V posolstve do Glasgowa pápež potvrdil záväzok výchovy k integrálnej ekológii

V posolstve odprezentovanom v utorok 2. novembra vedúcim delegácie Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom pápež zvlášť zdôrazňuje „ekologický dlh“ voči najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Potvrdzuje záväzok Mestského štátu Vatikán na dosiahnutie nulových čistých emisií CO2 do roku 2050, ale najmä širokú angažovanosť Svätej stolice vo výchove mladej generácie k integrálnej ekológii.

Podujatie s vrcholovou účasťou, spoluorganizované Veľkou Britániou a Talianskom, bude v Glasgowe pokračovať až do 12. novembra. V posolstve pápeža Františka adresované predsedajúcemu britskému politikovi Alokovi Sharmovi v úvode Svätý Otec píše:

„V čase, keď sa konferencia v Glasgowe začína, 

si všetci uvedomujeme, že jej dôležitou úlohou je ukázať celému medzinárodnému spoločenstvu, či skutočne existuje politická vôľa čestne, zodpovedne a odvážne vyčleniť viac ľudských, finančných a technologických zdrojov na zmiernenie negatívnych účinkov zmeny klímy, ako aj na pomoc najchudobnejším a najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ktoré trpia najviac.“

Pápež pripomína, že aj súčasný boj s pandémiou nás naučil, že „je potrebná hlboká a solidárna spolupráca všetkých národov sveta“. Hovorí o povinnosti spoločnými silami prispieť k ozdraveniu planéty, potrebe vyvarovať sa opakovaniu chýb minulosti a mať na zreteli dobro budúcich generácií. Pápež František potvrdzuje aj záväzok samotnej Svätej stolice na tomto poli, keď píše:

„Svätá stolica, ako som uviedol na virtuálnom samite o klimatických ambíciách 12. decembra 2020, prijala stratégiu nulových čistých emisií (net-zero emission), ktorá je založená na dvoch úrovniach:

1) záväzok Vatikánskeho mestského štátu dosiahnuť tento cieľ do roku 2050;

2) záväzok samotnej Svätej stolice podporovať výchovu k integrálnej ekológii s vedomím, že politické, technické a prevádzkové opatrenia musia byť spojené s výchovným procesom, ktorý aj a najmä medzi mladými ľuďmi podporuje nový životný štýl a kultúrny model rozvoja a trvalej udržateľnosti zameraný na bratstvo a na spojenectvo medzi človekom a prírodným prostredím. Tieto záväzky viedli k tisícom iniciatív na celom svete.“

Vo svojom posolstve s dátumom 29. októbra pápež František pokračuje slovami povzbudenia:

„Potrebujeme nádej a odvahu. 

Ľudstvo má prostriedky na to, aby sa postavilo k tejto premene, ktorá si vyžaduje skutočné obrátenie, individuálne aj komunitné, a rozhodnú vôľu vydať sa na túto cestu. Ide o prechod k celostnejšiemu a integrujúcejšiemu modelu rozvoja založenému na solidarite a zodpovednosti; prechod, pri ktorom sa musia dôkladne zvážiť aj jeho účinky na svet práce.

Z tohto hľadiska by sa mala venovať osobitná pozornosť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ktorým vznikol „ekologický dlh“ spojený s obchodnou nerovnováhou s environmentálnymi dôsledkami a s neprimeraným využívaním vlastných prírodných zdrojov a prírodných zdrojov iných krajín.  To nemôžeme poprieť.

„Ekologický dlh“ v istom zmysle pripomína otázku zahraničného dlhu, ktorého bremeno často brzdí rozvoj národov. [...] Rozvinuté krajiny by mali pomôcť splatiť ekologický dlh tým, že výrazne obmedzia svoju spotrebu neobnoviteľnej energie a pomôžu chudobnejším krajinám podporovať politiky a programy trvalo udržateľného rozvoja“.  

Svoje posolstvo pápež František zakončuje slovami:

„Dúfal som, že budem s vami osobne, 

ale nebolo to možné. Sprevádzam vás však svojimi modlitbami pri prijímaní týchto dôležitých rozhodnutí.“

-jb-