Pápež: Je čas vytvoriť alianciu ľudstva na formovanie zrelých osôb

Iniciátorom myšlienky o Globálnej výchovnej aliancii je pápež František. K spojeniu síl pre vytváranie bratstva, pokoja a spravodlivosti Svätý Otec opätovne 

vyzýva pri rôznych príležitostiach. K podpore iniciatívy pozval i veľvyslancov z celého sveta pri stretnutí s nimi 9. januára tohto roku.

Na stretnutí bolo okrem príhovoru pápeža Františka vysielané aj videoposolstvo generálnej riaditeľky UNESCO Audrey Azoulayovej.

Svätý Otec účastníkov stretnutia pôvodne vyzýval k „príprave, plánovaniu a účasti na Globálnej výchovnej aliancii“. Ako povedal, pandémia COVIDu-19 však medzitým radikálne zasiahla aj do oblasti výchovy a vzdelávania. „Zrýchlila a rozšírila mnoho z urgentností a pohotovostí, ktoré sme stretávali a  ukázala nám mnohé ďalšie“, skonštatoval pápež.

Vybrané časti pápežovho príhovoru

„Hovorí sa o „výchovno-vzdelávacej katastrofe“. Takmer desať miliónov detí by mohlo byť nútených zanechať školu v dôsledku ekonomickej krízy spôsobenej koronavírusom, zväčšujúc už aj tak alarmujúci rozdiel vo vzdelávaní (s vyše 250 miliónmi detí školského veku vylúčenými z akejkoľvek formačnej aktivity). ...

Kríza, ktorou prechádzame, je krízou komplexnou, ktorú nemožno zredukovať či limitovať na jedinú oblasť či sektor. ... To, čo je v kríze, je spôsob vnímania reality a vytvárania vzťahov medzi nami. ...

Svätý Otec ďalej predstavil svoju víziu Globálnej výchovnej aliancie (v angličtine Global Compact on Education). Najprv pripomenul slová francúzskeho mysliteľa Michela De Certeaua z jeho knihy Cudzinec alebo jednota v rôznosti:

„Poznáme transformačnú moc výchovy a vzdelávania: vzdelávať znamená vsadiť na nádej a sprítomniť nádej, ktorá láme tie determinizmy a fatalizmy, s ktorými sa koľkokrát chcú presadiť ako jediná možná cesta egoizmus silného, konformizmus slabého a ideológia utopistu.“

Výchova ako cesta na poľudštenie sveta a dejín

„Domnievame sa, že výchova a vzdelávanie je jednou z najúčinnejších ciest na poľudštenie sveta a dejín. Vzdelávanie je predovšetkým otázka lásky a zodpovednosti, ktorá sa odovzdáva v čase z generácie na generáciu. Výchova a vzdelávanie sa teda ponúka ako prirodzený protiliek na individualistickú kultúru. ... Dnes je treba obnovenú sezónu  výchovno- vzdelávacieho úsilia, ktoré by zahŕňalo všetky zložky spoločnosti. ...

V súčasnej situácii zdravotníckej krízy – obťaženej skľúčenosťou a zmätkom –, sa domnievame, že toto je čas na podpísanie Globálnej výchovnej aliancie pre mladé generácie a spolu s nimi, ktorá by zaväzovala rodiny, spoločenstvá, školy a univerzity, inštitúcie, náboženstvá, vládnych predstaviteľov, celé ľudstvo k formovaniu zrelých osôb. ...

Dnes sa žiada ... prekonať prehnané zjednodušovanie, sploštené na úžitkovosť, na (štandardizovaný) výsledok, na funkčnosť a na byrokraciu, ktoré si zamieňajú výchovu a vzdelávanie s výukou a vyúsťujú do atomizovania našich spoločností. Žiada sa od nás skôr zaoberať sa integrálnou, participatívnou a mnohostrannou kultúrou.

