K sviatku sv. Andreja zaslal pápež bratské posolstvo do Konštantínopolu

Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, vatikánsku delegáciu viedol predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch. Sprevádzali ho sekretár dikastéria Mons. Brian Farrell a podsekretár Mons. Andrea Palmieri a v Istanbule sa k nim pripojil apoštolský nuncius v Turecku Mons. Paul F. Russell.

Pri slávnostnej svätej Božskej liturgii, ktorej predsedal ekumenický patriarcha Bartolomej v Patriarchálnom chráme sv. Juraja vo Fanare, mu kardinál Koch odovzdal autograf, čiže rukou písané posolstvo pápeža Františka, ktoré aj prečítal v závere slávenia.

„Na sviatok apoštola Andreja, milovaného brata sv. Petra a svätého patróna Ekumenického patriarchátu, s radosťou vyjadrujem moju duchovnú blízkosť Vašej Svätosti opätovne cez delegáciu“, začína svoje riadky pápež František a pre celé sláviace spoločenstvo, biskupov, členov Svätej synody, klerikov, mníchov i laikov zhromaždených na slávnosti v patriarchálnom chráme vyprosuje Pánovo požehnanie.

V posolstve datovanom 30. novembra pri sv. Jánovi v Lateráne sa Svätý Otec vracia aj k nedávnemu stretnutiu s patriarchom Bartolomejom v Ríme pri medzinárodnom stretnutí za pokoj 20. októbra na Kapitole, so zastúpením rozličných cirkví a náboženských tradícií. Zvlášť poukazuje na súčasnú náročnú dobu pandémie i situácií vojny, s ktorými sú konfrontované mnohé časti sveta:

„Myšlienka na dobročinnú lásku, apoštolský zápal a vytrvalosť sv. Andreja je zdrojom povzbudenia v týchto náročných a kritických časoch. Vzdanie chvály Bohu tiež posilňuje našu vieru a nádej v toho, ktorý prijal do večného života svätého mučeníka Andreja, ktorého viera vytrvala v čase skúšky.“

Posolstvo má ďalej silný ekumenický dôraz. Pápež František v ňom píše takto:

„Bezpochyby, všetky iniciatívy národných a medzinárodných entít na podporu mieru sú užitočné a nevyhnutné, predsa však konflikty a násilie nikdy neutíchnu, pokým ľudia nedosiahnu hlbšie povedomie, že majú vzájomnú zodpovednosť ako bratia a sestry. Vo svetle tohto majú kresťanské cirkvi spolu s inými náboženskými tradíciami prvoradú povinnosť dávať príklad dialógu, vzájomného rešpektu a praktickej spolupráce.

S hlbokou vďakou Bohu som zakúsil toto bratstvo na vlastnej koži pri viacerých stretnutiach, ktoré sme mali navzájom. Ohľadom tohto potvrdzujem, že túžba po stále väčšom zblížení a porozumení medzi kresťanmi bol zjavná u Konštantínopolského ekumenického patriarchátu prv než sa Katolícka cirkev a iné cirkvi samy zaangažovali v dialógu. Toto sa dá jasne vidieť v okružnom liste (encyklike) Svätej synody Ekumenického patriarchátu, adresovanom cirkvám na celom svete presne pred sto rokmi. Jeho slová však zostávajú relevantné i dnes:

«Keď sa rozličné cirkvi inšpirujú láskou a dajú jej prednosť pred všetkým ostatným vo svojom posudzovaní iných a vo vzájomných vzťahoch, budú namiesto zväčšovania a prehlbovania existujúcich odchodností schopné ich zmenšovať a znížiť ich nakoľko sa to len dá; a podporovaním stáleho bratského záujmu o podmienky, stabilitu a prosperitu iných cirkví, svojím záujmom o sledovanie diania v tých cirkvách a nadobudnutie ich precíznejšieho poznania, i svojou pohotovosťou podať pomocnú ruku, keď sa naskytne príležitosť, potom vykonajú a dosiahnu mnoho dobrého na chválu a osoh každej z nich a celého tela kresťanstva, a pre pokročenie vo veci jednoty».

Môžeme ďakovať Bohu, že vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a Ekumenickým patriarchátom za uplynulé storočie veľmi vzrástli, i keď sme naďalej len v túžbe po cieli obnovenia plného spoločenstva vyjadreného účasťou na tom istom eucharistickom oltári. Hoci prekážky zostávajú, verím tomu, že spoločným kráčaním vo vzájomnej láske a presadzovaní teologického dialógu ten cieľ dosiahneme. Táto nádej sa zakladá na našej spoločnej viere v Ježiša Krista, poslaného Bohom Otcom zhromaždiť všetkých ľudí do jednoty, ako uholný kameň jednej a svätej Cirkvi, Božieho svätého chrámu, v ktorom sme všetci živými kameňmi, každý podľa našej osobitnej charizmy alebo služby udelenej Duchom Svätým.“

-jb-