Québec: Príhovor pápeža predstaviteľom Kanady a zástupcom pôvodných národov

Vážená pani generálna guvernérka, vážený pán premiér, ctené občianske a náboženské autority, drahí zástupcovia pôvodných obyvateľov, veľavážení členovia diplomatického zboru, dámy a páni!

Srdečne vás pozdravujem a ďakujem pani Mary Simonovej a pánovi Justinovi Trudeauovi za ich zdvorilé slová. Som rád, že sa môžem obrátiť na vás, ktorí máte zodpovednosť slúžiť obyvateľom tejto veľkej krajiny, ktorá „od mora k moru“ ponúka výnimočné prírodné dedičstvo. Spomedzi mnohých krás mám na mysli obrovské a veľkolepé javorové lesy, ktoré robia kanadskú krajinu jedinečnou a pestrou. Chcel by som sa vyjsť práve zo symbolu par excellence týchto krajín, javorového listu, ktorý sa rýchlo rozšíril z erbov Québecu a stal sa emblémom, ktorý sa vyníma na vlajke krajiny.

Hoci sa to tak stalo pomerne nedávno, 

javory si uchovávajú pamäť na mnoho minulých generácií, dávno pred príchodom osadníkov na kanadskú pôdu. Pôvodní obyvatelia z nich získavali šťavu, z ktorej vyrábali výživné sirupy. To nás vedie k zamysleniu sa nad ich pracovitosťou, ktorá vždy dbá na ochranu zeme a životného prostredia, verná harmonickej vízii stvorenia, otvorenej knihe, ktorá učí človeka milovať Stvoriteľa a žiť v symbióze s ostatnými živými bytosťami. Je to veľa, čo sa dá naučiť z tohto, zo schopnosti počúvať Boha, ľudí a prírodu. Potrebujeme to zvlášť vo víre dnešného sveta, ktorý sa vyznačuje neustálym „zrýchľovaním“, čo sťažuje skutočne ľudský, trvalo udržateľný a integrálny rozvoj (porov. Laudato si', 18), a nakoniec vytvára „spoločnosť únavy a sklamania“, ktorá sa len s ťažkosťami snaží znovu objaviť chuť kontemplácie, pravú chuť vzťahov, mystiku celku. Ako veľmi potrebujeme počúvať jeden druhého a viesť dialóg, aby sme sa vzdialili od prevládajúceho individualizmu, unáhlených súdov, bezuzdnej agresivity, pokušenia deliť svet na dobrý a zlý! Veľké javorové listy, ktoré pohlcujú znečistený vzduch a obnovujú kyslík, nás vyzývajú, aby sme obdivovali krásu stvorenia a nechali sa osloviť zdravými hodnotami prítomnými v domorodých kultúrach: sú inšpiráciou pre nás všetkých a môžu prispieť k liečeniu škodlivých zvykov vykorisťovania. Koristníckeho využívania nielen stvorenstva, ale aj času a vzťahov, a posudzovania ľudskej činnosti výlučne na základe úžitku a zisku.

Napriek tomu sa tieto životné ponaučenia v minulosti stretli s násilným odporom. Mám na mysli najmä politiku asimilácie a zrovnávania, vrátane systému rezidenčných škôl, čo poškodilo mnohé rodiny pôvodných obyvateľov a podrývalo ich jazyk, kultúru a svetonázor. Do tohto poľutovaniahodného systému podporovaného vtedajšími vládnymi orgánmi, ktorý oddelil mnohé deti od ich rodín, boli zapojené viaceré miestne katolícke inštitúcie; a za to vyjadrujem svoju hanbu a bolesť, a spolu s biskupmi tejto krajiny obnovujem svoju žiadosť o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustili mnohí kresťania na pôvodných obyvateľoch. Za toto všetko prosím o odpustenie. Je tragické, keď sa veriaci, tak ako sa to stalo v tom historickom období, prispôsobujú skôr svetským konvenciám než evanjeliu. Ak kresťanská viera zohrala zásadnú úlohu pri formovaní najvyšších ideálov Kanady, vyznačujúcich sa túžbou vybudovať lepšiu krajinu pre všetkých jej obyvateľov, je potrebné, aby sme sa, priznávajúc vlastné chyby, spoločne zaviazali k tomu, čo, ako viem, všetci zdieľate: podporovať legitímne práva domorodých obyvateľov a podporovať procesy uzdravenia a zmierenia medzi nimi a neindiánskymi obyvateľmi krajiny. To sa odráža v záväzku priliehavo reagovať na výzvy Komisie pre pravdu a zmierenie, ako aj v zameraní sa na uznanie práv pôvodného obyvateľstva.

