Benedikt XVI.: Napriek pochybnostiam a strachom koncil ukázal, že je potrebný

V liste Benedikt XVI. zdôrazňuje prínos a nevyhnutnosť II. vatikánskeho koncilu: „Keď ho pápež Ján XXIII. na prekvapenie všetkých ohlásil, bolo veľa pochybností o tom, či bude mať zmysel, ba či bude vôbec možné usporiadať poznatky a otázky do celku koncilového vyhlásenia a tak dať Cirkvi smer jej ďalšej cesty. V skutočnosti však nový koncil ukázal, že je nielen zmysluplný, ale aj potrebný.“

List emeritného pápeža, datovaný 7. októbra 2022 vo Vatikáne, prečítal účastníkom sympózia predseda Ratzingerovej nadácie páter Federico Lombardi SJ vo štvrtok 20. októbra. Emeritný pápež v ňom okrem iného píše:

„Keď som v januári 1946 začal študovať teológiu, nikto nepomyslel na ekumenický koncil. Keď ho pápež Ján XXIII. na prekvapenie všetkých ohlásil, bolo veľa pochybností o tom, či bude mať zmysel, ba či bude vôbec možné usporiadať poznatky a otázky do celku koncilového vyhlásenia a tak dať Cirkvi smer jej ďalšej cesty. V skutočnosti však nový koncil ukázal, že je nielen zmysluplný, ale aj potrebný. Po prvýkrát sa vo svojej radikálnosti ukázala otázka teológie náboženstiev. To isté platí aj pre vzťah medzi vierou a čisto rozumovým svetom. Na obe témy sa predtým takto nepozeralo. To vysvetľuje, prečo Druhý vatikánsky koncil spočiatku hrozil skôr zneistením a otrasom Cirkvi, než aby jej dal novú jasnosť pre jej poslanie. Medzitým sa postupne ukázala potreba preformulovať otázku povahy a poslania Cirkvi. Takto sa tiež pomaly vynára pozitívna sila koncilu.“

Vo svojom liste ďalej emeritný pápež poukazuje na kontext, v ktorom sa ako teológ venoval svojej práci:

„Moja vlastná ekleziologická práca bola poznačená novou situáciou, ktorá vznikla pre Cirkev v Nemecku po skončení Prvej svetovej vojny. Ak sa ekleziológia dovtedy riešila v podstate inštitucionálne, teraz sa s radosťou vnímala širšia duchovná dimenzia pojmu Cirkev. Romano Guardini opísal tento vývoj slovami: „Začal sa proces nesmierneho významu. Cirkev sa prebúdza v dušiach.“ Takto sa „Kristovo telo“ stalo nosným pojmom Cirkvi, čo následne v roku 1943 našlo svoje vyjadrenie v encyklike Mystici Corporis. S jeho zoficiálnením však pojem Cirkvi ako mystického Kristovho tela zároveň prekonal svoj zenit a bol kriticky prehodnotený. V tejto situácii som si premyslel a napísal svoju dizertačnú prácu na tému „Boží ľud a Boží dom v Augustínovej náuke o Cirkvi“. Veľký augustínovský kongres, ktorý sa konal v Paríži v roku 1954, mi poskytol príležitosť prehĺbiť si pohľad na Augustínovu pozíciu vo vtedajšom politickom virvare.“

Joseph Ratzinger stručne pripomína postupný vývoj u teológov 20. storočia pri vysporiadaní sa s nesprávnymi interpretáciami Augustínovho konceptu „Civitas Dei“ - Božieho mesta (Boží štát). V závere svojho listu píše: 

„Samozrejme, Civitas Dei nie je jednoducho totožné s inštitúciou Cirkvi. V tomto ohľade bol stredoveký Augustín skutočne osudovým omylom, ktorý sa dnes, našťastie, konečne podarilo prekonať. Ale úplná spiritualizácia koncepcie Cirkvi sa zasa míňa s realizmom viery a jej inštitúcií vo svete. Preto sa na Druhom vatikánskom koncile otázka Cirkvi vo svete napokon stala skutočným ústredným problémom.“

Svoj list účastníkom vedeckého sympózia uzatvára Benedikt XVI. slovami:

„Úprimne dúfam, že medzinárodné sympózium na Františkánskej univerzite v Steubenville bude nápomocné v zápase o správne chápanie Cirkvi a sveta v našej dobe.“

-jb-