Rozhovor pápeža s jezuitmi v Aténach: „Logika nevysvetliteľného“

Hodinové stretnutie v sobotu 4. decembra v priestoroch Nunciatúry sa podobne ako pri predchádzajúcej ceste na Slovenska konalo z iniciatívy pápeža a malo súkromný charakter. Reportážnym spôsobom ho podáva páter Antonio Spadaro, ktorý ako šéfredaktor spomenutého časopisu, aj tentoraz sprevádzal pápeža.

So siedmimi členmi komunity jezuitov, v ktorej sú Francúzi, Belgičania, Poliak i Kórejčan, hovoril pápež František aj o cennej úlohe jezuitských bratov. Ekonómom komunity v Aténach je rehoľný brat fráter Georges Marangos, ktorý je zároveň aj hudobníkom a hrá na organe. Pápež si pred ním zaspomínal na svoje dobré skúsenosti s rehoľnými bratmi, ktorí mu v dobre jeho provinciálstva v Argentíne vedeli dobre poradiť najmä v otázkach rozlíšenia zrelosti kandidátov. Vedeli „vidieť pod vodou“, vyjadril sa o ich duchovnej intuícii pápež František.

Predstavený komunity páter Pierre Salembier 

pripomenul historické väzby, keď v Grécku pôsobili jezuiti zo Sicílie a neskôr z frankofónneho Belgicka a Francúzska. Kórejský kňaz Pierre Chongk Tzoun-Chan je farárom vo Farnosti Kristovho Srdca Spasiteľa a spolupracuje s „Centrom Arrupe“ pre utečenecké deti, ktoré kedysi sám založil. Členom jezuitskej komunity bol donedávna aj Mons. Theodoros Kodidis, ktorý je od septembra arcibiskupom Atén.

Jeden zo starších pátrov, 84-ročný Sébastien Freris, hovoril s pápežom o ubúdaní členov jezuitskej rehole, ktorej počet sa za 50 rokov zmenšil z 33.000 na polovicu. Svätý Otec k tomu poznamenal:

„V konečnom dôsledku, toto zmenšovanie nepochádza od nás. Povolanie posiela Pán. Ak neprichádza, nezávisí to od nás. Verím že Pán nám dáva ponaučenie pre rehoľný život. Pre nás je jeho zmysel v zmysle poníženosti. V Duchovných cvičeniach sv. Ignác mieri neustále na toto: poníženosť. V kríze povolaní jezuita nemôže zostať len na úrovni sociologického vysvetlenia. Toto je nanajvýš ak len polovica pravdy. Tá hlbšia pravda je, že Pán nás privádza k tejto poníženosti počtov, aby každému z nás naznačil cestu „tretieho stupňa poníženosti“, ktorá je jedinou jezuitskou plodnosťou, ktorá zaváži. Tretí stupeň poníženosti je cieľ Exercícií.“

Pápež František tu naráža na 167. bod Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly, v ktorom zakladateľ jezuitov píše: „Chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, nášho Pána a bol mu viac podobný: radšej chudobu s Kristom chudobným než bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu a radšej túžim po tom, aby ma považovali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv považovali za blázna, než za múdreho a rozumného na tomto svete“.

Mladý člen komunity, 46-ročný poľský kňaz Marcin Beran, 

vzdelaním filozof, sa v Grécku venuje poľským veriacim ako ich duchovný otec. V minulosti ich bolo až 300 000, dnes ich je 12 000, pričom tretina z nich žije v Aténach. Na svedectvo poľského jezuitu pápež reagoval slovami:

„Filozofia každodennosti! Veľmi ma zachytilo to, čo si povedal: absolvoval si všetky svoje filozofické štúdiá, a potom ťa Pán vyslal k Poliakom v Aténach. Toto je kreatívna indiferencia, ktorá pomáha napredovať. Toto je jezuitské povolanie: ideš tam, kde ti Boh dáva vidieť svoju vôľu a žiada od teba poslušnosť. Sám Pán to vie. Zmysel nášho apoštolského života nevidíme na začiatku, ale na konci nášho života, keď sa s múdrosťou obzrieme späť. To hovoril sv. Ján od Kríža: na konci života budeš súdený jedine z lásky. Ty si sa pripravil, si doktor... a teraz si kaplánom Poliakov v Aténach. Ako sa to dá chápať? Logikou Božieho kráľovstva, logikou protirečenia, nevysvetliteľného...“

Flámsky jezuita P. Tonny Cornoedus kedysi pracoval v Maroku, no dnes pracuje s utečencami v Grécku, kde je potrebná jeho francúzština. Pri vykonávaní svojej misie bol dokonca zatknutý, keď ho omylom považovali za prevádzača. Ďalším veteránom je 83-ročný páter Michel Roussos, ktorý sa 50 rokov venoval dialógu viery s vedou a kultúrou a redigoval časopisy Otvorené horizonty a Posol Božského Srdca Ježišovho. Dnes je vedúcim Apoštolátu modlitby.

Ako darček aténski jezuiti pápežovi na záver venovali obraz zhotovený mladými z Jezuitskej služby utečencom (Jesuit Refugee Service).

-jb-