Štyri „slová povolania“ - vyšlo posolstvo na Svetový deň modlitieb za povolania

Štyrmi kľúčovými slovami posolstva Svätého Otca, čiže „slovami povolania“, sú: vďačnosť, odvaha, námaha a chvála. Pápež sa v nich inšpiroval svojím minuloročným listom, ktorý adresoval kňazom pri 160. výročí smrti svätého farára z Arsu. Aplikoval ich na evanjeliový príbeh z Matúšovho evanjelia o búrke na Tiberiadskom jazere a o Petrovej skúsenosti s kráčaním po mori (Mt 14,22-33).

1. slovo: vďačnosť

„Obraz tejto plavby cez jazero nám istým spôsobom pripomína cestu naším životom“, píše Svätý Otec. Aj my, tak ako Ježišovi učeníci, sa máme „rozhodnúť preplávať na druhý breh: urobiť odvážne rozhodnutie opustiť svoje istoty a vydať sa nasledovať Pána“. To však zahŕňa i viaceré komplikácie.

„Každé povolanie sa rodí z tohto milujúceho pohľadu, s ktorým nám Pán išiel v ústrety, možno práve vtedy, keď bola naša loďka v zajatí búrky“, píše pápež a vysvetľuje: «Povolanie je nielen nejaká naša voľba, ale ešte viac je to odpoveď na nezištné povolanie Pána» (List kňazom, 4. augusta 2019); preto ho dokážeme objaviť a objať, len ak sa naše srdce otvorí vďačnosti a dokáže prijať Božiu zmenu do nášho života.“

2. slovo: odvaha

Po vďačnosti je ďalším „slovom povolania“ odvaha, ktorú si zásadné životné rozhodnutie  - či už manželstvo, zasvätený život či kňazstvo – vyžaduje. Svätý Otec vysvetľuje:

„Pán pozná naše otázky, pochybnosti, ktoré zmietajú loďku nášho srdca, a preto nás uisťuje: „Neboj sa, ja som s tebou!“ Viera v jeho prítomnosť, v to, že nám ide oproti a sprevádza nás, aj keď na mori je búrka, nás oslobodzuje od apatie, ktorú som už raz definoval ako „nasladlý smútok“ (List kňazom, 4. augusta 2019), teda od tej vnútornej skľúčenosti, ktorá nás blokuje a nedovolí nám okúsiť krásu povolania.“

3. slovo: námaha

Na ceste povolania sa nevyhneme námahe, sme poznačení i vlastnou slabosťou a strachom, pripomína pápež:

„Myslím na tých, ktorí berú na seba dôležité úlohy v občianskej spoločnosti, na manželov, ktorých nie náhodou rád nazývam „statočnými“, a osobitne na tých, prijmú zasvätený život a kňazstvo. Viem o vašej únave a osamelosti, ktoré zaťažujú srdce, o riziku zvykovosti, ktorá postupne uhasína žeravý oheň povolania, o bremene neistoty a nestálosti našich čias, či strachu z budúcnosti. Odvahu, nemajte strach! Ježiš je pri nás, ak ho uznávame za jediného Pána nášho života, berie nás za ruku a pevne nás drží, aby nás zachránil.“

4. slovo: chvála

Posledné „slovo povolania“ je chvála. Ide o vnútorný postoj Panny Márie, ktorý sme aj my pozvaní v sebe pestovať, vysvetľuje v posolstve Petrov nástupca a na záver dodáva:

„Moji drahí, želám si, aby Cirkev - zvlášť na tento svetový deň, ale aj počas riadnej pastoračnej činnosti v našich spoločenstvách - kráčala touto cestou služby povolaniam, prelomiac ľady v srdci každého veriaceho, aby každý mohol s vďačnosťou objaviť povolanie, ktoré mu Boh adresuje, našiel odvahu povedať „áno“, zvíťazil nad únavou vo viere v Krista a napokon, aby svoj život venoval ako chválospev na Boha pre bratov a celý svet. Nech nás Panna Mária sprevádza a oroduje za nás.“

-zk, ms-