Pápež František diecéze Lodi: Sme viac než príbuzní, spája nás niť krstu!

V príhovore Svätý Otec pripomenul potrebu správneho vyhodnotenia bolestnej doby pandémie. V kontexte synodálneho procesu venoval pozornosť aj skúsenostiam diecézy Lodi s miestnymi synodami.

Delegáciu tvorili kňazi, zasvätené osoby, seminaristi, laici, delegáti synody a zástupcovia farností a združení, dobrovoľníci a komunikační pracovníci, spolu s verejnými orgánmi provincie a oblasti Lodi, so starostami, a najmä tí z niekdajšej prvej „červenej zóny“ epidémiu covid-19.“

Svätý Otec začal stretnutie rodinnými spomienkami:

„Dôvody, pre ktoré ste tu dnes prišli sú rôzne. Najprv by som rád spomenul ten, ktorý ma s vami spája akýmsi „príbuzenstvom“, ktoré by som nazval „krstným“. Ako viete, kňaz, ktorý ma pokrstil, otec Enrico Pozzoli, a ktorý mi potom pomohol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej a sprevádzal ma celý život, je synom vašej zeme, rodákom zo Senna Lodigiana, neďaleko Pádu. Priťahovaný charizmou dona Bosca odišiel ako mladý muž do Turína a po tom, čo sa stal saleziánom, bol okamžite poslaný do Argentíny, kde zostal až do konca života. Spriatelil sa s mojimi rodičmi a pomohol im prijať moje povolanie ku kňazstvu.

Potešilo ma, keď jeden váš dobrý krajan, ktorý je tu prítomný, zozbieral o ňom dokumenty a správy, a napísal jeho životopis. Samozrejme, dostal som ho hneď, ale dnes ho dostávam takpovediac v oficiálnej podobe a s dojatím, pretože ste mi ho priniesli vy, priatelia zo Senna Lodigiana, krajania dona Pozzoliho, ktorý bol skutočným saleziánom! Múdry, dobrý, pracovitý muž; apoštol spovednice - nikdy sa neunavil spovedať -, milosrdný, schopný počúvať a dávať dobré rady. Ďakujem vám z celého srdca! Preto hovorím, že sme tak trochu príbuzní, ale nie pokrvne, nie, niť, ktorá nás spája, je oveľa silnejšia a posvätnejšia, pretože je to niť krstu!               

Pokiaľ ide o putá s vaším krajom, nemôžeme zabudnúť, že je tu aj ďalšie, tentoraz prostredníctvom veľkej svätice. Je to Francesca Saverio Cabriniová, rodáčka zo Sant'Angelo Lodigiano, ktorá založila Misionárky Najsvätejšieho Srdca v Codogne a je patrónkou migrantov. Som synom migrantov; Argentína sa stala domovom mnohých a mnohých rodín migrantov, väčšinou Talianov, a svätá Francesca i kabriniánky sú v Buenos Aires významne prítomné. Dnes vám chcem vyjadriť svoj obdiv a vďačnosť za túto ženu, ktorá je - spolu s biskupom Scalabrinim - svedkom blízkosti Cirkvi k migrantom: jej charizma je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým!

Otec Pozzoli a najmä svätá Francesca Cabriniová nám pripomínajú, že evanjelizácia sa v podstate uskutočňuje prostredníctvom svätosti života, svedectva lásky v skutkoch a v pravde (porov. 1 Jn 3,18). Takto sa tiež uskutočňuje odovzdávanie viery v rodinách, prostredníctvom jednoduchého a presvedčivého svedectva. Myslím na starých otcov a staré mamy, ktorí odovzdávajú vieru svojím príkladom a múdrosťou svojich rád. Pretože viera sa vždy musí odovzdávať „v nárečí“, žiadnym iným spôsobom.“

Ďalšou témou, ktorú pápež osobitne zdôraznil v súvislosti s diecézou Lodi, je synodálna skúsenosť:

„Vaše diecézne spoločenstvo v Lodi zažilo od Druhého vatikánskeho koncilu už dve synody: trinástu a nedávno štrnástu. Synodálna cesta, ktorú teraz podnikáme ako univerzálna Cirkev, by chcela pomôcť celému Božiemu ľudu rásť práve v tomto základnom, konštitutívnom a trvalom rozmere bytia Cirkvi: kráčať spolu, počúvať sa navzájom, v rozmanitosti chariziem a služieb, pod vedením Ducha Svätého, ktorý vytvára harmóniu a jednotu vychádzajúc z rozmanitosti.  

Synodálna cesta je rozvíjaním jednej dimenzie Cirkvi. Raz som počul ľudí, ktorí hovorili: «Chceme viac synodálnu a menej inštitucionálnu Cirkev»: to je nesprávne. Synodálna cesta je inštitucionálna, pretože patrí k samotnej podstate Cirkvi. Sme na synode, pretože je to inštitúcia.“

Do tretice sa pápež František dotkol témy, ktorá ešte stále v mnohých oživuje bolesť:

„A dostávame sa k tretiemu dôvodu, ktorý vás sem dnes priviedol: traumatická skúsenosť z prvej fázy pandémie, ktorá postihla vaše územie, najmä južnú časť. Táto pandémia bola komplikovaná skúsenosť, aj priveľká na to, aby sme ju dokázali plne zvládnuť. Predsa však nemôžeme a nesmieme zanedbať jej seriózne vyhodnotenie, na všetkých úrovniach. Začať nanovo neznamená robiť rozruch. Ale teraz to nie je cieľom.

Dnes znamenie, ktoré dávate je znamenie spoločenstva, ktoré chce začať znova spolu, váži si prežité skúsenosti, oceňuje talenty, ktoré sa ukázali v najťažších chvíľach skúšky, a vy ich dobre poznáte. Chcem vám povedať veľké ďakujem - veľké ďakujem! - lekárom, zdravotným sestrám, dobrovoľníkom, kaplánom, starostom, za svedectvo, ktorým ste prežili túto bolestivú pandémiu. Boli ste príkladom.“ 

-jb, bd-