Anjel Pána: Aj dnes mnohí podvedome túžia „vidieť Ježiša“

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V poludňajšom príhovore prostredníctvom televíznych kamier z bibliotéky Apoštolského paláca pápež František pri komentovaní nedeľného evanjelia pripomenul životodarný zmysel kríža pomocou biblického symbolu pšeničného zrnka zasiateho do zeme.

V súvislosti s Pamätným dňom obetí mafiánskeho zločinu sláveným v rámci Talianska Svätý Otec povzbudil k obnovenému úsiliu v boji proti mafiám. Pripomenul, že „mafie sú prítomné v rozličných častiach sveta a využívajúc pandémiu sa obohacujú cez korupciu“.

S pripomenutím, že na pondelok 22. marca pripadá Svetový deň vody, pápež hovoril o význame vody ako Božieho daru, ku ktorému však mnoho ľudí vo svete nemá dostatočný prístup. „Pre nás veriacich „sestra voda“ nie je tovar: je to univerzálny symbol a zdroj života a zdravia.“

Z dôvodu celotalianskeho „lockdownu“ nemajú veriaci až do 5. apríla možnosť prísť na Námestie sv. Petra. Pri rozlúčke s tými, čo sa zúčastnili na poludňajšej modlitbe prostredníctvom médií, pápež František pamätal osobitne na chorých a tých, ktorí sú sami a zamával im do kamery.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto piatu pôstnu nedeľu liturgia ohlasuje evanjelium, v ktorom sv. Ján zaznamenáva epizódu odohrávajúcu sa v posledných dňoch Kristovho života, len krátko pred jeho umučením (porov. Jn 12,20-33). Ako sa Ježiš zdržiaval v Jeruzaleme počas veľkonočných sviatkov, niektorí Gréci, ktorých zvedavosť vzbudil Ježiš tým, čo konal, vyjadrujú svoju túžbu vidieť ho. Pristúpia k apoštolovi Filipovi a hovoria mu: „Chceli by sme vidieť Ježiša“ (v. 21).

„Chceli by sme vidieť Ježiša“. Majme v pamäti túto túžbu: „Chceli by sme vidieť Ježiša“. Filip o tom povie Andrejovi a potom spolu referujú želanie Učiteľovi. V žiadosti Grékov môžeme vnímať otázku, s ktorou sa mnoho mužov a žien na každom mieste a v každom čase obracia na Cirkev a aj na každého z nás: „Chceli by sme vidieť Ježiša“.

A ako na túto žiadosť odpovedá Ježiš? Spôsobom, ktorý vedie k zamysleniu. Hovorí takto: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. […] Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (v. 23-24). Zdá sa, ako by tieto slová neodpovedali na žiadosť Grékov. V skutočnosti však dávajú viac ako odpoveď. Ježiš totiž odhaľuje, že on je pre každého človeka, ktorý ho chce nasledovať, tým skrytým zrnom pripraveným umrieť, aby prinieslo veľkú úrodu. Akoby povedal: ak ma chcete spoznať, ak ma chcete pochopiť, tak pozrite na pšeničné zrno, ktoré odumiera v zemi, teda hľaďte na kríž.

Treba sa zamyslieť nad znakom kríža, ktorý sa počas storočí stal výsostným symbolom kresťanov. Kto aj dnes chce „vidieť Ježiša“, azda pochádzajúc z krajiny a kultúry, kde je kresťanstvo málo známe, čo zbadá ako prvé? S akým najčastejším znakom sa stretne? S Ukrižovaným, s krížom. V kostoloch, v domoch kresťanov, aj s tým neseným na vlastnom tele. Dôležité je, aby sa tento znak dôsledne zhodoval s evanjeliom: kríž nevyjadruje iné než lásku, službu, bezvýhradné sebadarovanie: len tak je kríž skutočne „stromom života“, života v hojnosti.

I dnes by veľa ľudí, často bez toho, že by to priamo vyslovili, chcelo „vidieť Ježiša“, stretnúť sa s ním, spoznať ho. Z tohto možno pochopiť, akú veľkú zodpovednosť máme my kresťania a naše spoločenstvá. Aj my musíme dávať odpoveď svedectvom života, ktorý sa dáva v službe; takého života, ktorý v sebe nesie Boží štýl – blízkosť, súcit a nehu – a darúva sa v službe. Ide o rozsievanie semiačok lásky nie slovami, ktoré uletia, ale konkrétnymi príkladmi, jednoduchými a odvážnymi; nie teoretickými súdmi, ale prejavmi lásky.

Takto nám Pán svojou milosťou dáva prinášať úrodu, aj keď je pôda nehostinná z dôvodu nepochopení, ťažkostí či prenasledovaní, prípadne nátlaku legalizmov alebo klerikálnych moralizmov. Toto je pôda nehostinná. No práve vtedy, v skúške a osamelosti, kým zrno umiera, nastáva čas, kedy začína klíčiť život, aby vydal zrelé plody v pravý čas. Práve v tomto vzájomnom prepojení smrti a života môžeme zakusovať radosť a ozajstnú plodnosť lásky, ktorá sa vždy, a to zopakujem, odovzdáva Božím štýlom: blízkosťou, súcitom a nehou.

Nech nám Panna Mária pomáha nasledovať Ježiša, kráčať silní a radostní po ceste služby, aby Kristova láska vyžarovala z každého nášho postoja a vždy väčšmi sa stávala štýlom nášho každodenného života.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

Obnovené úsilie proti mafiám

V závere virtuálneho stretnutia s veriacimi pápež František pripomenul pamiatku všetkých nevinných obetí mafiánskeho zločinu a vyzval k obnovenému úsiliu v boji proti mafiám. V rámci Talianska sa totiž práve v túto nedeľu slávi „Deň pamäti a angažovanosti pri spomienke na nevinné obete mafií“:

„Mafie sú prítomné v rozličných častiach sveta a využívajúc pandémiu sa obohacujú cez korupciu. Sv. Ján Pavol II. ich verejne nazval „kultúrou smrti“ a Benedikt XVI. ich odsúdil ako „cesty smrti“. Tieto štruktúry hriechu, mafiánske štruktúry protiviace sa Kristovmu evanjeliu, si zamieňajú vieru s modloslužbou.  Dnes si spomeňme na všetky obete a obnovme naše úsilie proti mafiám.“

„Sestra voda“ nie je tovar    

Do pozornosti dal Svätý Otec aj hodnotu vody ako Božieho daru. Urobil tak v súvislosti so Svetovým dňom vody, ktorý pripadá na 22. marec:

„Zajtra bude Svetový deň vody, ktorý nás pozýva uvažovať nad hodnotou tohto nádherného a nenahraditeľného Božieho daru. Pre nás veriacich „sestra voda“ nie je tovar: je to univerzálny symbol a zdroj života a zdravia. Preveľký počet bratov a sestier má len nedostatočný prístup k vode, a to azda aj znečistenej. Je potrebné zaistiť všetkým pitnú vodu a hygienické služby.

Ďakujem a povzbudzujem všetkých, ktorí v rozličných profesiách a zodpovednostiach pracujú pre tento tak dôležitý cieľ. Myslím napr. na «Univerzitu vody», v mojej vlasti, na tých, čo sa v nej angažujú a šíria povedomie o dôležitosti vody. Veľká vďaka vám, Argentínčania, ktorí pracujete na tejto «Univerzite vody».“