Svätá stolica a miestne katolícke komunity 

sú konkrétnym spôsobom zaangažované v podporovaní domorodých kultúr so špecifickými a primeranými duchovnými cestami, vrátane pozornosti voči ich kultúrnym tradíciám, zvykom, jazykom a vlastným vzdelávacím procesom, v duchu Deklarácie OSN o právach domorodého obyvateľstva. Našou túžbou je obnoviť vzťah medzi Cirkvou a pôvodnými obyvateľmi Kanady, vzťah poznačený láskou, ktorá priniesla veľké ovocie, ale aj zraneniami, ktoré sa snažíme pochopiť a uzdraviť. Som naozaj vďačný, že som sa v minulých mesiacoch v Ríme stretol a vypočul si rôznych zástupcov pôvodných obyvateľov, a že som tu v Kanade mohol posilniť krásne vzťahy, ktoré sme s nimi nadviazali. Chvíle, ktoré sme spolu prežili, vo mne zanechali stopu a pevnú túžbu pokračovať v reagovaní na rozhorčenie a hanbu nad utrpeniami, ktoré podstúpili domorodé národy, a pokračovať v bratskej a trpezlivej ceste, na ktorú sa vydáme spolu so všetkými Kanaďanmi podľa pravdy a spravodlivosti, pracujúc na uzdravení a zmierení, neustále oživovaní nádejou.

Túto «históriu utrpenia a opovrhovania», ktorá pochádza z kolonizátorskej mentality, «nie je ľahké vyliečiť». Zároveň by nás to malo priviesť k vedomiu, že «kolonizácia sa nezastavuje, skôr sa v niektorých oblastiach premieňa, maskuje a skrýva» (Querida Amazonia, 16). To sa deje v prípadoch ideologickej kolonizácie. Ak kedysi koloniálna mentalita zanedbávala konkrétny život ľudí a vnucovala im vopred stanovené kultúrne modely, ani dnes nechýba ideologická kolonizácia, ktorá sa zráža so životnou realitou, dusí prirodzenú väzbu národov na ich hodnoty, snaží sa vykoreniť ich tradície, históriu a náboženské väzby. Je to mentalita, ktorá v domnienke, že prekonala „temné stránky dejín“, vytvára priestor pre kultúru vymazávania („cancel culture“), ktorá by chcela hodnotiť minulosť len podľa určitých súčasných kategórií. Výsledkom je kultúrna móda, ktorá všetko zrovnáva, robí všetko rovnakým, prejavuje sa ako netolerantná k rozdielom a sústreďuje sa len na prítomný okamih, na potreby a práva jednotlivcov, pričom často zanedbáva ich povinnosti voči najslabším a najkrehkejším: chudobným, migrantom, starým, chorým, nenarodeným... Oni sú tí, na ktorých sa v „zámožných spoločnostiach“ zabúda, oni sú tí, ktorí sú uprostred všeobecnej ľahostajnosti odhodení ako suché listy na spálenie.

