Anjel Pána vo Svetový deň migrantov: Nazavrime dvere ich nádeji

„Je nevyhnutné kráčať spoločne, bez predsudkov a bez strachov, stáť pri tých, čo sú zraniteľnejší: migranti, utečenci, vysídlenci, obete obchodovania a opustení. Sme povolaní budovať svet, ktorý bude stále inkluzívnejší, ktorý nebude nikoho vylučovať.“

Po týchto slovách pápež z okna pápežského domu pozdravil 

na námestí zástupcov združení angažujúcich sa v pomoci migrantom: projekt Talianskej katolíckej charity „APRI“, oddelenie Rímskej diecézy „Migrantes“ a dielo jezuitov „Centrum Astalli“: „Ďakujem všetkým za vaše veľkodušné úsilie!“

Svätý Otec pozdravil aj príslušníkov rozličných etník, ktorí prišli s vlajkami. Dal tiež do pozornosti aj súsošie na Vatikánskom námestí s názvom „Nebadaní anjeli“, ktoré zobrazuje migrantov na člne. „Nazavrime dvere ich nádeji,“ dodal pápež.

Solidaritu pri tejto príležitosti vyslovil pápež František obyvateľom ostrova La Palma v Kanárskom súostroví, zasiahnutým sopečnou erupciou. Pripomenul aj dnešné blahorečenie talianskeho kňaza Giovanniho Fornasiniho, zabitého v roku 1944 v Bologni za jeho pomoc ľuďom prenasledovaným nacizmom.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

26. nedeľa cez rok - cyklus B, 26. septembra 2021

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie nám rozpráva o krátkom dialógu medzi Ježišom a apoštolom Jánom, ktorý hovorí v mene celej skupiny učeníkov. Tí videli istého muža ako vyháňa zlých duchov v Pánovom mene, no bránili mu v tom, lebo nepatril do ich skupinky. Ježiš ho v tejto súvislosti vyzýva, aby nevytváral prekážky tomu, kto činí dobro, lebo spolupracuje na uskutočňovaní Božieho plánu (porov. Mk 9,38-41). Potom ho napomína: namiesto rozdeľovania ľudí na dobrých a zlých, sme všetci povolaní k tomu, aby sme dávali pozor na svoje srdce, aby sa nám nestalo, že podľahneme zlu a dáme pohoršenie ostatným (porov. v. 42-45.47-48).

Ježišove slová skrátka odhaľujú isté pokušenie a ponúkajú výzvu. 

Tým pokušením je uzavretosť. Učeníci chceli zabrániť konaniu dobra len preto, že ten, kto ho činil, nepatril do ich skupinky. Mysleli si, že majú „výhradné právo na Ježiša“ a že sú tí jediní oprávnení pracovať pre Božie kráľovstvo. Avšak takto prichádzajú k pocitu, že sú uprednostnení, a považujú ostatných za cudzích, a to až tak, že sa voči nim správajú nepriateľsky. Bratia a sestry, každá uzavretosť totiž vytvára odstup od toho, kto nezmýšľa tak ako my, a to – ako vieme – je koreňom mnohého zla v dejinách: absolutizmu, ktorý často vytváral diktatúry a veľa násilia voči tomu, kto bol odlišný.

Tiež je ale treba dávať pozor na uzavretosť v Cirkvi. Lebo diabol, ktorý je ten, čo rozdeľuje – to totiž znamená slovo „diabol“, ten ktorý rozdeľuje – vždy vyvoláva podozrenia, aby ľudí rozdeľoval a vyčleňoval. Prefíkane pokúša a môže sa stať to, čo sa prihodilo učeníkom, ktorí dospeli až k tomu, že nakoniec vylúčili spomedzi seba toho, kto vyháňal samotného diabla!

Niekedy aj my, namiesto toho, aby sme boli spoločenstvami pokorných a otvorených ľudí, môžeme vytvárať dojem, že sme „prvotriedni“ a držíme si odstup od ostatných; namiesto toho, aby sme sa usilovali kráčať so všetkými, možno ukazujeme náš „preukaz veriacich“: „ja som veriaci“, „ja som katolík“, „ja som katolíčka“, „ja patrím do toho či onoho združenia“; a tí ostatní chudáci nie. Toto je hriech. Ukazovať sa s „preukazom veriaceho“, aby sme súdili a vyraďovali.

Prosme o milosť prekonávať pokušenie súdiť 

a škatuľkovať druhých, a aby nás Boh uchránil pre mentalitou „hniezda“, ktorou sa žiarlivo uzatvárame do chránenej skupinky tých, ktorí sa považujú za dobrých: kňaz so svojimi najvernejšími; pastorační pracovníci uzavretí v kruhu, aby doň nik iný nevnikol; hnutia a združenia vo vlastnej osobitej charizme, a tak ďalej. Uzavretí. Toto všetko je rizikom, že sa z kresťanských komunít stanú miesta rozdelenia a nie spoločenstva. Duch Svätý nechce uzavretosť; chce otvorenosť, pohostinné spoločenstvá, kde bude miesto pre všetkých.

Potom je v Evanjeliu ešte aj Ježišova výzva: namiesto súdenia všetkého a všetkých, dávajme si pozor na nás samých! Je tu totiž riziko, že budeme neúprosní k iným, no až príliš zhovievaví k sebe samým! Ježiš nás vyzýva, aby sme nerobili kompromisy so zlom, a používa úderné obrazy: „Ak je niečo v tebe príčinou pohoršenia [Ak ťa niečo zvádza na hriech], odtni to!“ (porov. v. 43-48).

Ak ti niečo škodí, odtni to! Nehovorí: „Ak ťa niečo zvádza na hriech, postoj, pouvažuj nad tým, polepši sa trochu...“ Nie: „Odtni to! Ihneď!“. Ježiš je v tomto radikálny, náročný, ale pre naše dobro, ako dobrý lekár. Každý rez, každé orezanie je na lepší rast a prinášanie ovocia v láske. Pýtajme sa teda: čo je vo mne v protiklade s Evanjeliom? Čo konkrétne Ježiš chce, aby som ja odťal v mojom živote?

Prosme Nepoškvrnenú Pannu Máriu, aby nám pomáhala byť prívetivými voči ostatným a ostražití voči sebe samým.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-