Vyšlo posolstvo na Deň chudobných, reaguje na prehĺbenie chudoby vojnou

Text posolstva pápeža Františka, datovaného v deň spomienky na sv. Antona Paduánskeho 13. júna, predstavili verejnosti v nasledujúci deň v Tlačovom stredisku Svätej stolice Mons. Rino Fisichella, doterajší predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, a Mons. Graham Bell, sekretár spomenutého vatikánskeho úradu. Svätý Otec v úvodných bodoch posolstva píše:

Myšlienky z Posolstva na 6. svetový deň chudobných

1. «Ježiš Kristus [...] sa stal pre vás chudobným» (porov. 2 Kor 8, 9). Týmito slovami sa apoštol Pavol obracia na prvých kresťanov v Korinte, aby dal základ ich solidarite s núdznymi bratmi a sestrami. Svetový deň chudobných aj tento rok prichádza ako zdravá provokácia, aby nám pomohla zamyslieť sa nad naším štýlom života a nad mnohými chudobami súčasnosti.

Pred niekoľkými mesiacmi sa svet spamätával z búrky pandémie a vykazoval známky hospodárskej obnovy, ktorá by prospela miliónom ľudí, zasiahnutých chudobou v dôsledku straty zamestnania. Otváral sa kúsok jasnej oblohy, ktorý i pri nezabúdaní na žiaľ zo straty blízkych sľuboval konečne návrat k priamym medziľudským vzťahom, k opätovnému stretávaniu sa bez zákazov a obmedzení. Teraz sa však na obzore objavila nová katastrofa, ktorá svetu vnucuje iný scenár.

Vojna na Ukrajine sa pridala k regionálnym vojnám, ktoré v týchto rokoch prinášajú smrť a ničenie. Avšak tento rámec sa ukazuje byť zložitejším vzhľadom na priamy zásah jednej „veľmoci“, ktorá má v úmysle presadiť svoju vôľu proti princípu sebaurčenia národov. Opakujú sa scény tragickej pamäti a opäť raz vzájomné vydieranie niekoľkých mocných prekrýva hlas ľudstva, ktoré naliehavo prosí o mier.

2. Koľko chudoby sa vyvoláva nezmyselnosťou vojny! Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, ako násilie zasahuje bezbranných a tých najslabších. Pomyslime na deportáciu tisícov ľudí, najmä mladých chlapcov a dievčat, aby ich vykorenili a vnútili im inú identitu. Opäť sa ukazujú aktuálnymi slová žalmistu, ktorý čelí zničeniu Jeruzalema a vyhnanstvu mladých Židov: «Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. Na vŕby tejto krajiny, vešali sme svoje citary. Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť... Ako môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?» (Ž 137,1-4).

Milióny žien, detí a starých ľudí je nútených vzdorovať nebezpečenstvu bômb, len aby sa dostali do bezpečia hľadajúc útočisko ako utečenci v susedných krajinách. Koľko ďalších zostáva vo vojnových zónach, žijúc denne v strachu a s nedostatkom jedla, vody, lekárskej starostlivosti a predovšetkým ľudských citov? V týchto situáciách sa rozum stáva zastretým a dôsledky toho pociťuje množstvo bežných ľudí, ktorí pribúdajú k už aj tak veľkému počtu ľudí v núdzi. Ako dať primeranú odpoveď, ktorá by prinesla úľavu a pokoj toľkým ľuďom vydaným napospas neistote a nestabilite?

3. Práve v tomto rozporuplnom kontexte sa slávi 6. svetový deň chudobných. Sme pozvaní uvažovať nad výzvou apoštola Pavol mať upretý svoj pohľad na Ježiša, ktorý «hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili» (2 Kor 8,9). (...)

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Toľko z úvodnej časti posolstva, pozostávajúceho z 10 bodov.

-jb, mh-