Bohaté pestrofarebné lístie javorov nám naopak pripomína dôležitosť celku, vytvárania ľudských spoločenstiev, ktoré nie sú homogénne, ale skutočne otvorené a inkluzívne. A ako je každý list dôležitý na to, aby boli konáre bohato zalistené, tak si treba vážiť každú rodinu, ako základnú bunku spoločnosti, pretože «budúcnosť ľudstva prechádza cez rodinu» (sv. Ján Pavol II., Familiaris consortio, 86). Rodina je prvá konkrétna sociálna realita, ktorú však ohrozujú mnohé faktory: domáce násilie, frenetické pracovné tempo, individualistická mentalita, bezuzdný karierizmus, nezamestnanosť, osamelosť a izolovanosť mladých, opustenosť starých a chorých... Domorodé národy nás môžu veľa naučiť o starostlivosti a ochrane rodiny; u nich sa už od útleho veku deti učia rozoznávať správne od nesprávneho, hovoriť pravdu, podeliť sa, naprávať chyby, vedieť nanovo začínať, utešiť druhého a zmieriť sa. Nech krivdy, ktoré znášali pôvodní obyvatelia, a za ktoré sa dnes hanbíme, slúžia ako varovanie pre nás dnes, aby sa starostlivosť a práva rodiny neodsúvali na vedľajšiu koľaj v mene vyššej produktivity a individuálnych záujmov.

Vráťme sa k javorovému listu. V čase vojny ho vojaci používali ako obväz a liečivo na rany. Dnes, tvárou v tvár nezmyselnému vojnovému šialenstvu, potrebujeme opäť uzdraviť formy násilníckej nevraživosti a extrémizmu a liečiť rany nenávisti. Jedna svedkyňa tragického násilia z minulosti nedávno skonštatovala, že «mier má svoje vlastné tajomstvo: nikdy neprechovávať nenávisť voči nikomu. Ak chceme žiť, nikdy nesmieme nenávidieť» (Rozhovor s Edith Bruckovou, Avvenire, 8. marca 2022). Nepotrebujeme deliť svet na priateľov a nepriateľov, vytvárať odstupy a nanovo sa vyzbrojovať po zuby: preteky v zbrojení a stratégie odstrašovania neprinesú pokoj a bezpečnosť. Musíme si klásť otázku nie ako vybojovať vojny, ale ako ich zastaviť. A zabrániť tomu, aby sa národy opäť stali rukojemníkmi a boli v zovretí desivých a ťahajúcich sa studených vojen, ktoré sa ešte rozširujú. To, čo potrebujeme, sú kreatívne a prezieravé politiky, schopné hľadieť do diaľky, schopné vymaniť sa z kategórií súperenia, aby dali odpovede na globálne výzvy.

V skutočnosti, dnešné veľké výzvy, ako je mier, zmena klímy, dôsledky pandémie a medzinárodné migračné pohyby, majú všetky jedno spoločné: sú globálne, týkajú sa každého. A keďže všetky hovoria o potrebe hľadieť na celok, politika nemôže zostať zajatcom straníckych záujmov. Potrebujeme vedieť pozerať, ako učí tradícia indiánskej múdrosti, o sedem generácií dopredu, nie na to, čo sa nám bezprostredne hodí, nie na najbližší volebný termín alebo na podporu tej či onej lobby. Ale tiež potrebujeme oceniť túžby mladých generácií po bratstve, spravodlivosti a mieri. Na uchovanie si pamäti a múdrosti potrebujeme počúvať starých ľudí, ale na energické kráčanie do  budúcnosti je potrebné prijať sny mladých. Zaslúžia si lepšiu budúcnosť, ako je tá, ktorú im pripravujeme, zaslúžia si byť zapojení do rozhodovania o vytváraní dneška a zajtrajška, osobitne o zachovaní spoločného domova, pre ktorý sú vzácne hodnoty a zásady domorodých národov. V tejto súvislosti by som chcel oceniť chvályhodnú angažovanosť miestnych orgánov v oblasti životného prostredia. Takmer by sa dalo povedať, že emblémy vychádzajúce z prírody, ako napríklad ľalia na vlajke provincie Québec a javorový list na vlajke krajiny, potvrdzujú ekologické poslanie Kanady.

