Anjel Pána 11. septembra: Boh nie je pokojný, ak sa od neho vzďaľujeme

Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána sa pápež František prihovoril z okna Apoštolského paláca veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra. V biblickom zamyslení vychádzal z liturgického textu Evanjelia 24. cezročnej nedele – troch podobenstiev o milosrdenstve z 15. kapitoly Lukášovho evanjelia.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie nám predstavuje tri podobenstvá o milosrdenstve (porov. Lk 15,4-32); nazývajú sa tak preto, lebo ukazujú Božie milosrdné srdce. Ježiš nimi odpovedá na reptanie farizejov a zákonníkov, ktorí hovoria: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ (v. 2). Boli pohoršení, pretože Ježiš bol medzi hriešnikmi. Ak je to pre nich nábožensky škandalózne, Ježiš tým, že prijíma hriešnikov a jedáva s nimi, nám zjavuje, že Boh je práve takýto: Boh nikoho nevylučuje, túži mať každého na svojej hostine, pretože všetkých miluje ako synov a dcéry. Všetkých, nikoho nevylučuje. Tieto tri podobenstvá teda vystihujú podstatu evanjelia: Boh je Otec a prichádza nás hľadať vždy, keď sa stratíme.

Hlavné postavy v podobenstvách, ktoré predstavujú Boha, sú pastier, ktorý hľadá stratenú ovečku, žena, ktorá nájde stratenú drachmu, a otec márnotratného syna. Zastavme sa pri jednom aspekte, ktorý je spoločný pre týchto troch protagonistov. Všetci traja majú v zásade spoločnú vlastnosť, ktorú by sme mohli definovať takto: znepokojenie nad niečím, čo chýba – že ti chýba ovečka, chýba ti minca, chýba ti syn -; nepokoj z chýbania, všetci traja v týchto podobenstvách sú nepokojní, pretože im niečo chýba.

Koniec koncov, všetci traja by si pri troche kalkulácie mohli aj vydýchnuť: pastierovi chýba jedna ovca, ale má deväťdesiatdeväť iných – „No čo už, stratila sa...“ -; žene chýba jedna minca, ale má deväť iných; a takisto otec má aj druhého syna, poslušného, ktorému sa môže venovať: prečo myslí na toho, ktorý odišiel a dal sa na zhýralý život? Namiesto toho sa v srdciach pastiera, ženy i otca objavuje starosť o to, čo chýba: o ovečku, o drachmu, o syna, ktorý odišiel. Ten, kto miluje, sa starostí nad tým, kto chýba, cnie sa mu za neprítomným, hľadá toho, kto sa stratil, čaká na toho, kto sa vzdialil. Nechce totiž, aby ktokoľvek zostal stratený.

Bratia a sestry, taký je Boh: nie je „pokojný“, ak sa od neho vzďaľujeme, je zarmútený, chveje sa vo svojom vnútri a vydáva sa nás hľadať, kým nás nevezme späť do svojho náručia. Pán nekalkuluje so stratami a rizikami, má otcovské a materské srdce a trpí pre neprítomnosť milovaných detí. „Ale prečo trpí, keď tento syn je neporiadnik, ktorý sa pobral preč?“ Trpí tým, trpí. Boh trpí pre náš odstup, a keď zablúdime, čaká na náš návrat. Pamätajme: Boh nás vždy čaká s otvorenou náručou, nech sme sa ocitli v akejkoľvek životnej situácii. Ako hovorí žalm: On nespí, stále nad nami bdie (porov. 121,4-5).

Pozrime sa teraz na seba a položme si otázku: napodobňujeme v tomto Pána, máme ten nepokoj z chýbajúceho? Cnie sa nám za tým, kto chýba, za tým, kto sa vzdialil od kresťanského života? Nosíme v sebe tento vnútorný nepokoj, alebo zostávame pokojní a nerušení v našom kruhu? Inými slovami, kto chýba v našich komunitách, chýba nám naozaj, alebo sa len tak tvárime, no nedotýka sa to nášho srdca? Kto mi v živote naozaj chýba? Alebo si pohodlne vystačíme sami, spokojní a šťastní vo svojich skupinách –„som vo skvelej veriacej skupine...“ – bez prechovávania súcitu s tými, ktorí sú ďaleko?

