Stredoškoláci u pápeža: Škola je nádej, chce to reálne, nie virtuálne vzťahy

Študenti Inštitútu Ambrosoli napísali pápežovi Františkovi list, v ktorom sa mu zverili so svojimi bolesťami prežitými počas pandémie v jednom z najviac zasiahnutých talianskych regiónov. Z Codogna pochádza aj Mons. Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorý bol tiež prítomný na audiencii.

Spomínaná stredná odborná škola vznikla v 60. rokoch minulého storočia a v súčasnosti pripravuje mladých na prácu v hoteliérstve, administratíve, v pekárstve a cukrárstve i na technické profesie v oblasti poľnohospodárstva.

Svätý Otec nazval školu „znamením nádeje v čase krízy“, pretože mladých pripravuje priamo na prácu a „práve oblasť zamestnania je jednou z obetí tejto pandémie“, skonštatoval Svätý Otec.

„V týchto mesiacoch ku mne prišli správy o rozličných veľmi pozitívnych skúsenostiach skupín učiteľov a študentov v Taliansku i v iných krajinách. Skúsenosti, ktoré ukazujú, že keď sa stretnú duchovná plodnosť učiteľov a „sny“ študentov, neexistuje vírus, ktorý by ich mohol zastaviť!

Vy, chlapci a dievčatá máte v sebe istú silu, túžbu, ktorá keď je stimulovaná a  sprevádzaná  múdrosťou a nadšením dospelých, prináša prekvapivé plody. Dobre to povedala pani riaditeľka: je treba učiteľov, ktorí by boli majstrami v tom najušľachtilejšom zmysle slova.“

Pápež František vyzdvihol dôležitosť úzkej väzby medzi štúdiom a prácou a zároveň dimenziou srdca, čiže túžbami, ašpiráciami a citmi: „Hlava, srdce a ruky: je to kruh, ktorý treba vždy udržiavať otvoreným a dynamickým“.

Pandémia zabránila priamym vzťahom medzi študentmi i učiteľmi. Ako však zdôraznil Svätý Otec, z tejto negatívnej skúsenosti sa môžeme poučiť o „dôležitosti medziľudských vzťahov – tých reálnych, a nie virtuálnych“:

„Vy chlapci a dievčatá ste deťmi digitálnej spoločnosti, ktorá otvorila nové cesty poznaniu a komunikácii; už však vieme, že je tu nebezpečenstvo uzavrieť sa do seba a vidieť realitu vždy prostredníctvom istého filtra, ktorý len zdanlivo dáva rásť našej slobode.

Skúsenosť pandémie s touto „abstinenciou“ od priateľských vzťahov, nech vo vás, ktorí si to uvedomujete, stimuluje väčší kritický zmysel pri používaní týchto nástrojov; aby zostali takými, čiže nástrojmi, podriadenými nášmu intelektu a vôli.“

Svätý Otec vedeniu školy i jej študentom nakoniec zaželal nasledovné:

„Nech každý z vás cíti túžbu ďakovať Bohu za príležitosť školy: miesta, kde rastie hlavou, rukami i srdcom; miesta, kde sa učíme prežívať vzťahy otvoreným, úctivým a konštruktívnym spôsobom; miesta, kde sa stávame uvedomelými a zodpovednými občanmi.“

-zk-