Pápež pripomenul Deň Zeme: Svet prírody je Evanjeliom stvorenia

Zuzana Klimanová, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Svätý Otec zameral tradičnú stredajšiu katechézu na jubilejný 50. deň Zeme a ľudstvo vyzval k integrálnej ekologickej konverzii. Pripomenul aj dve blížiace sa dôležité medzinárodné konferencie: COP15 o biodiverzite v čínskom Kunmingu a COP26 o klimatických zmenách v škótskom Glasgowe.

Sme stvorení na Boží obraz, pripomenul pápež, a preto „sme povolaní k starostlivosti a úcte ku všetkým stvoreniam a k pestovaniu lásky a súcitu voči našim bratom a sestrám, osobitne tým najslabším“. Avšak ako správcovia Zeme, nášho domova, sme zlyhali, skonštatoval pápež František: „Znečistili sme ho a vyplienili, vystavujúc tak riziku náš vlastný život“. Dôvodom je naše sebectvo, upozornil Svätý Otec.

„Zlyhali sme v chránení zeme, nášho domova-záhrady i v chránení našich bratov. Zhrešili sme proti zemi, proti nášmu blížnemu a koniec koncov proti Stvoriteľovi, dobrému Otcovi, ktorý dbá o každého a chce, aby sme žili spolu v jednote a blahu.“

Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme

Na náš spoločný domov musíme hľadieť novým spôsobom, zdôraznil pápež:

„On nie je skladiskom zdrojov na vyťaženie. Pre nás veriacich je svet prírody „Evanjeliom stvorenia“, ktoré vyjadruje stvoriteľskú moc Boha ... Keď vidíme tieto prírodné tragédie, ktoré sú odpoveďou Zeme na naše zlé zaobchádzanie, myslím si: Ak sa teraz spýtam Pána, čo si o tom myslí, neverím, že by mi povedal, že je to niečo veľmi dobré. Sme to my, kto ničí Pánovo dielo.“

Vzorom úcty k prírode a harmonickému vzťahu k nej sú nám domorodé národy, skonštatoval pápež a vyslovil prianie:

„V tomto veľkonočnom čase obnovy, usilujme sa milovať a oceňovať nádherný dar zeme, nášho spoločného domova, a starať sa o všetkých členov ľudskej rodiny. Ako bratia a sestry, ktorými sme, prosme spoločne nášho nebeského Otca: „Zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme“.“

Podkladom pre katechézu boli slová knihy Genezis:

«Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla.[...] I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil» (Gn 2,8-9.15).

Katechéza Svätého Otca Františka

Pri príležitosti 50. dňa Zeme 22. apríla 2020

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime 50. deň Zeme. Je to príležitosť, aby sme obnovili naše úsilie milovať náš spoločný domov a postarali sa oň i o tých najslabších členov našej rodiny. Ako nám to ukazuje tragická pandémia koronavírusu, zvíťaziť nad globálnymi výzvami môžeme jedine spoločne a berúc na seba ťažobu tých najkrehkejších. Encyklika Laudato si´ (LS) má práve tento podtitul: «o starostlivosti o náš spoločný domov». Dnes trochu pouvažujeme spoločne nad touto zodpovednosťou, ktorá charakterizuje «náš pobyt na tejto zemi» (LS, 160). Musíme rásť v povedomí starostlivosti o spoločný domov.

Sme z pozemskej matérie a plody zeme podporujú náš život. Ako nám však pripomína kniha Genezis, nie sme jednoducho „pozemskí“: nesieme v sebe aj životodarný dych, ktorý pochádza od Boha (porov. Gn 2,4-7). Žijeme teda v spoločnom dome ako jedna ľudská rodina a v biodiverzite s ďalšími Božími stvoreniami. Ako imago Dei – Boží obraz – sme povolaní k starostlivosti a úcte ku všetkým stvoreniam a k pestovaniu lásky a súcitu voči našim bratom a sestrám, osobitne tým najslabším, napodobňovaním Božej lásky k nám, zjavenej v jeho Synovi Ježišovi, ktorý sa stal človekom, aby s nami zdieľal túto situáciu a  zachránil nás.

V dôsledku sebectva sme zlyhali v našej zodpovednosti ochrancov a správcov zeme. «Stačí sa ... úprimne pozrieť na realitu, aby sme zistili, že náš spoločný domov veľmi chátra» (LS, 61). Znečistili sme ho a vyplienili, vystavujúc tak riziku náš vlastný život. Preto vznikli rozličné medzinárodné i lokálne hnutia, aby prebudili svedomie ľudí. Úprimne oceňujem tieto iniciatívy a bude ešte nevyhnutné, aby naše deti vyšli do ulíc a naučili nás to, čo je zrejmé – a síce, že pre nás niet budúcnosti, ak zničíme prostredie, ktoré nám je oporou.

