Anjel Pána 17. júla: Kiež kajúca púť do Kanady pomôže uzdraveniu

Na rozhorúčenom Vatikánskom námestí sa zhromaždilo okolo 12 tisíc veriacich. V biblickom príhovore sa Svätý Otec zamyslel nad významom „lepšieho podielu“, ktorý si vybrala Mária, sestra Marty, keď si sadla k Ježišovým nohám, aby počúvala jeho slovo. Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca pápež pripomenul príklad apoštolského ducha a mariánskej úcty u blahoslaveného Jána Filipa Jeningena, ktorého blahorečili v predchádzajúci deň v Nemecku.

„Drahí bratia a sestry, včera bol 

v nemeckom Ellwangene blahorečený Ján Filip Jeningen, kňaz Spoločnosti Ježišovej, ktorý žil v Nemecku v druhej polovici 17. storočia. Svoju službu vykonával medzi vidieckym obyvateľstvom Württemberského vojvodstva.

Ako neúnavný hlásateľ evanjelia oslovoval ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev a bol plný veľkého apoštolského ducha a osobitnej mariánskej úcty. Príklad a príhovor tohto kňaza nech nám pomáha prežívať radosť z podelenia sa s evanjeliom s našimi bratmi a sestrami. Zatlieskajme novému blahoslavenému!“

Už v predchádzajúcu nedeľu reagoval pápež František na sociálno-ekonomickú a politickú krízu Srí Lanky, ktorá naďalej trvá. V tejto súvislosti dnes zopakoval svoju výzvu pokoja:

„Opätovne vyjadrujem svoju blízkosť ľudu Srí Lanky. 

Drahí bratia a sestry, pripájam sa k vám v modlitbe a vyzývam všetky strany, aby sa usilovali o pokojné vyriešenie súčasnej krízy, najmä v prospech tých najchudobnejších, rešpektujúc práva všetkých. Pripájam sa k náboženským predstaviteľom vo výzve, aby sa všetci zdržali akejkoľvek formy násilia a začali proces dialógu pre spoločné dobro.“

Vo svojich myšlienkach pápež František ani tentoraz nezabudol na Ukrajincov:

„Som stále nablízku aj sužovanému ukrajinskému obyvateľstvu, ktoré každodenne zasahuje dážď rakiet. Ako je možné nechápať, že vojna spôsobuje len ničenie a smrť, keď vzájomne odďaľuje národy, zabíja pravdu a dialóg? Modlím sa a prajem si, aby všetci medzinárodní aktéri skutočne vyvinuli úsilie na obnovenie rokovaní, a nie na živenie nezmyselnej vojny.“

V dňoch 24. – 30. júla čaká Svätého Otca apoštolská cesta do Kanady. Využil preto príležitosť nedeľného stretnutia s veriacimi, aby sa na diaľku vopred prihovoril tým, ktorých už zakrátko stretne zblízka:

„Na budúcu nedeľu, ak Boh dá, odcestujem do Kanady. Preto by som sa teraz chcel prihovoriť všetkým obyvateľom tejto krajiny. Drahí bratia a sestry v Kanade, ako viete, prídem medzi vás najmä v Ježišovom mene, aby som sa stretol s domorodým obyvateľstvom a objal ho.

Žiaľ, v Kanade mnohí kresťania, vrátane niektorých členov rehoľných inštitútov, prispeli k politike kultúrnej asimilácie, ktorá v minulosti rôznymi spôsobmi vážne poškodila pôvodné komunity. Z tohto dôvodu som nedávno vo Vatikáne prijal niekoľko skupín, zástupcov domorodých národov, ktorým som vyjadril svoju ľútosť a solidaritu za škody, ktoré utrpeli.

A teraz sa chystám na kajúcu púť, ktorá, dúfam, s Božou milosťou prispeje k už nastúpenej ceste uzdravenia a zmierenia. Už vopred vám ďakujem za všetku prácu na príprave a za prijatie, ktoré mi poskytnete. Ďakujeme vám všetkým! A prosím vás, aby ste ma sprevádzali v modlitbe.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

17. júla 2022, 16. cezročná nedeľa cyklu C

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele nám predstavuje živý domáci obraz Marty a Márie, dvoch sestier, ktoré ponúkli Ježišovi pohostinnosť vo svojom dome (porov. Lk 10,38-42). Marta sa okamžite pustí do pohostenia návštevy, zatiaľ čo Mária si sadne k Ježišovým nohám, aby ho počúvala. Potom sa Marta obráti na Majstra a požiada ho, aby povedal Márii, aby jej pomohla.

