Prepis tlačovej konferencie pápeža Františka pri návrate z Bratislavy

Svätý Otec bol novinárom k dispozícii takmer pol hodiny. Vrátil sa k priebehu svojej 34. apoštolskej cesty do Budapešti a na Slovensko a odpovedal aj na ďalšie otázky. Okrem iného opäť zdôraznil, že „potrat je vraždou“ i že manželstvo ako sviatosť medzi mužom a ženou Cirkev nemá moc meniť. Vyjadril sa aj k očkovaniu proti Covidu-19. Tlačovú konferenciu za účasti približne 80 novinárov moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni.

Matteo Bruni:

Dobrý deň, Vaša Svätosť. Vďaka za tieto dni, ktoré sa začali eucharistickou adoráciou v Budapešti a uzavreli sa slávením a spoločnou modlitbou dnes dopoludnia v Šaštíne. Medzi týmito dvoma okamihmi je veľa obrazov, veľa slov, veľa stretnutí a je krásne, že sa mohlo nanovo pokračovať v priamom osobnom kontakte. Krásna bola aj účasť a radosť Božieho ľudu počas týchto dní. Tieto dni si opäť prejdeme prostredníctvom otázok novinárov. Prvá otázka je od maďarského novinára Istvána Károlyho Kuzmányiho z Magyar Kurír.

István Károly Kuzmányi (Magyar Kurír):

Svätý Otec, ďakujeme Vám za Vašu návštevu Budapešti, kde ste citovali ctihodného kardinála Józsefa Mindszentyho, ktorý povedal: „Ak je tu milión Maďarov, ktorí sa modlia, nebojím sa o budúcnosť“. Tu je moja otázka: prečo ste sa rozhodli, že po 21 rokoch sa zúčastníte ako pápež na Medzinárodnom eucharistickom kongrese, počínajúc týmto podujatím? Ako vidíte budúcnosť kresťanstva v Európe a čo myslíte, že by sme my Maďari mohli pre to urobiť? Ďakujem.

Pápež František:

V poriadku, ďakujem veľmi pekne. Spočiatku sa to pochopilo nejasne: 

„Nuž príde len na obrady, a nie aby navštívil nás Maďarov?“, a niekto to bral v zlom. Nie. Ja som vysvetlil, že už bola naplánovaná návšteva Slovenska – ale v mysli –, a začal som ju potom. Ale prisľúbil som vášmu prezidentovi, s ktorým som sa stretol – teraz to bolo už po tretí raz, čo som sa s ním stretol –, že uvidím či by som mohol prísť na budúci rok, prípadne v ten ďalší, lebo u Maďarov je mnoho hodnôt. Oslovilo ma napríklad aký máte zmysel pre ekumenizmus, s jeho naozaj veľkou hĺbkou. A toto na mňa urobilo dojem.

Vo všeobecnosti sa musí Európa – a opakujem to, čo hovorím vždy – chopiť snov svojich velikánov, otcov zakladateľov Európskej únie. Európska únia nie je, povedzme, akýmsi združením sa pre podnikanie..., je to skutočnosť veľmi duchovná, v  základoch EÚ je duch, o ktorom snívali Schuman, Adenauer, De Gasperi, títo velikáni: k tomu sa treba vrátiť. Je tu totiž nebezpečenstvo, že EÚ bude len akýmsi riadiacim úradom, a toto nie je v poriadku. Musí sa ísť priam k mystike [k duchu], hľadať korene Európy a napredovať v nich.

A som presvedčený, že všetky krajiny musia ísť vpred. Je pravda, že niektoré záujmy, možno neeurópske, sa snažia využívať EÚ na ideologické kolonizácie, a to nie je v poriadku. Nie, EÚ musí byť nezávislá sama v sebe, a všetky krajiny na tej istej úrovni, inšpirované snom veľkých zakladateľov. Toto je moja predstava. A vy, Maďari: s vami som bol minulý rok [pred dvoma rokmi] v Tansylvánii. Aká nádherná bola tá svätá omša v maďarčine!

Matteo Bruni:

Vďaka dr. Kuzmányi. Druhá otázka je od Bohumila Petríka z Denníka Štandard:

Bohumil Petrík (Denník Štandard):

Denník Štandard spolu s RTVS, máme otázku: Očkovanie rozdelilo kresťanov, aj na Slovensku. Hovoríte, že nechať sa zaočkovať je priamo skutkom lásky. A keď sa niekto nezaočkuje, ako by ste to nazvali? Pretože niektorí veriaci sa dokonca cítili diskriminovaní. V rôznych diecézach sú aj rozličné prístupy k tejto veci: aj pred Vašou návštevou, prístup na podujatia s Vami mohli mať len zaočkovaní, potom sa to zmenilo, mohli prísť aj otestovaní, a tak ďalej.  A tak by sme všetci chceli vedieť: ako sa zjednotiť, ako sa zmieriť ohľadom tejto témy?

