Právo na život je prvoradé - Svätý Otec Pápežskej akadémii pre život

„Preskúmanie mnohých závažných problémov, ktoré sa objavili za posledné dva roky, nie je jednoduchá úloha.“ Týmito slovami privítal Svätý Otec v Klementínskej sále stovku účastníkov, ktorí prišli pod vedením predsedu akadémie Mons. Vincenza Pagliu. Poďakoval im za angažovanosť a povzbudil ich k práci. Dvojdňový workshop má názov „Verejné zdravie v globálnej perspektíve“.

„Povzbudzujem vás v tomto úsilí a nachádzam múdru a vhodnú dynamiku rozlišovania, podľa ktorej sa koná vaše stretnutie: predovšetkým pozorne načúvať situácii, aby ste mohli podporiť skutočné obrátenie a dospieť ku konkrétnym rozhodnutiam, ako vyjsť z krízy lepší.“

Pápež v príhovore ocenil reflexiu o tzv. „globálnej bioetike“, v ktorej sa Pápežská akadémie pre život zaangažovala v posledných rokoch. Zdôraznil naliehavú súčinnosť medzi disciplínami, ako aj spoluprácu medzi krajinami:

„Pandemická kríza poukázala na to, aká hlboká je vzájomná závislosť medzi nami, ako aj medzi ľudskou rodinou a spoločným domovom. Naše spoločnosti, najmä na Západe, majú tendenciu zabúdať na túto vzájomnú prepojenosť. A trpké dôsledky máme pred očami. V tomto prechodnom období je preto naliehavé zvrátiť tento škodlivý trend, a je možné dosiahnuť to prostredníctvom synergie medzi rôznymi disciplínami. Sú potrebné znalosti z biológie a hygieny, medicíny a epidemiológie, ale aj ekonómie a sociológie, antropológie a ekológie. Ide nielen o pochopenie javov, ale aj o určenie technologických, politických a etických kritérií pre opatrenia v oblasti zdravotných systémov, rodiny, práce a životného prostredia.“

Svätý Otec vysvetlil, že je dobré prevziať opatrenia proti šíreniu nákazy Covid-19 na globálnej úrovni, ale treba myslieť aj na celkové životné podmienky ľudí:

„Takto budeme môcť prevziať zodpovednosť aj za vážne podmienky, v ktorých žijú iní, a o ktoré sme sa doteraz zaujímali len málo alebo vôbec. Takto sa naučíme nepremietať svoje priority na ľudí žijúcich na iných kontinentoch, kde sú iné potreby naliehavejšie; kde napríklad chýbajú nielen vakcíny, ale aj pitná voda a každodenný chlieb. Neviem, či sa smiať alebo plakať, niekedy až plakať, keď počúvame vládnych predstaviteľov či zodpovedných za miestnu správu, že obyvateľom slumov radia, aby sa niekoľkokrát denne dezinfikovali mydlom a vodou... Ale, drahý priateľ, nikdy si nebol v slume: nemajú tam vodu, nepoznajú mydlo. ´Nie, nevychádzajte z domu!´: ale tam je dom celá štvrť... Prosím, dbajme na tieto skutočnosti, aj keď uvažujeme o zdraví.“

Pápež uviedol, že práve Pápežská akadémia pre život môže ponúknuť cenný príspevok vo verejnej diskusii, v zmysle sprevádzania iných medzinárodných organizácií angažujúcich sa v tejto oblasti. Upozornil na potrebu jasných postojov, bez „rozrieďovania“ obsahov. Povzbudil členov akadémie, aby sa snažili tieto obsahy „komunikovať vhodným jazykom a argumentáciami zrozumiteľnými v súčasnom spoločenskom kontexte, tak aby to, čo predkladá kresťanská antropológia, inšpirovaná Božím zjavením, mohlo pomôcť aj ľuďom dneška nanovo objaviť prvoradé miesto práva na život od počatia po prirodzenú smrť“.

Toto je podľa Svätého Otca zvlášť potrebné v situácii, keď „sme obeťami kultúry skartovania“:

„Dávajme si pozor na túto kultúru vyraďovania: nie je to problém toho či onoho zákona, je to problém vyraďovania. A v tomto bode si vy, akademici, katolícke univerzity a aj katolícke nemocnice nemôžete dovoliť ísť. Nemôžeme ísť touto cestou: cestou vyraďovania.“

Na závere Svätý Otec ocenil aj nasadenie síl Pápežskej akadémie pre život vo výskume dopadu nových technológií na život človeka, zvlášť na poli tzv. „algoretiky“. Ide tu o to, aby veda bola v službe človeku, a nie naopak, zdôraznil pápež. Pápežskej akadémii pre život poďakoval aj za je aktívne zapojenie sa do vatikánskej Komisie pre otázku Covidu-19.

-mh, jb-