Pápež: Tri dopravné značky na ceste nádeje

„Nemôžeme rezignovať, prizerať sa z okna, nemôžeme zostať ľahostajní či apatickí bez toho, aby sme na seba prevzali zodpovednosť za iných i za spoločnosť. Sme povolaní byť kvasom, ktorý prekvasí cesto (porov. Mt 13, 33)“, píše veriacim Svätý Otec.

Štvordňové podujatie na tému sociálneho učenia Cirkvi sa koná pod záštitou Konferencie biskupov Talianska.

Svätý Otec v posolstve reaguje na spoločenskú krízu súvisiacu s pandémiou. Píše:

„Aby sme mohli povstať, musíme sa obrátiť k Bohu a naučiť sa dobre využívať jeho dary, predovšetkým stvorenie. 

Nech nám nechýba odvaha k ekologickej konverzii, no predovšetkým nech nám nechýba zápal pre komunitnú konverziu.“

Ako zdôrazňuje Svätý Otec, potrebujeme „načúvať utrpeniu chudobných, posledných, zúfalých ľudí, rodín unavených životom na znečistených... miestach zničených korupciou a degradáciou“.

Potrebná je predovšetkým nádej, tvrdí pápež a talianskym katolíkom predstavuje tri „dopravné značky“ na ceste nádeje:

Pozor prechod pre chodcov

Prvá upozorňuje na „prechod pre chodcov“: ide o výzvu venovať pozornosť životným križovatkám, kde stretávame rôzne druhy sužovaných ľudí, neraz trpiacich zúfalstvom. Svätý Otec tu menuje celý rad problémov a trpiacich skupín ľudí vrátane mladých ľudí odchádzajúcich do zahraničia, nezamestnaných, žien, migrantov, opustených seniorov, rodín trpiacich v dôsledku úžerníkov, korupcie, závislostí od hazardných hier, podnikateľov vykorisťovaných mafiami a podobne. „Nech nám fantázia Ducha Svätého pomôže vyskúšať každú možnosť, aby sa uskutočnili ich oprávnené nádeje“.

Zákaz zastavenia

Druhým znamením na ceste nádeje je „zákaz zastavenia“. Svätý Otec vysvetľuje:  

„Božia láska nikdy nie je statická ani rezignujúca, «všetko verí, všetko dúfa» (1Kor 13,7): poháňa nás a zakazuje nám zastaviť sa. ... Nezostávajme teda v sakristiách, nevytvárajme elitárske skupiny, ktoré sa izolujú a uzatvárajú do seba. Nádej je vždy v pohybe a prechádza aj cez kresťanské spoločenstvá - plody vzkriesenia, ktoré vychádzajú, ohlasujú, delia sa, znášajú ťažkosti a bojujú za budovanie Božieho kráľovstva. Aké by bolo úžasné, keby sa kresťania v oblastiach, ktoré sú najviac poznačené znečistením a degradáciou, neobmedzovali len na kritické pranierovanie, ale prevzali by zodpovednosť za vytváranie sietí nápravy.“

„Treba novú definíciu pokroku“, píše Svätý Otec citujúc zo svojej encykliky Laudato si´: „Technologický a ekonomický rozvoj, ktorý nerobí svet lepším a kvalitu života integrálne nezlepšuje, nemožno považovať za pokrok“.

Pápež tiež vyzýva: „Nebojme sa odsudzovať nezákonnosť a bojovať proti nej, ale predovšetkým sa nebojme rozsievať dobro!“

Príkaz zmeny smeru

Treťou značkou na ceste nádeje, na ktorú upozorňuje Svätý Otec, je „príkaz zmeniť smer, urobiť obrat“. Potrebujeme hlboké obrátenie, a to nielen ekologické, ale ešte skôr obrátenie ľudského srdca, píše pápež a dodáva:

„Obrat nastane len vtedy, ak budeme vedieť formovať svedomie tak, aby nehľadalo jednoduché riešenia na ochranu tých, ktorí už sú zabezpečení, ale aby navrhovalo trvalé procesy zmeny v prospech mladších generácií. Takéto obrátenie zamerané na sociálnu ekológiu môže podnecovať toto obdobie, ktoré bolo definované ako „ekologický prechod“, kde potrebné rozhodnutia nemôžu byť len plodom nových technologických objavov, ale aj obnovených sociálnych modelov. Zmena epochy, ktorou prechádzame, si vyžaduje povinnosť obratu. V tomto zmysle hľadíme na mnohé znamenia nádeje, na mnohých ľudí, ktorým chcem poďakovať, pretože v činnej skrytosti sa nasadzujú v podporovaní odlišného ekonomického modelu, ktorý je spravodlivejší a pozornejší voči ľuďom.“

Odvolávajúc sa na názov tohtoročného sociálneho týždňa talianskych katolíkov v Taliansku pápež píše, že planéta, v ktorú dúfame, je planétou, kde by panovala „kultúra dialógu a kultúra pokoja, kde by práca dodávala človeku dôstojnosť a chránila stvorenstvo, kde by sa kultúrne vzdialené svety zbližovali, vedené starostlivosťou o spoločné dobro.“

-zk-