Anjel Pána 1. januára: Láska nás robí trpezlivými

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! A šťastlivý Nový rok! 

Včera večer sme uzavreli rok 2019 ďakovaním Bohu za dar času a za všetko dobré, čo priniesol. Dnes začíname rok 2020 takým istým postojom vďaky a chvály. Nie je totiž samozrejmosť, že naša planéta opäť raz začína svoj beh okolo slnka a že my, ľudské bytosti môžeme ďalej na tejto planéte bývať. Nie je to samozrejmé, ale skôr „zázrak“, nad ktorým treba žasnúť a za ktorý nám treba ďakovať.

Prvý deň nového roka slávime v liturgii slávnosť Panny Márie Bohorodičky, 

Panny z Nazareta, ktorá priviedla na svet Ježiša Krista, Spasiteľa. Toto dieťa je požehnaním od Boha pre každého muža a ženu, pre veľkú ľudskú rodinu a celý svet. Ježiš svet nezbavil zla, lež porazil zlo v jeho základoch. Jeho záchrana nie je teda magická, ale je to spása „trpezlivá“, čiže prináša so sebou trpezlivosť lásky, ktorá sa angažuje voči nespravodlivosti a zbavuje ju moci. Trpezlivosť lásky: láska nás robí trpezlivými. Koľkokrát stratíme trpezlivosť. Aj ja, a prosím o prepáčenie za zlý príklad zo včera. Preto keď kontemplujeme scénu Betlehema, očami viery vidíme obnovený svet, oslobodený od nadvlády zla, kde ako kráľ vládne Kristus, Božie Dieťa uložené v jasličkách.

Preto nás dnes Božia Matka požehnáva. A ako nás žehná Panna Mária? Ukazujúc nám svojho Syna. Berie ho do náručia, ukazuje nám ho a tým nás požehnáva. Požehnáva celú Cirkev, požehnáva celý svet. Ježiš je, tak ako spievajú anjeli v Betleheme, radosť pre celý svet, je slávou Boha a pokojom pre ľudí (porov. Lk 2,14). A z tohto dôvodu svätý pápež Pavol VI. zasvätil prvý deň v roku pokoju – je to Svetový deň pokoja: zasvätený modlitbe za pokoj, prehlbovaniu povedomia a zodpovednosti zaň. Posolstvo na rok 2020 je nasledovné: pokoj je cestou nádeje, cestou, na ktorej sa postupuje cez dialóg, zmierenie a ekologické obrátenie.

Upriamme teda svoj zrak na Matku a na jej Syna, ktorého nám ukazuje. Nechajme sa na začiatku roka požehnať! Dajme sa Márii požehnať jej Synom.

Ježiš je požehnaním pre všetkých tých, ktorých utláča jarmo otroctva, otroctiev morálnych i otroctiev materiálnych. Ježiš vyslobodzuje láskou. Tomu, kto stratil úctu k sebe samému a stal sa väzňom vo víre nerestí, Ježiš hovorí: Otec ťa miluje, neopustí ťa, s neochvejnou trpezlivosťou čaká, kedy sa vrátiš (porov. Lk 15,20). Tomu, kto sa stal obeťou nespravodlivosti a vykorisťovania a nevidí cestu von, Ježiš otvára dvere bratskej lásky, kde môže nájsť prívetivé tváre, srdcia i ruky ľudí, kde sa môže podeliť vo svojej zatrpknutosti a zúfalstve, a kde môže opäť získať dôstojnosť. Tomu, kto je vážne chorý a cíti sa byť opustený a klesá na mysli, tomu stojí Ježiš na blízku, nežne sa dotýka jeho rán, maže ho olejom útechy a mení slabosť na silu dobra, aby tak rozviazal zamotané uzly. Tomu, kto je vo väzení a hrozí mu, že sa uzavrie do seba, Ježiš nanovo otvára horizonty nádeje, počnúc malým lúčom svetla.

Drahí bratia a sestry, zostúpme z piedestálov našej pýchy – všetci máme pokušenie k pýche - a prosme o požehnanie svätú Bohorodičku, pokornú Božiu Matku. Ona nám dáva vidieť Ježiša: dajme sa požehnať, otvorme srdcia jeho láskavosti. Takto bude začínajúci sa rok cestou nádeje a pokoja, nie slovami, ale každodennými činmi dialógu, zmierenia a starostlivosti o stvorený svet.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

-jb-