Anjel Pána 26. júla: Znakom ľudí Nebeského kráľovstva je kreativita

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Na modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom sa v 17. cezročnú nedeľu zhromaždilo na Námestí sv. Petra niekoľko stoviek veriacich. Prihovoril sa im ako zvyčajne z okna pápežského domu.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné Evanjelium (porov. Mt 13,44-52) tvoria záverečné verše kapitoly, ktorú Matúš venuje podobenstvám o Nebeskom kráľovstve. Stať pozostáva z troch tematicky práve naznačených a krátkych podobenstiev: o ukrytom poklade, o vzácnej perle a o sieti hodenej do mora.

Zastavím sa pri prvých dvoch, v ktorých je Nebeské kráľovstvo pripodobnené dvom rôznym „vzácnym“ veciam: pokladu ukrytému v poli a perle veľkej hodnoty. Reakcia toho, kto nájde perlu alebo poklad je prakticky rovnaká: človek a obchodník predajú všetko, aby získali to, na čom im teraz už najviac záleží. Týmito dvoma prirovnaniami nás má Ježiš v úmysle zapojiť do budovania Nebeského kráľovstva, predstavujúc nám podstatnú charakterovú črtu kresťanského života, života Nebeského kráľovstva: na tomto Kráľovstve majú plnú účasť tí, ktorí sú ochotní vsadiť všetko; sú odvážni.

Vskutku, onen človek a takisto aj obchodník z podobenstva predávajú všetko, čo majú, zanechávajúc tak svoje materiálne istoty. Z toho sa dá pochopiť, že budovanie Kráľovstva si vyžaduje nielen Božiu milosť, ale aj aktívnu disponovanosť človeka. Všetko je dielom milosti, všetko! Z našej strany to chce len ochotu prijať ju, neodporovať milosti: milosť spraví všetko, ale žiada sa „moja“ zodpovednosť, „moja“ disponovanosť.

Konanie muža a obchodníka z podobenstiev, ktorí sa dávajú do hľadania, zriekajúc sa vlastných dobier, aby si mohli kúpiť niečo, čo je ešte vzácnejšie, je konaním rozhodným, radikálnym, povedal by som, že jednosmerne priamym, nie tam aj späť: je to konanie priamočiare. Ba čo viac, je to konanie s radosťou, lebo obaja našli poklad. Sme pozvaní osvojiť si postoj týchto dvoch evanjeliových postáv, aby sme sa aj my stali zdravo vášnivými hľadačmi Nebeského kráľovstva. Znamená to zanechať ťažkú bagáž našich svetských istôt, ktoré nám bránia v hľadaní a budovaní Kráľovstva: dychtivosť po vlastníctve, smäd po zisku a moci, myslenie len na seba samých.

V našich časoch, ako všetci vieme, sa život niektorých môže stať tuctovým a vyhasnutým, lebo pravdepodobne nešli hľadať pravý poklad: uspokojili sa vecami lákavými, no pominuteľnými, s trblietavými zábleskami, ktoré sú však iluzórne, lebo človeka nakoniec nechávajú v tme. Naopak, svetlo Kráľovstva nie je nejaký ohňostroj, je to svetlo: ohňostroj trvá iba chvíľku, no svetlo Kráľovstva nás sprevádza celým životom.

Nebeské kráľovstvo je opakom nadbytočných vecí, ktoré ponúka svet; je opakom banálneho života: je pokladom, ktorý dennodenne obnovuje život a otvára ho k širším obzorom. Skutočne ten, kto našiel tento poklad, má srdce kreatívne a objaviteľské; ktoré neopakuje, ale vynalieza, vytyčujúc a prechádzajúc novými cestami, ktoré nás vedú k láske k Bohu, k láske k ostatným, k pravej láske k nám samým. Znakom tých, čo kráčajú po tejto ceste Kráľovstva je kreativita, stále sa usilujúc o viac. Tá kreativita, ktorá sa chopí života a dáva ho, dáva a dáva, ďalej a ďalej... Stále hľadá najrozličnejšie spôsoby ako dávať život.

Ježiš, on, ktorý je tým ukrytým pokladom a tou perlou nesmiernej hodnoty, nemôže nevyvolávať radosť, všetku radosť sveta: radosť objaviť zmysel vlastného života, radosť cítiť, že ho nasadzujeme v dobrodružstve svätosti.

Nech nám Svätá Panna Mária pomáha každodenne vyhľadávať poklad Nebeského kráľovstva, aby sa v našich slovách a činoch prejavovala láska, ktorú nám Boh daroval skrze Ježiša.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

Sviatok patrónov starých rodičov

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pripomenul sviatok starých rodičov spojený s dňom sv. Anny a Joachima, rodičov Panny Márie, ktorý pripadol práve na dnešnú nedeľu:

„Drahí bratia a sestry, na spomienku sv. Joachima a Anny, Ježišových „starých rodičov“, by som chcel pozvať mladých, aby prejavili láskavú pozornosť starým ľuďom, zvlášť tým osamelejším, ktorí sú doma alebo v rozličných zariadeniach, tým, ktorí sa už mnoho mesiacov nevídavajú so svojimi drahými.

Drahí mladí, každý z týchto starkých je vaším dedkom či babkou! Nenechajte ich samých! Využite fantáziu lásky, cez telefonáty,  videohovory, esemesky, vypočujte ich, a tam, kde sa to s ohľadom na zdravotné normy dá, choďte ich aj navštíviť.

Venujte im objatie. Oni sú vaše korene. Strom oddelený od koreňov nerastie, nekvitne a nedáva plody. Preto je dôležitý kontakt a spojenie s vašimi koreňmi. „To čo má strom v korune, pochádza z toho, čo má pod zemou“, hovorí jeden básnik mojej domoviny. Preto vás pozývam dať veľký potlesk našim starým rodičom, všetci!“

Nové prímerie v oblasti Donbasu

Po doznení potlesku pápež František prešiel k ďalšej téme. Reagoval na pozitívny posun v situácii konfliktu na východe Ukrajiny a povzbudil ku konkrétnemu premietnutiu výsledku trilaterálneho rokovania v Minsku do odzbrojenia a odmínovania oblasti Donbasu:

„Dozvedel som sa o novom prímerí týkajúcom sa oblasti Donbasu, o ktorom nedávno rozhodli v Minsku členovia Trilaterálnej kontaktnej skupiny. Súčasne s vďačnosťou za tento znak dobrej vôle zameraný na prinavrátenie vytúženého mieru do tohto utrápeného regiónu, prosím aby to, čo bolo odsúhlasené, sa konečne premietlo do praxe, aj cez efektívny proces odzbrojenia a odstránenia mín. Len takto bude možné obnoviť dôveru a vytvoriť predpoklady pre zmierenie, tak nevyhnutné a tak veľmi očakávané zo strany obyvateľstva.“

Počas celého júla boli nedeľné poludňajšie modlitby so Svätým Otcom jedinou verejnou príležitosťou na stretnutie sa s ním. Dnes boli medzi niekoľkými stovkami pútnikov na Námestí sv. Petra najmä domáci Taliani. Zo zahraničných to bola skupina pútnikov z Brazílie, ktorých aj pozdravil z okna, keď ich identifikoval podľa rozprestretej zástavy.