Anjel Pána: Ježišove blahoslavenstvá, modlitba za Ukrajinu

Výraz „blahoslavený“ je vyjadrením identity Ježišovho učeníka na spôsob synonyma, vysvetlil Svätý Otec. Zdôraznil, že hlavným rozlišovacím znakom  je radosť srdca, a to aj napriek náročným situáciám.

Po udelení požehnania pápež František reagoval na napätie ohľadom Ukrajiny. Mierové úsilie zveril do príhovoru Panny Márie a apeloval na svedomie politikov. Vyjadril sa týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, správy prichádzajúce z Ukrajiny sú veľmi znepokojujúce. Zverujem príhovoru Panny Márie a svedomiu politických vodcov každé úsilie o mier. Modlime sa v tichu.“

Po tejto výzve Svätý Otec zotrval asi minútu v tichej modlitbe spolu so zhromaždením na námestí.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

13. februára 2022, 6. nedeľa cez rok

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Stredobodom evanjelia dnešnej liturgie sú blahoslavenstvá (porov. Lk 6,20-23). Je zaujímavé, že Ježiš, hoci je obklopený veľkým zástupom, ich ohlasuje tak, že sa obráti „k svojim učeníkom“ (v. 20). Hovorí k učeníkom. Blahoslavenstvá v skutočnosti definujú identitu Ježišovho učeníka. Môžu znieť zvláštne, takmer nepochopiteľne pre tých, ktorí nie sú učeníkmi, ale ak sa pýtame, ako vyzerá Ježišov učeník, odpoveďou sú blahoslavenstvá. Pozrime sa na prvé z nich, ktoré je základom pre všetky ostatné: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo“ (v. 20). Blahoslavení ste, vy chudobní. Ježiš hovorí o svojich [učeníkoch] dve veci: že sú blahoslavení a že sú chudobní; ba dokonca, že sú blahoslavení, pretože sú chudobní.

V akom zmysle? V tom zmysle, že Ježišov učeník nenachádza svoju radosť v peniazoch, moci alebo iných materiálnych statkoch, ale v daroch, ktoré každý deň dostáva od Boha: život, stvorenie, bratia a sestry atď. Sú to dary života. Dokonca aj s majetkom, ktorý vlastní, sa rád delí, pretože žije v Božej logike. A aká je Božia logika? Nezištnosť. Učeník sa naučil žiť v nezištnosti. Táto chudoba je aj postojom k zmyslu života, pretože Ježišov učeník si nemyslí, že ho vlastní, že už všetko vie, ale vie, že sa musí každý deň učiť. A to je určitá chudoba: vedomie, že sa musíte učiť každý deň. Ježišov učeník je vďaka tomuto postoju človekom pokorným, otvoreným, bez predsudkov a strnulosti.

V evanjeliu minulej nedele bol krásny príklad: Šimon Peter, skúsený rybár, prijíma Ježišovo pozvanie nahodiť siete v nezvyčajnú hodinu; a potom, plný úžasu nad ohromným úlovkom, opúšťa loď a všetok svoj majetok, aby nasledoval Pána. Peter sa ukáže ako poslušný, keď všetko opustí, a tak sa stane učeníkom. Na druhej strane ten, kto je príliš pripútaný k vlastným predstavám, k vlastným istotám, sotva bude skutočne nasledovať Ježiša. Trochu ho nasleduje, len v tých veciach, kde [si povie]: „som zajedno s ním, tak ako je on zajedno so mnou“, ale potom to ostatné mu už nesedí. Toto nie je učeník. A takto upadá do smútku. Je zarmútený, pretože účty nesedia, pretože realita uniká jeho myšlienkovým schémam a on sa cíti neuspokojený. Na druhej strane, učeník dokáže sám seba spochybniť, vie hľadať Boha pokorne každý deň, a to mu umožňuje ponoriť sa do reality a pochopiť jej bohatstvo a zložitosť.

Inými slovami, učeník prijíma paradox blahoslavenstiev: vyhlasujú, že blahoslaveným, teda šťastným je ten, kto je chudobný, komu toho veľa chýba a priznáva si to. Ľudsky vzaté nás to vedie k odlišnému premýšľaniu: šťastný je ten, kto je bohatý, kto má hojne statkov, komu mnohí tlieskajú a závidia, ten, kto má všetko zabezpečenie. Ale toto je svetské zmýšľanie, to nie je zmýšľanie blahoslavenstiev! Ježiš naopak vyhlasuje svetský úspech za zlyhanie, nakoľko sa zakladá na egoizme, ktorý nadúva a potom necháva v srdci prázdno.

Tvárou v tvár paradoxu blahoslavenstiev sa učeník nechá uviesť do krízy, uvedomujúc si, že nie Boh musí vstúpiť do našej logiky, ale my do tej jeho. To si vyžaduje istý pochod, niekedy únavný, ale vždy sprevádzaný radosťou. Pretože Ježišov učeník je radostný z radosti, ktorá mu prichádza od Ježiša. Lebo, spomeňme si, prvé slovo, ktoré Ježiš hovorí, je „blahoslavení“; z toho vychádza názov „blahoslavenstvá“. A toto je synonymum Ježišovho učeníka. Pán tým, že nás oslobodzuje od otroctva egocentrizmu, uvoľňuje našu uzavretosť, rozpúšťa našu tvrdosť a otvára nám pravé šťastie, ktoré sa často nachádza tam, kde by sme si to nemysleli. On je ten, kto vedie náš život, nie my s našimi predsudkami alebo s našimi požiadavkami. A napokon, učeník je ten, kto sa nechá viesť Ježišom, kto mu otvorí svoje srdce, počúva ho a nasleduje jeho cestu.

Môžeme sa teda - každý z nás - spýtať sami seba: Mám ochotu učeníka? Alebo sa správam so strnulosťou človeka, ktorý sa cíti byť v poriadku, že je na tom dobre, že má cieľ už vo svojich rukách? Nechávam sa „vnútorne vyrušiť z konceptu“ paradoxom blahoslavenstiev, alebo zostávam v rámci svojich vlastných predstáv? A potom, s logikou blahoslavenstiev, aj popri námahách a ťažkostiach, cítim radosť z nasledovania Ježiša? Toto je hlavná črta učeníka: radosť srdca. Nezabúdajme: radosť srdca. Toto je kritérium, podľa ktorého spoznáme, či je človek učeníkom: má radosť v srdci? Mám v srdci radosť? O to ide.

Nech nám Panna Mária, prvá Pánova učeníčka, pomáha žiť ako otvorení a radostní učeníci.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-