Pápež František:

Toto je dôležité. Je to trochu divné, pretože ľudstvo má dejiny priateľstva s očkovaním: my ako deti, proti osýpkam i ďalším, detskej obrne... Všetky deti boli zaočkované a nikto ani nemukol. Tu došlo k tomuto. Možno k tomu došlo pre nákazlivosť a neistotu nielen z pandémie, ale aj z rôznorodosti vakcín a aj z fámy o niektorých vakcínach, že nie sú vhodné alebo sú len o niečo viac než destilovaná voda. Toto v ľuďoch vyvolalo strach. Potom ďalší vravia, že je tu nebezpečenstvo, lebo očkovaním sa vakcína dostáva do tvojho vnútra, i ďalšie argumentácie, čo vytvorili toto rozdelenie.

Aj v kardinálskom zbore sú niektorí „negacionisti“ (popierači) a jeden z nich, chudák, je hospitalizovaný s vírusom. Nuž, irónia života... Áno, neviem to dobre vysvetliť: niektorí to vysvetľujú rozličnosťou pôvodu vakcín, tým že nie sú dostatočne otestované, a majú strach. Ale treba to vysvetliť, objasniť to a hovoriť o tejto veci s pokojom. Vo Vatikáne sú všetci zaočkovaní, okrem malej skupinky, a tu sa skúma, ako im pomôcť.

Matteo Bruni:

Vďaka, Bohumil, vďaka, Vaša Svätosť. Tretia otázka je od Daniela Verdú Palaya z El País:

Daniel Verdú Palay (El País):

Dobrý deň, Vaša Svätosť, ako sa máte? V nedeľu ráno ste sa stretli s ministerským predsedom Viktorom Mihýlym Orbánom; sú známe alebo sa dajú pochopiť niektoré vaše rozchodnosti pri témach ako sú migranti, Európa, nacionalizmy...  Chceli by sme sa Vás spýtať, ako prebiehalo stretnutie, či ste sa dotkli témy migrantov, ktorá bude teraz opäť veľmi dôležitá v súvislosti s krízou Afganistanu, a čo si myslíte o zákonoch o homosexuáloch, ktoré promulgoval. Pýtame sa Vás na to aj preto, lebo si myslíme, že ste ho žiadali, aby nenechal zahynúť kresťanské Maďarsko, no pri počúvaní Vašich príhovorov v týchto dňoch by sa zdalo, že neraz sú tieto politiky tým, čo zabíja kresťanské hodnoty.

Pápež František:

Výborne. Navštívený som bol ja, pretože prezident prišiel za mnou, bol taký zdvorilý - je to tretíkrát, čo som ho stretol -, prišiel s premiérom a s podpredsedom vlády, boli traja. Ale hovoril prezident. Prvou témou bola ekológia. Skutočne klobúk dolu pred vami Maďarmi za vaše ekologické povedomie. Robí to silný dojem. Vysvetlil mi ako čistia rieky..., mnoho vecí, o ktorých som nevedel. A toto bola tá hlavná vec.

Potom som sa ja spýtal na priemerný vek, pretože mám obavy z demografickej zimy. V Taliansku, ak sa nemýlim, je priemerný vek 47 rokov, a myslím že Španielsko je na tom ešte horšie. Koľko dedín je ľudoprázdnych či s nejakou desiatkou starších ľudí. Ako to riešiť? A tu mi prezident vysvetlil – opäť to bol prezident –  vysvetlil mi zákon, ktorý majú na pomoc mladým párom, aby sa zosobášili a mali deti. Je to zaujímavé. Je to zákon, ktorý... neviem, ale dosť pripomína ten francúzsky, avšak je rozvinutejší. Z tohto dôvodu Francúzi nemajú tú drámu, akú má Španielsko a akú máme my [v Taliansku]. Vysvetľovali mi túto vec, a tam obaja, premiér i podpredseda vlády, doplnili nejaké technické informácie o tomto zákone.

A potom... o čom ešte hovorili? O migrácii nič, nie, o tom sa nehovorilo. Potom sme sa ešte vrátili k ekológii, a – áno – k rodine, v zmysle toho, na čo som sa ja pýtal, a je vidno, že je tam mnoho mladých ľudí, mnoho detí. Ale aj na Slovensku: žasol som na tým množstvom detí a mladých párov, a toto je niečo sľubné. Výzvou je teraz hľadať pracovné miesta, aby neodchádzali preč, pretože ak niet pracovných miest, pôjdu si hľadať prácu vonku. Toto boli tie veci. Hovoril stále prezident a obaja ministri dopĺňali nejaké presné údaje. Atmosféra bola dobrá. A stretnutie trvalo dosť dlho, myslím že 35-40 minút.