Nie je to len otázka „otvorenosti voči druhým“, je to evanjelium! Pastier v podobenstve nepovedal: „Už mám deväťdesiatdeväť oviec, prečo by som mal ísť hľadať tú stratenú a strácať čas?“ On však išiel. Zamyslime sa teda nad našimi vzťahmi: modlím sa za toho, kto neverí, za toho, kto je vzdialený, kto je zatrpknutý? Priťahujeme vzdialených Božím štýlom, ktorým je blízkosť, súcit a neha? Otec nás žiada, aby sme boli pozorní k tým deťom, ktoré mu najviac chýbajú.

Spomeňme si na nejakého známeho človeka z nášho okolia, ktorý možno nikdy nepočul, že by mu niekto povedal: „Vieš, že Bohu na tebe záleží?“ – „Ale ja som v situácii mimo pravidiel, urobil som takú a takú zlú vec...“ – „Bohu na tebe záleží,“ povedzme mu: „Ty ho nehľadáš, ale on ťa hľadá.“

Nechajme sa znepokojiť – nech sme mužmi a ženami so srdcom, ktoré sa znepokojuje – buďme nepokojní týmito otázkami a prosme Pannu Máriu ako matku, ktorá sa nás nikdy neunaví hľadať a starať sa o nás, svoje deti.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Pozdrav pred cestou do Kazachstanu

Dva dni pred svojím odchodom na 38. apoštolskú cestu do Kazachstanu na VII. kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev pápež František na diaľku pozdravil všetkých zainteresovaných, kresťanské spoločenstvá i obyvateľov krajiny.  Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania Svätý Otec uviedol:

„Drahí bratia a sestry! Pozajtra odchádzam na trojdňovú cestu 

do Kazachstanu, kde sa zúčastním na kongrese hláv svetových a tradičných náboženstiev. Bude to príležitosť stretnúť sa s mnohými náboženskými predstaviteľmi a viesť dialóg ako bratia, vedení spoločnou túžbou po mieri, po ktorom náš svet prahne.

Už teraz by som chcel srdečne pozdraviť účastníkov, ako aj verejných predstaviteľov, kresťanské komunity a všetkých obyvateľov tejto obrovskej krajiny. Ďakujem vám za prípravy a prácu, vynaloženú na prípravu mojej návštevy. Prosím všetkých, aby túto púť dialógu a pokoja sprevádzali modlitbou.“

Pripomeňme, že Svätý Otec odlieta do Kazachstanu v utorok 13. septembra ráno o 7.15.

Útecha a nádej pre Ukrajinu

Pri dnešnom stretnutí s veriacimi pápež opäť povzbudil aj k modlitbe za Ukrajinu:

„Pokračujme v modlitbách za ukrajinský národ, aby mu Pán dal útechu a nádej. V týchto dňoch je na Ukrajine kardinál Krajewski, prefekt Dikastéria pre charitatívnu službu, aby navštívil rozličné komunity a konkrétnou formou dosvedčil blízkosť pápeža a Cirkvi.“

Pápež sa modlil za sestru Máriu, misionárku zabitú v  Mozambiku

Svätý Otec osobitne pamätal na zosnulú 84-ročnú taliansku misionárku 

sestru Máriu, zabitú 7. septembra v Mozambiku pri útoku ozbrojenej skupiny na misijnú stanicu komboniánov:

„V tejto chvíli modlitby si chcem zo srdca spomenúť na sestru Mariu de Coppiovú, komboniánsku misionárku, zabitú v Chipene v Mozambiku, kde s láskou slúžila takmer šesťdesiat rokov. Jej svedectvo nech dodáva silu a odvahu kresťanom a všetkým obyvateľom Mozambiku.“

Blahoprianie Etiópčanom

V Etiópii sa práve slávi vstup do tamojšieho Nového roka. Pápež pri tejto príležitosti vyjadril Etiópčanom svoje žičenie:

„Chcel by som tiež osobitne pozdraviť drahý etiópsky ľud, ktorý dnes oslavuje svoj tradičný Nový rok: ubezpečujem ho o svojej modlitbe a želám každej rodine a celej krajine dar mieru a zmierenia.“

-jb, bd-