Hodnota našich edukačných praktík sa nebude merať jednoducho na základe zvládania štandardizovaných skúšok, ale podľa schopnosti vštepovať do srdca spoločnosti a dávať život novej kultúre.

Apelujeme osobitným spôsobom ... na mužov a ženy kultúry, vedy, športu, na umelcov, pracovníkov médií, aby podpísali túto alianciu. ... Schopnosť vytvárať harmóniu, toto je dnes treba.“

Sedem záväzkov Globálnej výchovnej aliancie

Pápež František ďalej vo svojom príhovore cez video sformuloval sedem bodov navrhovaného spoločného záväzku ku Globálnej výchovnej aliancii:

„Preto sa zaväzujeme osobne i spoločne:

- postaviť do centra každého formálneho i neformálneho výchovno-vzdelávacieho procesu osobu, jej hodnotu, jej dôstojnosť, aby sme dali vyniknúť jej vlastnej špecifickosti, jej kráse, jej jedinečnosti, a zároveň jej schopnosti byť vo vzťahu s druhými i s realitou, ktorá nás obklopuje, odmietajúc tie štýly života, ktoré podporujú šírenie kultúry vyraďovania.

- Po druhé: načúvať hlasu detí, chlapcov a dievčat a mladých, ktorým odovzdávame hodnoty a poznatky, aby sme spoločne budovali budúcnosť spravodlivosti a pokoja, dôstojný život pre každú osobu.

- Po tretie: podporovať plnú účasť dievčat (v detskom i neskoršom veku) na vyučovaní.

- Po štvrté: vidieť v rodine prvoradý a nezastupiteľný vychovávateľský subjekt.

- Po piate: vychovávať a vychovávať sa k pohostinnosti, otvárajúc sa voči tým najzraniteľnejším a marginalizovaným.

- Po šieste: nasadiť sa v štúdiu, aby sme našli ďalšie spôsoby ako chápať ekonómiu, politiku, rast a pokrok, aby boli skutočne v službe človeka a celej ľudskej rodiny v perspektíve integrálnej ekológie.

- Po siedme: starať sa o náš spoločný domov a kultivovať ho, chrániť ho od vykorisťovania jeho zdrojov, osvojujúc si striedmejšie štýly života a zameriavajúc sa na kompletné použitie obnoviteľných zdrojov rešpektujúcich ľudské i prírodné životné prostredie podľa princípov subsidiarity a solidarity a obehového hospodárstva.“

Oporné body v sociálnej náuke Cirkvi

Svoj príhovor zakončil pápež František poukázaním na inšpiratívne zdroje pre budovanie takého projektu:  

„Drahí bratia a sestry, nakoniec by sme sa chceli s odvahou nasadiť v tom, aby sme v krajinách nášho pôvodu dali život istému výchovno-vzdelávaciemu projektu, investujúc naše najlepšie energie, ako aj štartujúc kreatívne a transformačné procesy v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

V tomto procese je jedným z oporných bodov sociálna náuka Cirkvi, inšpirovaná učením Zjavenia a kresťanským humanizmom, ktorá sa ponúka ako pevný základ a živý zdroj pre nachádzanie ciest, ktorými treba ísť v aktuálnej situácii krízy.

Takáto formačná investícia založená na sieti ľudských a otvorených vzťahov, by mala zaistiť všetkým prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu, držiac sa na výške dôstojnosti ľudskej osoby a jej povolania k bratstvu.

Na dnešnom stretnutí vo veľkej aule Lateránskej univerzity okrem videopríspevkov Svätého Otca a generálnej riaditeľky UNESCO vystúpili aj fyzicky prefekt a sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi a arcibiskup Angelo Vincenzo Zani, ako aj domáci rektor Pápežskej Lateránskej univerzity prof. Vincenzo Buonomo.

Do konferencie sa zapojila aj sociologička Silvia Cataldiová, docentka talianskej štátnej univerzity La Sapienza. Z Milána sa na diaľku prihovoril rektor Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca Franco Anelli.

-zk, jb-