Pápež blahoželá dominikánom k 800. výročiu smrti sv. Dominika

Sv. Dominik sa narodil 8. augusta 1170 v španielskom meste Calleruega v oblasti Burgosu, zomrel 6. augusta 1221 v talianskej Bologni. Vo svojom liste Svätý Otec poukazuje na stálu aktuálnosť jeho charizmy. Zvlášť vyzdvihuje dominikánsky štýl bratského spoločenstva a inkluzívnu formu riadenia systémom kapituly, čo dáva do súvisu so synodálnym charakterom Cirkvi ako takej.

Pápež sa delí aj so spomienkou na svoju návštevu hrobu svätca v Bologni v októbri 2017, pri ktorej sa zvlášť modlil za dar nových povolaní pre dominikánsku rehoľu. Vymenúva aj viaceré veľké osobnosti široko rozvetvenej dominikánskej rodiny. V liste sa Svätý Otec prihovára dominikánom aj týmito slovami:

„Praedicator Gratiae: medzi titulmi pripisovanými svätému Dominikovi, titul „Kazateľ Milosti“ vyniká svojím súzvukom s charizmou a misiou rádu, ktorý založil. V tomto roku, v ktorom si pripomíname osem storočí od smrti sv. Dominika, sa rád spájam s vami, bratmi kazateľmi, pri vzdávaní vďaky za duchovnú plodnosť tejto charizmy a tej misie, ktorú vidieť v bohatej rôznorodosti dominikánskej rodiny tak, ako rástla v priebehu storočí. Môj pozdrav spojený s modlitbou a prianím všetkého dobrého, smeruje ku všetkým členom tejto veľkej rodiny, ktorá objíma kontemplatívny život a apoštolské diela jej mníšok i rehoľných sestier, jej kňazské a laické bratstvá, jej sekulárne inštitúty a jej mládežnícke hnutia.“

Predal knihy, aby mohol dať chudobným jesť

„Veľkým povolaním Dominika bolo hlásať evanjelium milosrdnej lásky Boha v celej jeho spásonosnej pravde a vykupiteľskej moci. Ako 

študent v Palencii dospel k doceneniu neoddeliteľnosti viery a lásky k blížnemu, pravdy a lásky, integrity a súcitu. Ako nám hovorí blahoslavený Jordán Saský, Dominik, pohnutý veľkými zástupmi, ktoré trpeli a umierali počas veľkého hladomoru, predal svoje vzácne knihy a s príkladnou láskavosťou založil chudobinec, kde mohol dávať chudobným jesť (Libellus, 10).“

„Jednota pravdy a lásky k blížnemu našla možno svoj najvyšší výraz v dominikánskej škole v Salamanke a osobitne v diele brata Francisca de Vitoriu, ktorý navrhol rámec medzinárodného práva ukotveného v univerzálnych ľudských právach. Toto zabezpečilo filozofický a teologický základ pre hrdinské nasadenie sa bratov Antonia Montesinosa a Bartolomea de Las Casas na americkom kontinente a Dominga de Salazara v Ázii, pri obrane dôstojnosti a práv domorodých národov.“

Kapitula ako inkluzívna forma riadenia

Sv. Dominik zdôrazňoval dôležitosť života spoločenstva, pripomína pápež a v tejto súvislosti píše:

„Ideál bratstva našiel výraz v inkluzívnej forme riadenia, v ktorej sa všetci zúčastňovali na procese rozlišovania a robenia rozhodnutí, v súlade s ich príslušnými rolami a autoritami, prostredníctvom systému kapitul na všetkých úrovniach. Tento „synodálny“ proces dovolil rádu upraviť jeho život a misiu meniacim sa historickým kontextom pri zachovaní bratského spoločenstva.“

V liste Svätý Otec spomína viacerých svätcov z dominikánskej rodiny, medzi nimi aj taliansku stredovekú mystičku Margheritu z Città di Castello (1278-1320). Jej svätorečenie ekvipolentnou formou, pre ktorú nie je potrebný zázrak a prebehne bez ceremónie zapísaním do zoznamu svätcov, pápež František osobne schválil v apríli tohto roku.

Rôzne vetvy dominikánskej rodiny

Petrov nástupca v liste poukazuje aj na „tiché svedectvo členov tretieho rádu dominikánov a členov dominikánskeho hnutia mladých“, pripomínajúc „dôležitú úlohu laikov pri diele evanjelizácie“. Celej dominikánskej reholi vyjadruje vďaku za jej teologický príspevok pre Cirkev, keď píše:

„Počas jubilea narodenia sv. Dominika pre večný život by som chcel osobitným spôsobom vyjadriť vďačnosť bratom kazateľom za ich mimoriadny príspevok, ktorý poskytli hlásaniu evanjelia prostredníctvom teologického bádania tajomstiev viery.“

Za dar nových povolaní

Na záver pápež František spomína aj svoju návštevu hrobu sv. Dominika pri príležitosti pastoračnej cesty do Bologne pred piatimi rokmi. Ako píše, pri hrobe svätca sa modlil osobitne za dar kňazských a rehoľných povolaní. Svätý Otec dominikánskej rodine praje, aby jubilejný rok bol „novou jarou evanjelia“ a na záver dodáva:

„S veľkou vrúcnosťou zverujem láskyplnému orodovaniu Ružencovej Panny Márie a vášho patriarchu sv. Dominika všetkých, ktorí sa zúčastňujú na jubilejných slávnostiach a zo srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie pre obsiahnutie múdrosti, radosti a pokoja v Pánovi.“

-zk-