Sťažnosť Marty sa nezdá byť nemiestna, ba máme pocit, že s ňou súhlasíme. Ježiš jej však odpovedá: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,41-42). Je to prekvapujúca odpoveď. Avšak Ježiš neraz náš spôsob myslenia obracia naruby. Položme si teda otázku, prečo Pán, hoci oceňuje veľkodušnú starostlivosť Marty, hovorí, že Máriin postoj si zasluhuje prednosť.

Zdá sa, že Martinou „filozofiou“ je: najprv povinnosť, potom potešenie. Pohostinnosť sa v skutočnosti neskladá z pekných slov, ale vyžaduje, aby človek priložil ruku k dielu, aby urobil všetko pre to, aby sa hosť cítil vítaný. Ježiš to veľmi dobre vie. A skutočne uznáva Martinu službu. Chce však, aby pochopila, že existuje nový poriadok priorít, odlišný od toho, ktorým sa riadila doteraz. Mária si uvedomila, že existuje „lepší podiel“, ktorý musí byť na prvom mieste. Všetko ostatné prichádza potom, ako prúd tečúci z prameňa.

A tak sa pýtame, čo je tým „lepším podielom“? Je to počúvanie Ježišových slov. Evanjelium hovorí: Mária ... „si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo“ (v. 39). Všimnime si: nepočúvala postojačky, robiac niečo iné, ale sadla si k Ježišovým nohám. Uvedomila si, že nie je hosťom ako ostatní. Na prvý pohľad sa zdá, že prišiel niečo prijať, veď potrebuje jedlo a prístrešie, ale v skutočnosti nám Majster prišiel dať seba samého prostredníctvom svojho slova.

Ježišovo slovo nie je abstraktné, je to učenie, ktoré sa dotýka života a formuje ho, mení ho, oslobodzuje od škvŕn zla, upokojuje a vlieva radosť, ktorá nepominie: to Ježišovo slovo je tým lepším podielom ktorý si vybrala Mária. Preto mu Mária dáva prvé miesto: zastaví sa a počúva. Zvyšok príde neskôr. To nič neuberá na hodnote praktickej služby, ale tá nesmie predchádzať, ale musí vychádzať z počúvania Ježišovho slova, musí byť oživovaná jeho Duchom. V opačnom prípade sa zníži na zhon a rozčuľovanie sa nad mnohými vecami, zníži sa na sterilný aktivizmus.

Bratia a sestry, využime tento dovolenkový čas na to, aby sme sa zastavili a počúvali Ježiša. Dnes je čoraz ťažšie nájsť si voľné chvíle na meditáciu. Pracovné tempo je pre mnohých ľudí frenetické a únavné. Letné obdobie môže byť cenným časom aj na otvorenie evanjelia a jeho pomalé čítanie bez náhlenia; každý deň kúsok, malý úsek evanjelia. A takto vnikáme do Ježišovej dynamiky.

Pripusťme si otázky, ktoré nám tieto stránky kladú, pýtajme sa sami seba, ako sa vyvíja náš život, môj život, či je v súlade s tým, čo hovorí Ježiš, alebo nie až tak veľmi. Zvlášť si položme otázku: keď začínam svoj deň, vrhám sa bezhlavo do víru povinností, alebo najprv hľadám inšpiráciu v Božom slove?

Neraz začíname deň automaticky, hneď sme v behu... ako tie sliepky. Nie. Dni musíme začínať ponajprv pohľadom na Pána, vziať do rúk jeho slovo, krátke, ale nech je to inšpirácia dňa. Ak ráno vyjdeme z domu s Ježišovým slovom v mysli, ten deň nepochybne nadobudne tón poznačený týmto slovom, ktoré má moc usmerňovať naše konanie tak, ako chce Pán.

Nech nás Panna Mária naučí vybrať si ten lepší podiel, ktorý nám nikdy nebude odňatý.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-