Urbi et Orbi: Sám Boh nám ukázal cestu stretnutia a dialógu

Vo vianočnom posolstve spojenom s požehnaním „Urbi et Orbi“ - mestu Rím a celému svetu, položil pápež Franišek dôraz na vyprosovanie pre ľudstvo daru schopnosti kráčať cestou dialógu a bratského zmierenia:

„Keď Boh prišiel na svet v osobe vteleného Slova, ukázal nám cestu stretnutia a dialógu. Ba sám stelesnil v sebe túto Cestu, aby sme ju mohli poznávať a kráčať po nej s dôverou a nádejou.

Pápež citoval z encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve:

„Sestry, bratia, „aký by bol svet bez trpezlivého dialógu mnohých 

veľkodušných ľudí, ktorí udržali pospolu rodiny a spoločenstvá?“. V tomto čase pandémie si to uvedomujeme ešte viac. Naša schopnosť sociálnych vzťahov je podrobená tvrdej skúške; silnie trend uzatvárať sa, vystačiť si sám, prestať vychádzať, stretávať sa, robiť veci spolu. A aj na medzinárodnej úrovni je tu riziko neochoty k dialógu, riziko, že by nás zložitá kríza viedla voliť si skratky namiesto dlhších ciest dialógu; no jedine tie v skutočnosti vedú k riešeniu konfliktov a k vzájomnému a trvalému osohu.“

Spomedzi mnohých miest trpiacich vojnami a napätiami menoval Svätý Otec Sýriu, Irak, Jemen, izraelsko-palestínske vzťahy, Libanon, Afganistan, Mjanmarsko, Ukrajinu, Etiópiu, krajiny Sahelu, severnú Afriku, Sudán, Južný Sudán a národy juhoamerického kontinentu.

„Ale hľa, vprostred noci, znamenie nádeje! Dnes, „láska, čo hýbe slnkom a inými hviezdami“, ako vraví Dante, sa stala telom. Prišiel v ľudskej podobe, stal sa účastným našich drám a zbúral múr našej ľahostajnosti. V chlade noci vystiera svoje rúčky smerom k nám: je vo všetkom odkázaný, no prichádza, aby nám daroval všetko. Od neho si vyprosujme silu otvoriť sa pre dialóg. V tento sviatočný deň ho prosme, aby vzbudil v srdciach všetkých prahnutie po zmierení a bratstve. Na neho sa obráťme s našou vrúcnou prosbou.“

Pápež sa modlil aj za jednotu v rodinách a osobitne pamätal na obete domáceho násilia, násilia voči ženám a voči deťom:

„Boží Syn, utešuj obete násilia voči ženám, 

ktoré sa šíri v tomto čase pandémie. Daj nádej deťom a dospievajúcim, ktorí sa stali terčom šikanovania a zneužívania. Preukáž útechu a blízkosť seniorom, najmä tým najosamelejším. Daruj pokoj a jednotu rodinám, prvotnému miestu výchovy a základu tkaniva spoločnosti.“

V situácii zdravotnej krízy sa Svätý Otec modlil za dobrú vôľu ľudí a veľkodušnosť:

„Boh-s-nami, udeľ zdravie chorým a inšpiruj všetkých ľudí dobrej vôle nachádzať najvhodnejšie riešenia na prekonanie zdravotnej krízy a jej dôsledkov. Učiň srdcia veľkodušnými, aby sa potrebná zdravotná starostlivosť, zvlášť vakcíny, mohli dostať k najnúdznejším národom. Odmeň všetkých tých, ktorí preukazujú pozornosť a obetavosť v starostlivosti o členov rodiny, o chorých a o tých najslabších.“

Svätý Otec nezabudol na osudy vojnových zajatcov a na situáciu migrantov a utečencov:

„Ich oči nás prosia, aby sme sa neodvracali na druhú stranu, 

aby sme nezapierali ľudskosť, ktorá nás spája, aby sme si osvojili ich príbehy a nezabúdali na ich drámy.“

Pápež František pamätal aj na starostlivosť o životné prostredie ako zodpovednosť voči ďalším generáciám. V závere vianočného posolstva opätovne vyprosoval Kristov dar, aby sa ľudstvo naučilo ceste dialógu a bratských medziľudských vzťahov:

„Drahí bratia a sestry, toľké sú ťažkosti našej doby, no silnejšia je nádej, pretože „chlapček sa nám narodil“ (Iz 9,5). On je Božie Slovo a stal sa nemluvňaťom, schopným akurát mrnčať a odkázaným vo všetkom. Chcel sa naučiť rozprávať, tak ako každé dieťa, aby sme sa my naučili počúvať Boha, nášho Otca, počúvať sa navzájom a viesť dialóg ako bratia a sestry. Ó, Kriste, narodený pre nás, nauč nás kráčať s tebou po cestách pokoja.“

-jb-