Keď komisia na vytvorenie štátnej vlajky vyhodnocovala tisíce doručených náčrtov, z ktorých mnohé predložili obyčajní ľudia, prekvapilo ju, že takmer všetky obsahovali vyobrazenie javorového listu. Uzrozumenie ohľadom tohto spoločného symbolu ma vedie vyzdvihnúť slovo, ktoré je pre Kanaďanov kľúčové: multikulturalizmus. Multikulturalizmus je základom súdržnosti spoločnosti, ktorá je taká rozmanitá, ako sú pestré koruny javorov. Samotný javorový list so svojou mnohorakosťou hrotov a strán naznačuje mnohouhlý, polyédrický tvar a hovorí, že ste ľudia schopní inklúzie, aby tí, ktorí prichádzajú, mohli nájsť miesto v tejto mnohotvárnej jednote a priniesť svoj originálny príspevok (porov. Evangelii gaudium, 236). Multikulturalizmus je trvalou výzvou: je to prijatie a objatie rôznych prítomných zložiek a zároveň rešpektovanie rozmanitosti ich tradícií a kultúr bez toho, aby sa myslelo, že tento proces je raz a navždy ukončený. V tomto zmysle vyjadrujem uznanie za veľkorysosť pri prijímaní početných ukrajinských a afganských migrantov. Zároveň je však potrebné pracovať na prekonaní rétoriky strachu z migrantov a dať im podľa možností krajiny reálnu šancu zodpovedne sa zapojiť do spoločnosti. Aby sa to udialo, je nevyhnutné právo a demokracia. Je však potrebné čeliť individualistickej mentalite a pamätať na to, že spoločný život je založený na predpokladoch, ktoré politický systém sám o sebe nemôže vytvoriť. Aj v tomto nám domorodá kultúra veľmi pomáha, keď nám pripomína dôležitosť spoločenských hodnôt. Aj Katolícka cirkev so svojím univerzálnym rozmerom a starostlivosťou o tých najkrehkejších, so svojou legitímnou službou v prospech ľudského života v každej jeho fáze, od počatia až po prirodzenú smrť, s radosťou ponúka svoj príspevok.

V posledných dňoch som počul o mnohých núdznych, ktorí klopú na dvere farností. Aj v takej rozvinutej a vyspelej krajine, akou je Kanada, ktorá venuje veľkú pozornosť sociálnej starostlivosti, je nemálo bezdomovcov, ktorí sa spoliehajú na kostoly a potravinové banky, aby našli nevyhnutnú pomoc a pohodlie, ktoré – nezabúdajme – nie je len materiálne. Títo bratia a sestry nás vedú k tomu, aby sme sa zamysleli nad naliehavosťou pracovať na náprave radikálnej nespravodlivosti, ktorá poškvrňuje náš svet a v dôsledku ktorej je hojnosť darov stvorenia rozdelená príliš nerovnomerne. Je škandalózne, že z bohatstva vytvoreného hospodárskym rozvojom nemajú prospech všetky vrstvy spoločnosti. A je smutné, že práve medzi domorodcami je často veľká miera chudoby, s ktorou súvisia aj ďalšie negatívne ukazovatele, ako je nízka úroveň vzdelania, neľahký prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Nech je symbol javorového listu, ktorý sa bežne objavuje na etiketách výrobkov krajiny, pre všetkých motivačným podnetom na ekonomické a sociálne rozhodnutia podporujúce spoluúčasť a starostlivosť o núdznych.

Práve spoločnou prácou vo vzájomnej zhode, ruka v ruke, sa musí čeliť ťaživým výzvam dneška. Ďakujem vám za vašu pohostinnosť, pozornosť a úctu a s úprimnou láskou vás uisťujem, že Kanada a jej obyvatelia sú skutočne blízki môjmu srdcu.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-