Pápež komunitám Laudato si´: Súcit je denný boj proti skartovaniu ľudí a plytvaniu

V Taliansku funguje okolo 50 lokálnych komunít Laudato si´, nachádzajú sa už aj v Brazílii a iných krajinách. Ich kľúčovou inšpiráciou sú zásady starostlivosti o spoločný domov podľa encykliky pápeža Františka: zvyšovanie povedomia o integrálnej ekológii a ochrane životného prostredia prostredníctvom konferencií, workshopov, školení, či publikácií na územiach, v ktorých pôsobia.

Okolo 250 prítomným pod vedením prezidenta komunity Laudato si´ Carla Petriniho 

sa Svätý Otec prihovoril vo vatikánskej Aule Pavla VI. krátko predpoludním. V úvode poďakoval členom komunity za to, že sa starajú o stvorenstvo s miernosťou a pracovitosťou podľa príkladu sv. Františka z Assisi:

„Ďakujem vám za to a obnovujem výzvu angažovať sa v chránení nášho spoločného domu. Je to úloha, ktorá sa týka všetkých, najmä tých, čo riadia krajiny a výrobné činnosti. Je potrebná skutočná vôľa čeliť príčinám prebiehajúcich klimatických problémov. Nestačia vágne záväzky, čisto slová, a nemožno hľadieť iba na získanie bezprostredného súhlasu vlastných voličov alebo finančných podporovateľov. Musíme sa pozerať do diaľky, inak nám to dejiny neodpustia. Je potrebné pracovať dnes pre zajtrajšok všetkých. Mladí a chudobní budú od nás žiadať účet.“

Svätý Otec sa ďalej sústredil na dve „kľúčové slová integrálnej ekológie“: kontemplácia (rozjímavý pohľad) a spolucítenie. Ako pripomenul, „pohľad na realitu je stále rýchlejší, roztržitejší, povrchnejší, sme chorí z konzumácie nových „appiek“, ale nepoznáme mená susedov, nevieme rozlíšiť jeden strom od druhého. Týmto štýlom života strácame korene, mizne vďačnosť za to, čo tu máme, a za tých, ktorí nám to dali“, upozornil pápež:  

„Aby sme na to nezabudli, je potreba vrátiť sa ku kontemplovaniu: aby nás nerozptyľovalo tisíc zbytočností, je treba znovu nájsť ticho; aby srdce neochablo, je potrebné zastaviť sa. Nie je to jednoduché. Musíme sa napríklad oslobodiť z uväznenia mobilom, hľadieť do očí tomu, kto je vedľa nás a stvorenstvu, ktoré nám bolo dané.“

Pápež František uviedol, že kontemplovať znamená darovať si čas na ticho a modlitbu, aby sa duša znovu vrátila do harmónie a vytvorila sa rovnováha medzi hlavou, srdcom a rukami; medzi myšlienkami, pocitmi a činnosťami, pretože kontemplácia vedie k činnosti:

„Kontemplácia je protiliek na unáhlené, povrchné a nedôsledné rozhodnutia. Kto kontempluje, naučí sa cítiť pôdu, ktorá ho podopiera, pochopí, že nie je na svete sám a bezo zmyslu. Objaví nežnosť Božieho pohľadu a pochopí, že je vzácny.“

Druhé kľúčové slovo integrálnej ekológie je spolucítenie, ktoré je podľa pápeža Františka ovocím kontemplácie. Kontemplatívneho človeka rozpoznáme tak, že má podobný pohľad ako Boh, že spolucíti s druhými, že ide ďalej, než sú výhovorky a teórie, vidí totiž druhých ako bratov a sestry, pretože Božie spolucítenie je opakom našej ľahostajnosti, je najlepším očkovaním proti epidémii ľahostajnosti. Po týchto slovách si Svätý Otec spomenul na jeden konkrétny obraz ľahostajnosti:  

„Existuje jedna pekná fotografia v budove Apoštolskej charity – možno som to už niekedy hovoril? – pekná fotografia od rímskeho fotografa. Zimná noc, je vidieť ako z luxusnej reštaurácie vychádza pani už v rokoch, s kožuchom, klobúkom, rukavicami: teda dobre oblečená do chladu, vychádza po tom, čo sa dobre najedla – čo nie je hriech, dobre sa najesť! – a pri dverách je iná pani, s barličkou, v chatrnom oblečení, je vidieť, že cíti chlad... je bezdomovkyňa, s rukou takto (pápež urobil gesto žobrania)... A pani, ktorá vychádza z reštaurácie sa pozerá na druhú stranu. Fotografia má názov „Ľahostajnosť“. Keď som ju videl, zavolal som si fotografa, aby som mu povedal: „Si skvelý, že si to spontánne odfotil“, a povedal som, aby ju vystavil v Apoštolskej charite: aby sme neupadli do ducha ľahostajnosti“.

Pápež František pripomenul, že svet potrebuje kreatívnu dobročinnú lásku; nie ľudí, ktorí len komentujú pred obrazovkou, ale takých, čo si aj „zašpinia ruky“, aby pozdvihli z úpadku a obnovili dôstojnosť. Mať súcit je podľa pápežových slov postojom vedomého rozhodnutia „nemať nikoho za nepriateľa, pretože v každom vidím svojho blížneho.“ Ako Svätý Otec zdôraznil, pri súcite nejde o vzdanie sa boja:

„Naopak, ten, kto súcití, vstupuje do každodenného tvrdého boja proti skartovaniu a proti plytvaniu: proti odpisovaniu druhých a proti plytvaniu vecami.“

Pápež tak vyzval k spoločnému zápasu, aby „nebol nikto zbavený zeme, ktorú obýva, čistého vzduchu, ktorý dýcha, vody, ktorú má právo piť, a jedla, ktoré má právo jesť.“ Ocenil, že komunitám Laudato si´ ide o budovanie budúcnosti pre všetkých:

„A toto všetko vytvára bratstvo. Pracovať ako bratia, vytvárať univerzálne bratstvo. Toto je výzvou dneška“.

Na záver pápež František požehnal prítomným i všetkým, ktorí sa angažujú v starostlivosti o spoločný dom, bez ohľadu na ich vierovyznanie.

Svätý Otec na záver prešiel aulou, aby z bližšia pozdravil prítomných členov komunity Laudato si´: síce v predpísanej vzdialenosti, ale s viditeľnou radosťou zo stretnutia.

-mh, jb-