Matteo Bruni:

Vďaka, Vaša Svätosť. Vďaka, Daniel. Štvrtá otázka je Jerryho O’Connella, ktorý ju položí za magazín America.

Gerard O’Connell (America Magazine):

Ponajprv, všetci sa tešíme, že operácia priniesla skvelý výsledok, že ste omladli.

Pápež František:

Voľakto mi povedal, že si chce dať spraviť tú operáciu, neviem kto, začul som... Ale nebolo to nič kozmetické!

Gerard O’Connell:

Svätý Otec, často ste hovorili, že všetci sme hriešnici a že Eucharistia nie je odmenou pre dokonalých, ale liekom a pokrmom pre slabých. Ako viete, v USA, zvlášť po posledných voľbách, no už aj od roku 2004, sa medzi biskupmi diskutovalo ohľadom podávania svätého prijímania politikom, ktorí podporili zákony v prospech potratu a práva ženy voliť si. A ako viete, sú biskupi, ktorí chcú odoprieť sväté prijímanie prezidentovi a iným vysokým predstaviteľom. Iní biskupi sú proti tomu, niektorí biskupi hovoria: „Eucharistia sa nemá používať ako zbraň.“ Moja otázka, Otče: Čo si myslíte o celej tejto skutočnosti a čo radíte biskupom? A potom druhá otázka: Vy, ako biskup, ste za všetky tie roky verejne odmietli dať Eucharistiu niekomu z takýchto ľudí?

Pápež František:

Nie, ja som nikdy nikomu neodmietol dať Eucharistiu. Nikomu. Neviem, či prišiel niekto, kto bol v takejto situácii, ale ja som nikdy neodmietol podať Eucharistiu. Ani ešte ako kňaz. Nikdy. Ale nikdy som si nebol vedomý toho, že mám pred sebou človeka, akého Vy opisujete, toto je pravda. Skrátka, jediný raz, čo som mal tak trochu... niečo také milé, to bolo, keď som išiel sláviť svätú omšu do jedného domova dôchodcov a boli sme v sále, a povedal som: „Kto chce ísť na sväté prijímanie, nech zdvihne ruku“. Všetci, starci, starenky, všetci chceli sväté prijímanie. A keď som dal prijímanie jednej panej, chytila ma za ruku a povedala mi: „Ďakujem, otče, ďakujem. Som Židovka.“ A ja som povedal: „Nie... Aj to, čo som Ti dal, je židovské. Napreduj!“

Toto je jediná zvláštna vec, ale tá pani najprv prijala a toto mi povedala potom. Nie, sväté prijímanie nie je odmenou pre dokonalých. Spomeňte si na Port Royal, na problém Angeliky Arnaudovej, na jansenizmus: že dokonalí môžu prijímať. - Sväté prijímanie je dar, je darom; Ježišovou prítomnosťou v Cirkvi a v spoločenstve. Takto hovorí teológia. Potom tí, ktorí nie sú v spoločenstve, nemôžu prijímať – ako táto židovská pani; ale Pán si prial odmeniť ju bez môjho vedomia. – Prečo? Pretože sú mimo spoločenstva – „ex-comunitate“ – nazývajú sa exkomunikovanými. Je to tvrdý termín, ale týmto sa chce vyjadriť, že nie sú v spoločenstve, buď preto, lebo do neho nepatria, nie sú pokrstení, alebo preto, že sa vzdialili pre niektoré veci.

Druhá vec, problém potratu. Abort je viac než problém, abort je vražda. Potrat... bez zjemňujúcich slov: kto koná potrat, zabíja. Vezmite si ktorúkoľvek knihu embryológie, z akých študujú študenti na lekárskych fakultách. Tretí týždeň po počatí, v treťom týždni, koľkokrát skôr než si to tá mamička všimne, sú tam už všetky orgány, všetky, dokonca aj DNA. Nie je to osoba? Je to ľudský život, bodka. A tento ľudský život treba rešpektovať. Tento princíp je taký jasný, a tomu, kto ho nevie pochopiť, by som položil dve otázky: Je správne zabiť ľudský život, aby sa vyriešil nejaký problém? Z vedeckého hľadiska je to ľudský život. Druhá otázka: je správne najať si nájomného vraha na vyriešenie problému? Toto som povedal verejne v interview, ktoré robil Jordi Évole. Povedal som aj ďalší raz pre Cope (španielske katolícke rádio), chcel som to zopakovať... a bodka. Nechoďme s divnými otázkami. Na základe vedy je to ľudský život. Knihy to učia. Ja sa pýtam: je správne ho zlikvidovať, aby sa vyriešil problém?