Zlyhali sme v chránení zeme, nášho domova-záhrady i v chránení našich bratov. Zhrešili sme proti zemi, proti nášmu blížnemu a koniec koncov proti Stvoriteľovi, dobrému Otcovi, ktorý dbá o každého a chce, aby sme žili spolu v jednote a blahu. A ako reaguje Zem? Existuje jedno španielske porekadlo, ktoré je v tomto veľmi jasné. Hovorí takto: „Boh odpúšťa vždy; my ľudia odpúšťame niekedy áno, niekedy nie; Zem neodpúšťa nikdy“. Zem neodpúšťa: ak sme zdevastovali Zem, odpoveď bude veľmi nepekná.

Ako môžeme obnoviť harmonický vzťah so zemou a zvyškom ľudstva? Harmonický vzťah... Mnohokrát strácame víziu harmónie: je ňou to, čo robí Duch Svätý. Aj v spoločnom dome - Zemi, aj v našom vzťahu s ľuďmi, s blížnymi, s tými chudobnejšími, so Zemou... Harmónia: ako môžeme obnoviť túto harmóniu?

Potrebujeme nový spôsob ako hľadieť na náš spoločný domov. Aby sme si rozumeli: on nie je skladiskom zdrojov na vyťaženie. Pre nás veriacich je svet prírody „Evanjeliom stvorenia“, ktoré vyjadruje stvoriteľskú moc Boha v stvárňovaní ľudského života a v dávaní existencie svetu spolu s tým, čo v sebe obsahuje  na udržiavanie ľudstva. Biblický úryvok o stvorení sa končí takto: «A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré» (Gn 1,31). Keď vidíme tieto prírodné tragédie, ktoré sú odpoveďou Zeme na naše zlé zaobchádzanie, myslím si: „Ak sa teraz spýtam Pána, čo si o tom myslí, neverím, že by mi povedal, že je to niečo veľmi dobré“. Sme to my, kto ničí Pánovo dielo.

Pri dnešnom slávení Dňa Zeme sme povolaní znovuobjaviť zmysel posvätnej úcty k zemi, pretože ona nie je len naším domovom, ale aj domom Božím. Z toho v nás pramení vedomie, že stojíme na posvätnej zemi!

Drahí bratia a sestry, «prebuďme znova ten zmysel pre krásu a kontempláciu, ktorý Boh do nás vložil» (Posynod. apošt. exhort. Milovaná Amazónia, 56). Proroctvo kontemplácie je niečo, čomu sa učíme predovšetkým od domorodých národov, ktoré nás učia, že nemôžeme byť starostliví o zem, ak ju nemilujeme a nerešpektujeme. Oni majú tú múdrosť „dobrého žitia“, nie v zmysle užívania si, ale života v harmónii so Zemou. „Dobrým žitím“ nazývajú túto harmóniu.

Zároveň potrebujeme ekologickú konverziu, ktorá by sa prejavila v konkrétnych skutkoch. Ako jediná a vzájomne od seba závisiaca rodina potrebujeme spoločný plán na odvrátenie ohrození nášho spoločného domova. «Vzájomná závislosť nás zaväzuje, aby sme mysleli na jeden svet, na jeden spoločný projekt» (LS, 164). Sme si vedomí dôležitosti spolupráce ako medzinárodného spoločenstva na ochranu nášho spoločného domu. Vyzývam tých, čo majú autoritu, aby riadili proces, ktorý povedie k dvom dôležitým medzinárodným konferenciám: COP15 o biodiverzite v Kunmingu (Čína) a COP26 o klimatických zmenách v Glasgowe (Veľká Británia). Tieto dve stretnutia sú veľmi dôležité.

Chcel by som povzbudiť k organizovaniu zosúladených krokov aj na národnej a lokálnej úrovni. Je dobré spoločne sa spájať z každého sociálneho stavu a dať život aj ľudovému hnutiu „zdola“. Samotný Deň Zeme, ktorý dnes slávime, sa zrodil práve takto. Každý z nás môže dať svoj malý príspevok: «Netreba si myslieť, že toto úsilie nezmení svet. Tieto skutky šíria dobro v spoločnosti, ktorá vždy prináša plody presahujúce to, čo možno konštatovať, pretože vyvolávajú v lone tejto zeme dobro, ktoré má tendenciu sa stále a neviditeľne šíriť» (LS, 212).

V tomto veľkonočnom čase obnovy, usilujme sa milovať a oceňovať nádherný dar zeme, nášho spoločného domova, a starať sa o všetkých členov ľudskej rodiny. Ako bratia a sestry, ktorými sme, prosme spoločne nášho nebeského Otca: „Zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme“ (porov. Ž 104,30). Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)