Pápež mladým Grécka: Majte odvahu nádeje a snívania

Stretnutie s gréckymi mladými v Škole sv. Dionýza sa uskutočnilo v telocvični. Medzi mladými pestrého národnostného zloženia bolo cítiť nadšenie. Spevácky zbor privítal pápeža Františka radostnými piesňami z repertoáru viacerých Svetových dní mládeže. Svätému Otcovi predviedli tradičný grécky tanec v krojoch a po ňom nasledovali tri svedectvá viery: dvoch mladých dievčat a chlapca zo Sýrie.

Svedectvá o pochybnostiach vo viere i útrapách pri migrácii

Filipínka Katerina hovorila o pochybnostiach vo viere, ktoré ju často uvádzali do závisti, hnevu i zmätku, sužovanú otázkou, či je dobrou kresťankou v nábožensky ľahostajnom prostredí. Jej vieru napokon posilnilo paradoxne práve obdobie pandémie, keď sa v žiali nad stratou jednej dobrej rehoľnej sestry začala viac rozprávať s Bohom a našla útechu vo Svätom písme. Istota o Božej láske ju sprevádza i teraz, napriek pochybnostiam.

Ako druhá sa podelila 26-ročná Ioanna z gréckej diecézy Tinos. Vyrastala v silne veriacej katolíckej rodine a v detstve s veľkou radosťou navštevovala katechizmus. V období prijímacích skúšok na univerzitu však začala ignorovať prítomnosť Boha, hnevala sa, že nie je pri nej. A jednej noci, tesne predtým, ako sa definitívne chcela odvrátiť od viery, mala, ako uviedla, „zázračný“ sen. Videla akoby Krista, ktorý bol krásny, pokojný a s úsmevom jej povedal, že je tu pre všetkých, ktorí v neho veria. Po tomto sne sa Ioanna veľmi posilnila vo viere a rozhodla sa pre prácu s mládežou, sprevádzať ju na ceste k Bohu. Bolo a je pre ňu dôležité môcť sa s niekým podeliť o svoje prežívanie viery.

Sýrsky mladík Aboud, ktorý mal po boku svojho mladšieho brata, sa podelil vo svedectve o niektorých „zázrakoch“, ktoré zažili od začiatku vojny v Sýrii a tiež o utrpenie, ktoré museli prežiť, kým prišli do Grécka, krajiny, ktorá ich prijala a stala sa ich druhou vlasťou. Vo svojich spomienkach sa Aboud vrátil k náročnej situácii, keď zostali bez vody a jedla čakajúc na zachraňujúcu loď, ale i k prežívaniu veľkej radosti, keď ich obyvatelia Rodosu prijali s otvorenou náručou. Poďakoval sa za pomoc rehoľným sestrám sv. Jozefa.

Slová Svätého Otca mladým

Po odznení svedectiev Svätý Otec začal svoj príhovor mladým gréckym slovom „eucharistó“ – ďakujem: vyjadril potešenie zo stretnutia s nimi, ako aj za konkrétne svedectvá, ktoré, ako povedal, ho zasiahli, keď ich čítal. Na svedectvo Kateriny o zápase s pochybnosťami vo viere reagoval slovami povzbudenia pre všetkých mladých:

„Nemajte strach z pochybností, pretože nie sú nedostatkom viery. Naopak, pochybnosti sú „vitamínmi viery“: pomáhajú ju posilňovať, robiť silnejšou, čiže uvedomelejšou, slobodnejšou, zrelšou. Vďaka nim je ochotnejšia vydať sa na cestu, ísť vpred s pokorou, deň za dňom. A viera je práve toto: každodenná cesta s Ježišom, ktorý nás drží za ruku, sprevádza nás, povzbudzuje nás, a keď padneme, pozdvihne nás.“

Pápež zdôraznil, že pochybnosťami sú i pokušením diabla uvrhnúť nás do smútku, znepokojiť. A preto treba „nájsť východiskový bod“:

„Čo ním je? Aby sme to pochopili, vypočujme si vašu veľkolepú klasickú kultúru. Viete, čo bolo východiskom filozofie, ale aj umenia, kultúry a vedy? Všetko sa začína iskrou, objavom, ktorý je vyjadrený nádherným slovom: „thaumázein“. Je to užasnutie, údiv. Takto vznikla filozofia: z údivu nad vecami, ktoré tu sú nad našou existenciou, nad harmóniou stvorenia, nad tajomstvom života.“

Podľa slov Svätého Otca i skutočnosť, že sme milované Božie deti, nás necháva „s otvorenými ústami“, a to je jadro viery. A dodal konkrétnu radu pre mladých:

„Ak sa postavíme pred zrkadlo, možno sa nevidíme tak, ako by sme chceli, pretože je tu riziko, že sa zameriame na to, čo sa nám nepáči. Ak sa však postavíme pred Boha, perspektíva sa zmení. Nemôžeme nežasnúť nad tým, že napriek všetkým našim slabostiam a hriechom sme pre neho deťmi, ktoré sú vždy a naveky milované. Prečo teda namiesto toho, aby si začínal deň pred zrkadlom, neotvoríš okno v izbe a nezastavíš sa nad všetkou tou krásou, ktorú vidíš? Vyjdi von zo seba samého.“

Pápež František upozornil, že je tu ešte ďalší úžas, ktorí nás ohromí vo viere. Je ním „úžas odpustenia“:

„Tam nájdeme Otcovu tvár a pokoj srdca. Tam nás obnovuje, vylieva svoju lásku v objatí, ktoré nás pozdvihuje, rozkladá zlo, ktoré sme spáchali, a navráti žiaru neodolateľnej krásy v nás, v tom, že sme jeho milované deti. Nedovoľme, aby nás lenivosť, strach alebo hanba pripravili o poklad odpustenia. Nechajme sa ohromiť Božou láskou! Znovu objavíme sami seba.“

Svätý Otec pripomenul slávne slová chrámov v Delfách γνῶθι σαυτόν «poznaj sám seba», ktoré platia aj dnes v zmysle, že máme „hodnotu toho, kto sme, a nie toho, čo máme. Nemáme hodnotu kvôli značke šiat alebo topánok, ktoré nosíme, ale preto, že sme jedineční.“

Tu pápež prevzal i klasické grécke vyobrazenie lákadiel, ktorým je obraz Sirén volajúcich Odysea na jeho ceste domov. Podľa slov Svätého Otca dnešnými Sirénami sú „zvodné neodbytné posolstvá zamerané na ľahký zárobok peňazí, či falošné potreby konzumu a zábavy.

K svedectvu Ioanny pápež František vyjadril potešenie, že objavila dôležitosť deliť sa o prežívanie vo viere s blízkymi ľuďmi, a hovoriť s Bohom, pretože otvorením sa Pánovi a vykročením za ním ho poznávame. Svätý Otec priznal, že sa dozvedel, že „mladý“ v gréčtine sa povie „nový“, a novosť Ježiša je „služba, zameranie sa na druhých“, čo omladzuje život:

„Chceš urobiť niečo nové vo svojom živote? Chceš omladnúť? Neuspokoj sa len s niekoľkými internetovými „postmi“ alebo tweetmi. Neuspokoj sa s virtuálnymi stretnutiami, hľadajte skutočné stretnutia, najmä s tými, ktorí vás potrebujú: nehľadaj zviditeľnenie, ale neviditeľných.“

V tejto súvislosti pápež František spomenul na stretnutie s mladými na Slovensku, keď povedal:

„Na stretnutí s mladými ľuďmi na Slovensku v septembri niektorí mladí ľudia vyvesili zaujímavý transparent. Boli na ňom len dve slová: „Fratelli tutti“. Páčilo sa mi to: často na štadiónoch, demonštráciách, v uliciach ľudia vyvesujú transparenty na podporu vlastnej strany, vlastných myšlienok, svojho tímu, svojich práv. Ale transparent týchto mladých ľudí hovoril niečo nové: že je pekné cítiť sa ako bratia a sestry pre každého, cítiť, že ostatní sú našou súčasťou, nie ľuďmi, od ktorých sa treba vzdialiť. Som rád, že ste tu všetci spolu, zjednotení, hoci pochádzate z tak odlišných krajín a histórie! Snívajte o bratstve!“

Pápež František uviedol, že aj grécke príslovie „o fílos állos autós“ - priateľ je druhé ja – vyjadruje cestu k nájdeniu seba samého. Pretože práve vyjdenie z komfortnej zóny je ťažké, ale oni, ktorí sú ako mladí vystavení pokušeniu uzatvárať sa, musia sa naopak otvoriť, hľadať druhých, vykonať akúsi „gymnastiku duše“.

S pripomenutím, že práve v Grécku sa zrodili Olympijské hry, Svätý Otec upresnil, že v „gymnastike duše“, ktorú odporúča, nejde len o súťaživého ducha s osohom pre telo, ale je to niečo dobré pre dušu: tréning v otvorenosti, prekonávanie seba samých, vzájomné zdvíhanie bremien:

„Takýto tréning vás urobí šťastnými, udrží vás mladými a umožní vám pocítiť dobrodružstvo života!“

Napokon sa v rozsiahlom príhovore pápež František obrátil ešte na dojímavé svedectvo Abouda, ktorého riskovanie života nazval „skutočnou odyseou našich čias“. V súvislosti tisícich odmietaní, ktoré mladý Sýrčan zažil, Svätý Otec upozornil:

„Budú takí, ktorí sa vás pokúsia zastaviť. Vždy sa nájdu takí, ktorí vám povedia: „Zabudni na to, neriskuj, je to zbytočné“. Sú to ničitelia snov, vrahovia nádeje, nevyliečiteľní nostalgici za minulosťou... Vy naopak živte odvahu nádeje, takú, akú si mal ty, Aboud. Ako to urobiť?

Cez vaše robenie rozhodnutí. Zvoliť si niečo je výzva. Je to čelenie strachu z neznámeho, je to vyjdenie z bažiny homologizácie, je to rozhodnutie vziať život do vlastných rúk.“

Záverečné povzbudenie pápeža Františka mladým Grékom mierilo na odvahu rozhodnutí a snov:

„Toto vám želám: s pomocou Boha, Otca, ktorý vás miluje, majte odvahu nádeje. A vždy majte nádej spoločne. Brostà, óli masí! [Vpred, všetci spolu!]“

Po príhovore Svätého Otca predniesli študenti spoločné modlitby. Viac ako hodinové stretnutie sa uzavrelo záverečným požehnaním pápeža Františka, ktorého mladí vyprevádzali opäť nadšeným spevom. Svätý Otec sa pohľadom ešte niekoľkokrát pri odchode otočil k mladým a zanechal im svoj typický františkovský úsmev.

-mh-