Preto je Cirkev taká neoblomná v tejto otázke, pretože keby to akceptovala, je to, akoby akceptovala každodennú vraždu. Jedna hlava štátu mi povedala, že demografický pokles sa u nich začal s potratovým zákonom a majú silný výpadok v tej vekovej skupine, pretože spočítali, že sa vykonalo šesť miliónov abortov, a toto zanechalo veľký úbytok v spoločnosti tejto krajiny. Teraz poďme k tomu človeku, ktorý nie je v spoločenstve, nemôže prijať sväté prijímanie, pretože je mimo spoločenstva. A toto nie je trest. Nie, nachádzaš sa mimo. Sväté prijímanie je zjednotením sa so spoločenstvom.

Ten problém však nie je teologický, tam je vec celkom jednoduchá, ale problém je pastoračný, ako my biskupi pastoračne uplatňujeme tento princíp, a ak sa pozrieme na dejiny Cirkvi, uvidíme, že vždy, keď biskupi riešili nejaký problém nie ako pastieri, zaujali stranu týkajúcu sa politického života, politického problému. Pretože nejaký problém neriešili dobre, pridali sa k pozíciám na politickej rovine. Spomeňte si na Bartolomejskú noc: „Kacíri! Áno, je to ťažká heréza, všetkých ich podrežme!“ Nie, to je skutočnosť politická. Spomeňte si na Janu z Arku, na túto víziu, pomyslime na hon na čarodejnice... zakaždým. Pomyslime na Campo de‘ Fiori, na Savonarolu, na všetkých týchto ľudí: keď Cirkev na obranu nejakého princípu koná nepastoračne, zaujíma stranu v politickej rovine. A bolo to takto zakaždým, stačí sa pozrieť do histórie.

A čo má robiť pastier? Byť pastierom. Byť pastierom, a nejsť vydávaním odsúdení, nie odsudzujúc: byť pastierom. Ale aj pastierom exkomunikovaných? Áno, je pastierom a má byť pastierom s Božím štýlom. A Božím štýlom je blízkosť, súcit a neha. Hovorí o tom celá Biblia. Blízkosť, už v Deuteronómiu, keď hovorí Izraelu: „Povedz mi, ktoré národy majú bohov tak nablízku, ako máš ty mňa?“. Blízkosť, spolucítenie. Je to Pán, ktorý s nami súcití. Čítajme Ezechiela, čítajme Ozeáša. Už od počiatku je nehou. Stačí si pozrieť Evanjelium a Ježišov prístup. Pastier, ktorý nedokáže riešiť veci Božím štýlom, skĺzava a púšťa sa do mnohých vecí, ktoré pastierovi nie sú vlastné.

Pre mňa... Nechcel by som ísť do konkrétností, keďže ste hovorili o Spojených štátoch, lebo nepoznám dobre detaily, podávam princíp. Môžete mi povedať: ak ste blízkym, nežným a súcitným voči nejakej osobe,  dali by ste jej sväté prijímanie? Toto je hypotéza. Buď pastierom, pastier vie, čo má robiť v danom momente, ale ako pastier. Ale ak vyjde mimo tejto pastoračnosti Cirkvi, okamžite sa stáva politikom. Toto uvidíte vo všetkých tých odsúdeniach, vo všetkých tých nepastoračných odsúdeniach, ktoré robí Cirkev. Myslím si, že s týmto princípom sa môže pastier dobre pohybovať.

Princípy sú z teológie. Pastorálka je teológia a Duch Svätý, ktorý ťa vedie, aby si to robil v Božom štýle. Ja by som si trúfal hovoriť až potiaľto. Ak mi poviete: ale možno dať, alebo nemožno dať? To je kazuistika, nech to povedia teológovia. Pamätáte na búrku, ktorá sa oborila na Amoris laetitia, keď vyšla tá kapitola o sprevádzaní oddelených manželov, rozvedených: „Heréza, heréza!“. Vďaka Bohu tam bol kardinál Schönborn, ktorý je veľký teológ a veci objasnil... Nuž stále toto odsúdenie, odsúdenie... Stačilo s exkomunikáciou, už prosím nerobme exkomunikácie. Úbohí ľudia, sú to Božie deti, nachádzajú sa dočasne mimo, ale sú to Božie deti, a chcú a potrebujú našu pastoračnú blízkosť. Potom pastier vyrieši veci tak, ako mu to Duch napovie.

