Svätý Otec upravil kánonické právo o zriaďovaní diecéznych rehoľných inštitútov

V úvode Motu proprio Authenticum charismatis Svätý Otec cituje Apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium, že „jasným znakom autentickosti charizmy je jej eklezialita; jej schopnosť harmonicky sa začleniť do života svätého Božieho ľudu pre dobro všetkých“ (č. 130). Dodáva, že veriaci majú právo byť zo strany duchovných pastierov upovedomení o autentickosti chariziem a spoľahlivosti zakladateľov.

Ako pápež František ďalej vysvetľuje, cirkevná zodpovednosť rozlišovať ohľadom ekleziálnosti a spoľahlivosti chariziem sa zvlášť týka zváženia vhodnosti zriadiť nejaký nový inštitút zasväteného života alebo spoločnosť apoštolského života. Zdôrazňuje, že tieto majú korešpondovať s darmi, ktoré Duch Svätý vzbudzuje v partikulárnej cirkvi, veľkodušne a s vďačnosťou ich  prijímajúc. Zároveň sa však má dbať, „aby neobozretne nevznikali zbytočné inštitúty neschopné života”. Svätý Otec tu cituje Dekrét II. vatikánskeho koncilu o obnove rehoľného života Perfecae caritatis (č. 19). V motu proprio ďalej čítame:

„Apoštolskému stolcu prináleží sprevádzať Pastierov v procese rozlišovania, ktoré vedie k cirkevnému uznaniu nového inštitútu alebo novej spoločnosti diecézneho práva. Apoštolská exhortácia Vita consecrata potvrdzuje, že «ich vitalitu musí potvrdiť cirkevná autorita, ktorá má zodpovedne preskúmať autentickosť cieľov, inšpirujúcich ich činnosť, a zároveň zamedziť nadmerné množenie sa inštitúcií podobného charakteru, aby sa vyhlo riziku škodlivého delenia sa na príliš malé skupiny» (č. 12). Nové inštitúty zasväteného života a nové spoločnosti apoštolského života preto musia byť oficiálne uznané Apoštolským stolcom, ktorému jedinému prislúcha konečný úsudok.“

Ako motu proprio Authenticum charismatis ďalej vysvetľuje, hoci nejaký inštitút alebo spoločnosť vznikne v kontexte diecézy, jeho uznanie má dosah na celú Cirkev:

„Kánonické zriadenie biskupom presahuje čisto diecézny kontext a je relevantné pre celú univerzálnu Cirkev. Totiž zo svojej prirodzenosti každý inštitút zasväteného života alebo spoločnosť apoštolského života, hoci sa zrodil v kontexte niektorej partikulárnej cirkvi, «ako dar Cirkvi nie je nejakou izolovanou alebo okrajovou skutočnosťou, ale je s ňou úzko spätý, je v srdci Cirkvi ako rozhodujúci prvok jej misie» (List zasväteným z 21. nov. 2014, III, 5).

Motu proprio Authenticum charismatis upravuje Kánon 579 Kódexu kánonického práva do nasledujúcej podoby: „Diecézni biskupi, každý na svojom území, môžu formálnym dekrétom platne zriadiť inštitúty zasväteného života len po vopred danom písomnom povolení Apoštolského stolca.” (Episcopi dioecesani, in suo quisque territorio, instituta vitae consecratae formali decreto valide erigere possunt, praevia licentia Sedis Apostolicae scripto data.)

Doterajšie znenie Kánonu 579 bolo: „Diecézni biskupi, každý na svojom území, môžu formálnym dekrétom zriadiť inštitúty zasväteného života, len keď sa poradili s Apoštolským stolcom.“

Apoštolský list motu proprio Authenticum charismatis, podpísaný pápežom Františkom 1. novembra 2020 a promulgovaný 4. novembra vatikánskym denníkom L´Osservatore Romano, nadobudne účinnosť 10. novembra 2020.

-jb-