezpečenstvám, neistote a vykorisťovaniu.

Nejde totiž iba o migrantov; ide aj o to, akú podobu chceme dať našej spoločnosti.

A v tomto zmysle myslím na všetky tie ženy a deti našej doby, ktoré sú zvlášť zranené, ktoré boli znásilnené a vystavené akejkoľvek forme vykorisťovania, otroctva, násilia a zneužitia. Vyjadrujem uznanie thajskej vláde za jej úsilie o vykorenenie tejto pliagy a tiež všetkým osobám a organizáciám, ktorí neúnavne pracujú na odstránení tohto zla a ponúkajú cesty prinavrátenia dôstojnosti.

V tomto roku, keď sa slávi tridsiate výročie Dohovoru o právach dieťaťa sme pozvaní reflektovať a s rozhodnosťou, vytrvalosťou a rýchlosťou pracovať na nevyhnutnosti ochrany blaha našich detí, ich sociálneho a intelektuálneho rozvoja, ich prístupu k vzdelaniu, ako aj ich fyzického, psychologického a duchovného dozrievania (porov. Príhovor diplomatickému zboru, 7. januára 2019). Budúcnosť našich národov je vo veľkej miere spojená s tým, ako budeme schopní zabezpečiť našim deťom dôstojnú budúcnosť.“

Pred záverečným pozdravom a vyprosovaním Božieho požehnania pre celú krajinu pápež František zdôraznil, že „spoločnosť dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje «remeselníkov pohostinnosti», mužov a ženy zaangažovaných pre integrálny rozvoj všetkých národov uprostred jednej ľudskej rodiny“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Martina Korytiaková)

-jb-