Matteo Bruni:

Vďaka, Svätý Otec. Vďaka, Gerry. Nasledujúca otázka, azda máme čas na ďalšiu otázku zo strany Stefana Mariu Paciho zo SkyTg24:

Stefano Maria Paci (SkyTg24):

Dobrý deň, Svätý Otec, myslím si, ako Vás poznám, že tento odkaz, ktorý vám chcem odovzdať, budete považovať za istý druh darčeka. Vediac, že cestujem v lietadle s Vami, ma požiadala, aby som Vám ho odovzdal a poslala mi ho včera Edith Brucková, židovská spisovateľka deportovaná do Auschwitzu v 13 rokoch, víťazka tohtoročnej ceny Strega giovani, ktorú ste celkom nezvyčajne boli navštíviť u nej doma v centre Ríma.  Je to dlhý odkaz podpísaný „Vaša sestra Edith“, v ktorom Vám ďakuje za Vaše opakované výzvy a gestá pri tejto apoštolskej ceste proti antisemitizmu. Prvé slová sú: „Milovaný pápež František, Vaše slová o antisemitizme, dnes stále ešte nevykorenenom, sú výsostne aktuálne, nielen v krajinách, ktoré ste navštívili, ale v celej Európe“.

Pápež František:

Toto je pravda. Antisemitizmus je teraz v móde, vstáva z mŕtvych. Je to niečo veľmi, veľmi nepekné.

Stefano Maria Paci:

A otázka je o rodine, hovorili ste o nej s maďarskými predstaviteľmi, hovorili ste o tom opätovne včera pri stretnutí s mladými. A zo Štrasburgu práve včera prišla rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva členské štáty na uznanie homosexuálnych manželstiev a relatívnych vzťahov rodičovstva. Svätý Otec, čo si o tomto myslíte?

Pápež František:

O tomto som hovoril jasne. Manželstvo je sviatosť. Je sviatosťou. Cirkev nemá moc meniť sviatosti, ako ich ustanovil Pán. Toto sú zákony, ktoré sa snažia pomôcť situácii mnohých ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. A toto je dôležité, aby sa ľuďom pomáhalo. Ale bez nanucovania vecí, ktoré zo svojej prirodzenosti v Cirkvi nie sú v poriadku. Nuž ak oni, homosexuálny pár, chcú žiť spoločne, štáty majú možnosť dať im občiansku oporu, zaistenie dedičstva, zdravia, ...

Francúzi majú na toto jeden zákon, nielen pre homosexuálov, ale pre všetky osoby, ktorí sa chcú združiť. Ale manželstvo je manželstvo. Toto neznamená odsudzovanie ľudí, ktorí sú takí, nie, prosím vás, sú to naši bratia a sestry. Musíme ich sprevádzať. Ale manželstvo ako sviatosť je jasné, je to jasné. Či už sú tu občianske zákony, ktoré... napríklad tri vdovy, ktoré sa chcú združiť pred zákonom, aby mali zdravotnú službu, aby potom mohli medzi sebou dediť, nuž, takéto veci sa robia. Toto je francúzsky PACS, ale nemá nič s homosexuálnymi pármi; homosexuálne páry ho môžu využívať, môžu ho použiť, ale manželstvo ako sviatosť je medzi mužom a ženou.

Niekedy sa ohľadom toho, čo som povedal, vytvára zmätok. Áno, musíme – všetci rovní – rešpektovať všetkých. Pán je dobrý a zachráni všetkých. Toto nehovorte nahlas [pápež sa smeje], ale Pán chce spásu všetkých. Ale prosím, nerobme sa, že by Cirkev mala poprieť svoju pravdu. Mnohí, mnoho ľudí s homosexuálnou orientáciou pristupuje k sviatosti pokánia a prichádzajú, aby požiadali kňaza o radu, a Cirkev im pomáha ako napredovať vo svojom živote, ale sviatosť manželstva, to nejde. Ďakujem.

Matteo Bruni:

Vďaka, Svätý Otec…

Pápež František:

A vďaka vám! Chcete počuť niečo pekné o jednej osobe spomedzi vás? Toto vám nechám ako inšpiratívnu myšlienku pred odchodom. Kolujú reči, že táto novinárka je k dispozícii 24 hodín na prácu, že vždy nechá prednosť druhým, sama v úzadí, a že vždy dá slovo najprv druhým a ona je ticho. Je krásne, že niečo také povedia o novinárke, a toto vraví Manuel Beltrán o našej Eve Fernándezovej. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, mh, jb-

Originál v taliančine