Homília na Popolcovú stredu: Hľadáme odmenu u Boha, či u ľudí?

V tento deň, ktorý otvára pôstne obdobie, nám Pán hovorí: «Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach» (Mt 6, 1). Môže nás to prekvapiť, ale slovo, ktoré sa v dnešnom evanjeliu viac ráz opakuje je odmena (porov. v. 1.2.5.16). Na Popolcovú stredu sa zvyčajne naša pozornosť sústreďuje skôr na úsilie vyžadované na ceste viery, než na odmenu, ku ktorej vedie. Ježišova reč sa však dnes zakaždým vracia k tomuto pojmu, odmene, ktorá sa zdá byť hlavným motívom nášho konania. V skutočnosti je v nás, v našich srdciach, túžba po dosiahnutí odmeny, ktorá nás priťahuje a poháňa to, čo robíme.

Pán však rozlišuje dva druhy odmeny, ku ktorej môže život človeka smerovať: na jednej strane je to odmena u Otca a na druhej strane odmena u ľudí. Prvá je večná, je tou pravou, konečnou odmenou, je cieľom života. Druhá, naopak, je prechodná, je to oslnenie, ku ktorému inklinujeme, keď je pre nás obdiv ľudí a svetský úspech tým najdôležitejším, tým najväčším uspokojením. Je to však ilúzia: je ako prelud, ktorý keď dosiahneme, zanechá nás s prázdnymi rukami. Nepokoj a nespokojnosť sú vždy za rohom pre tých, ktorých horizontom je svetskosť, ktorá zvádza, ale potom sklamáva. Kto hľadí na odmenu vo svete, nikdy nenájde pokoj, a nevie pokoj ani podporovať. Je to preto, lebo stráca zo zreteľa Otca a svojich bratov a sestry. Je to riziko, ktorému sme vystavení všetci, a preto nás Ježiš varuje: «Dajte pozor». Akoby hovoril: „Máte možnosť tešiť sa z nekonečnej odmeny, odmeny, ktorá nemá obdoby: dbajte preto, aby ste sa nenechali oslniť výzorom a nehnali sa odmenami za lacný groš, ktoré vám pretečú cez prsty.“

Obrad popola, ktorý si sypeme na hlavu, 

nás má uchrániť od oslepenosti dávať prednosť odmene u ľudí pred odmenou u Otca. Tento prostý znak, ktoré nás vedie k zamysleniu nad pominuteľnosťou nášho ľudského údelu, je ako horký, ale účinný liek na liečbu choroby výzoru. Je to duchovná choroba, ktorá zotročuje človeka a vedie ho k závislosti na obdive iných. Je to skutočné „otroctvo očí a mysle“ (porov. Ef 6,6; Kol 3,22), ktoré vedie k životu pod vlajkou márnivej slávy, takže nie je dôležitá čistota srdca, ale obdiv ľudí; nie Boží pohľad na nás, ale to, ako sa na nás pozerajú iní. A nedá sa dobre žiť, ak sa uspokojíme s touto odmenou.

Problémom je, že táto choroba vzhľadu ohrozuje aj tie najposvätnejšie oblasti. Na toto dnes Ježiš ukazuje: aj modlitba, aj láska, aj pôst sa môžu stať sebastrednými. V každom geste, dokonca aj v tom najkrajšom, sa môže skrývať červík samoľúbeho uspokojenia. Vtedy srdce nie je úplne slobodné, pretože nehľadá lásku k Otcovi a k bratom a sestrám, ale ľudské uznanie, potlesk ľudí, vlastnú slávu. A všetko sa môže stať akousi pretvárkou voči Bohu, sebe samému a voči druhým. Preto nás Božie slovo vyzýva, aby sme sa pozreli do svojho vnútra a videli svoje pokrytectvá. Spravme si diagnózu tých vonkajších výzorov, o ktoré sa snažíme, a pokúsme sa ich odmaskovať. Urobí nám to dobre.

