Pápež prijal misionárov Afriky, 3. júla bude mať vo Vatikáne omšu s Konžanmi

„Žiaľ, na moju veľkú ľútosť som musel odložiť moju cestu do Konga a Južného Sudánu. V mojom veku veru nie je také ľahké vydať 

sa na misiu! Vaše modlitby a príklad mi však dodávajú odvahu a som presvedčený, že budem môcť navštíviť tieto národy, ktoré nosím v srdci.

Budúcu nedeľu sa budem snažiť sláviť svätú omšu s konžskou komunitou žijúcou v Ríme. Nie tú budúcu, ale v nedeľu 3. júla, v deň, keď som mal celebrovať v Kinšase. Prinesieme Kinšasu do Baziliky sv. Petra a tam budeme sláviť so všetkými rímskymi Konžanmi, ktorých je veľa!“

Misia ako prorocké svedectvo

Bieli otcovia, ktorí ako misionári pôsobia v Afrike viac než 150 rokov, svoju aktuálnu generálnu kapitulu zamerali na tému: misia ako prorocké svedectvo. Svätý Otec v tejto súvislosti uviedol:

„V hre je vernosť vašim koreňom, charizme, ktorú Duch Svätý zveril kardinálovi Lavigerimu. Svet sa mení, mení sa aj Afrika, ale tento dar si zachováva svoj význam a silu. A udržiava ju vo vás do takej miery, že ho vždy vedie späť ku Kristovi a evanjeliu. Ak soľ stratí chuť, na čo je dobrá (porov. Mt 5,13)? Otec generál pripomenul výzvu, ktorú zvykol opakovať zakladateľ: „Buďte apoštolmi, ničím iným než apoštolmi!“

A apoštol Ježiša Krista nie je ten, kto robí prozelytizmus. Evanjeliové hlásanie nemá nič spoločné s prozelytizmom. Ak sa niekto z vás niekedy pristihne pri tom, že prozelytizuje, prosím vás, nech sa zastaví, obráti sa a potom nech pokračuje.

Ohlasovanie je niečo iné. Apoštol nie je akýmsi manažérom, nie je vyštudovaným prednášateľom, nie je informatickým „mágom“, apoštol je svedkom. Toto platí v Cirkvi vždy a všade, no obzvlášť to platí pre tých, ktorí sú podobne ako vy často povolaní žiť misiu v kontextoch prvej evanjelizácie alebo prevládajúceho islamského náboženstva.“

Svedectvo stojí na modlitbe a bratstve

„Svedectvo v podstate znamená dve veci: modlitbu a bratstvo“, pripomenul pápež africkým misionárom:

„Srdce otvorené Bohu a srdce otvorené bratom a sestrám. Predovšetkým byť v Božej prítomnosti, nechať ho, aby sa na vás pri adorácii každý deň pozeral. Tam treba načerpať miazgu, v tom „zotrvávaní v ňom“, v Kristovi, čo je podmienkou apoštolátu (porov. Jn 15,1-9). Je to paradox misie: odísť môžeš len vtedy, ak zostávaš. Ak nie si schopný zostať v Pánovi, nemôžeš ísť.“

Svätý Otec pripomenul aj nedávne blahorečenie Karola de Foucaulda, ktorý tiež pôsobil v Afrike, a to medzi Tuarégmi.

Svedectvo jednotlivca i komunity - radosť z evanjelizácie

Prorocké svedectvo sa netýka len jednotlivca, ale vydáva ho celé spoločenstvo, povedal pápež a bielym otcom zároveň odporučil čerpať z apoštolskej exhortácie Pavla VI. Evangelii nuntiandi.

„Často máme sklon uvažovať o proroctve ako o individuálnej skutočnosti - a tento rozmer zostáva vždy pravdivý, podľa vzoru izraelských prorokov - ale proroctvo je tiež, a povedal by som, že predovšetkým komunitné: to spoločenstvo vydáva prorocké svedectvo. Myslím na vaše bratstvá, ktoré tvoria ľudia z mnohých krajín, z rôznych kultúr. Nie je to ľahké, je to výzva, ktorú môžete prijať len spoliehajúc sa na pomoc Ducha Svätého.

A potom toto vaše malé spoločenstvo, ktoré žije modlitbou a bratstvom, je samo povolané k dialógu s prostredím, v ktorom žije, s ľuďmi, s miestnou kultúrou. V týchto kontextoch, kde človek často okrem chudoby zažíva aj neistotu a provizórium, ste poslaní prežívať sladkú radosť z evanjelizácie.

Svätý Pavol VI. používa toto slovo v dokumente Evangelii nuntiandi. Evanjelizácia je poslaním Cirkvi, evanjelizácia je radosťou Cirkvi. Mimochodom: vezmite si Evangelii nuntiandi, ktoré platí aj dnes, a poskytne vám mnoho podnetov na premýšľanie a pre misiu.“

S bielymi otcami sa pápež František rozlúčil slovami poďakovania:

„Spolu s vami ďakujem Pánovi za tento veľký evanjelizačný dar.“

-zk-