Viera bez pochybností? – pápež v rozhovore o nerestiach a cnostiach

Televízna séria rozhovorov so Svätým Otcom o úsilí kresťana v zápase s neresťami a v osvojovaní si cností pôjde v Taliansku do vysielania počas pôstneho obdobia v siedmich častiach na kanáli Nove. Knižne vychádza 2. marca v milánskom vydavateľstve Rizzoli.

Ukážky z rozhovoru v predstihu priniesol denník Corriere della Sera. V jednej z nich pápež František hovorí o hneve týmito slovami:

„Je to búrka, ktorej cieľ je ničiť. Pomyslime na šikanovanie medzi mladými. (...) Šikanovanie vzniká, keď namiesto hľadania vlastnej identity sa zhadzuje a napáda identita druhých. A keď v mládežníckych skupinách, v škole, v mestských štvrtiach, dochádza k prípadom agresie, šikanovania, vidno tam úbohosť identity toho, kto útočí. Jediný spôsob, ako „liečiť“ zo šikanovania je zdieľanie, spolunažívanie, vedenie rozhovoru, načúvanie deruhému, nájdenie si času, pretože vzťah sa vytvára časom.“

Svätý Otec v tejto súvislosti hovorí aj o Božom hneve a pripomína, že ten „je namierený proti zlu, nie však tomu pochádzajúcemu z ľudskej slabosti, ale proti zlu satanskej inšpirácie. (...) Boží hnev má v úmysle priniesť spravodlivosť, „očistiť“. Potopa je výsledkom Božieho hnevu, tak hovorí Biblia.“

Pápež vysvetľuje, že biblické rozprívanie o potope je podľa odborníkov „mýtickým rozprávaním“, kým archeológovia ho skúmajú ako „historické, keďže našli vo vykopávkach stopy po záplave“. V tejto súvislosti Svätý Otec varuje pred zanedbávaním starostlivosti o stvorenstvo: riskujeme novú potopu.

Hovoriac o cnosti rozvážnosti pápež František vysvetľuje, že je to „cnosť vládnutia. Nedá sa vládnuť bez rozvážnosti, naopak.

Kto vládne bez rozvážnosti, vládne zle a koná to, čo je nedobré, robí zlé rozhodnutia, ktoré ničia ľud, je to tak vždy.“ Ale rozvážnosť pri vládnutí „musí byť občas nerovnovážna, aby sa prijali rozhodnutia, ktoré prinesú zmenu“.

Napokon Svätý Otec hovorí o viere vystavenej skúške pochybností:

„Diabol ti dáva pochybnosti, pri pohľade na život, na tragédie: prečo toto Boh dovolí? Niet však viery bez pochybností. (...) Pomyslieť na to, že sme Bohom opustení, je skúsenosť viery, ktorú mali mnohí svätci a tiež mnohí ľudia dneška, ktorí sa cítia opustení Bohom, ale nestrácajú vieru. Chránia si ten dar: aj keď v danej chvíli nič necítim, uchovávam si však dar viery.

Kresťanovi, ktorý nikdy neprešiel týmito stavmi duše niečo chýba, pretože to znamená, že si žije v uspokojení. Krízy viery nie sú pochybeniami proti viere. Naopak, odhaľujú potrebu a túžbu vstupovať stále hlbšie do Božieho tajomstva. Viera, ktorá by bola bez týchto skúšok, vo mne vyvoláva pochybnosti, či je to ozajstná viera.“

-mh, jb-