Popol zdôrazňuje ničotu, ktorá sa skrýva za horúčkovitou honbou za svetskými odmenami. Pripomína nám, že svetskosť je ako prach, ktorý odvanie vietor. Sestry a bratia, my nie sme na svete preto, aby sme nasledovali vietor, naše srdce je smädné po večnosti. Pôstne obdobie je čas, ktorý nám dal Pán, aby sme sa vrátili k životu, vnútorne sa uzdravili a kráčali k Veľkej noci, k tomu, čo nepominie, k odmene u Otca. Je to cesta uzdravenia. Nie preto, aby sme zmenili všetko zo dňa na deň, ale žiť každý deň v novom duchu, v inom štýle. Na to slúži modlitba, milosrdná láska a pôst: očistené pôstnym popolom, očistené od pokrytectva výzoru, nadobúdajú plnú svoju silu a obnovujú živý vzťah s Bohom, s bratmi a so sebou samými.

Pokorná modlitba «v skrytosti» (Mt 6,6), v ústraní svojej izby, sa stáva tým tajomstvom, vďaka ktorému prekvitá život aj navonok. Je to srdečný dialóg citu a dôvery, ktorý potešuje a otvára srdce. Predovšetkým v tomto pôstnom období sa modlime pri pohľade na Ukrižovaného: nechajme sa zasiahnuť dojímavou Božou nehou a vložme do jeho rán naše rany a rany sveta. Nedajme sa ovládnuť náhlením, postojme v tichu pred ním. Znovu objavme plodnú podstatu dôverného dialógu s Pánom. Pretože Bohu sa nepáčia okázalé veci, naopak, rád sa necháva nájsť v skrytosti. Je to „tajomstvo lásky“, vzdialené od každej veľkoleposti a okázalých tónov.

Ak je modlitba opravdivá, nemôže sa nepretaviť do dobročinnej lásky. A dobročinnosť nás oslobodzuje od najhoršieho otroctva, od otroctva nás samých. Pôstna dobročinnosť, očistená popolom, nás privádza späť k podstate, k dôvernej radosti z dávania. Almužna, vykonaná ďaleko od reflektorov, dáva srdcu pokoj a nádej. Odhaľuje nám krásu dávania, ktoré sa stáva prijímaním, a tak nám umožňuje objaviť vzácne tajomstvo: dávanie robí srdce radostnejším ako prijímanie (porov. Sk 20,35).

A napokon pôst. Pôst nie je diéta, naopak, oslobodzuje nás od sebastrednej posadnutosti hľadaním fyzického blaha, aby nám pomohol udržať si v kondícii nie telo, ale ducha. Pôst nás vracia k tomu, aby sme veciam dávali správnu hodnotu. Konkrétnym spôsobom nám pripomína, že život nemá byť podriadený pominuteľnému dianiu tohto sveta. Pôst by sa nemal obmedzovať len na jedlo: zvlášť v pôstnom období by sme sa mali postiť od toho, čo nás robí závislými. Každý by sa mal nad tým zamyslieť, aby sa mohol postiť tak, že to skutočne ovplyvní jeho konkrétny život.

Ale ak modlitba, dobročinnosť a pôst musia dozrievať v skrytosti, nie sú utajené ich účinky. Modlitba, dobročinnosť a pôst sú lieky nielen pre nás, ale pre všetkých: môžu zmeniť dejiny. Predovšetkým preto, že tí, ktorí zažívajú ich účinky, ich takmer bez toho, aby si to uvedomovali, prenášajú na iných; a predovšetkým preto, že modlitba, vzájomná láska a pôst sú hlavnými spôsobmi, ktoré umožňujú Bohu zasahovať do nášho života a do života sveta. Sú to zbrane ducha a práve nimi v tento deň modlitby a pôstu za Ukrajinu prosíme Boha o ten pokoj, ktorý ľudia sami od seba nedokážu dosiahnuť a vybudovať.

Pane, ty, ktorý vidíš v skrytosti a odmeňuješ nás nad všetky naše očakávania, vypočuj modlitby tých, ktorí vkladajú svoju dôveru v teba, najmä tých najpokornejších, najťažšie skúšaných, tých, ktorí trpia a utekajú za rachotu zbraní. Prinavráť pokoj do našich sŕdc, nanovo daruj svoj pokoj do našich dní. Nech sa tak stane.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-