Pápež: Znovuobjavme II. vatikánsky koncil, vnímajme svet Ježišovými očami

Autormi publikácie „Giovanni XXIII. Il Vaticano II un Concilio per il mondo“ z talianskeho vydavateľstva Bolis sú teológ Ettore Malnati a esejista Marco Roncalli. Kniha je zhrnutím genézy a priebehu toho, čo pápež František vo svojom predslove nazýva „udalosťou milosti pre Cirkev a svet“, ktorej „plody sa ešte nevyčerpali“,  a ktorá „ešte nebola plne pochopená, prežitá a uplatnená“. Predslov Svätého Otca prinášame  v plnom znení.

Predslov pápeža Františka

Druhý vatikánsky ekumenický koncil, ktorý si veľmi želal sv. Ján XXIII. a ktorý doviedol do konca sv. Pavol VI., bol udalosťou milosti pre Cirkev a svet. Udalosťou, ktorej plody neboli vyčerpané.

Áno, môžeme povedať, že ostatný ekumenický koncil ešte nebol úplne pochopený, prežitý a aplikovaný. Sme na ceste a jednou podstatnou etapou tejto cesty je tá, ktorú prežívame so synodou, a ktorá od nás žiada vymaniť sa z logiky „vždy sa to robilo takto“, z uplatňovania tých istých starých schém, zo zužovania (redukcionizmu), ktoré končí tým, že chce všetko vždy zarámovať do toho, čo je už známe a čo sa praktizuje.

Kniha, ako je táto, ktorá nám pomáha znovu objaviť inšpiráciu koncilu a to, ako táto udalosť krok za krokom premenila život Cirkvi, je príležitosťou lepšie postupovať na synodálnej ceste, ktorá spočíva predovšetkým v počúvaní, zaangažovaní sa a schopnosti dať priestor vanutiu Ducha, nechajúc mu možnosť, aby nás viedol.

Z Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu sme získali veľa. Prehĺbili sme si napríklad dôležitosť Božieho ľudu, ústrednej kategórie v koncilových textoch, ktorá sa spomína najmenej stoosemdesiatštyrikrát, čo nám pomáha pochopiť skutočnosť, že Cirkev nie je elitou kňazov a zasvätených osôb, a že každý pokrstený je aktívnym subjektom evanjelizácie.

Nepochopili by sme koncil a ani súčasnú synodálnu cestu, ak by sme do centra všetkého nekládli evanjelizáciu. Sme hriešnici svedkovia Zmŕtvychvstalého a hlásame svetu – nie pre naše zásluhy ani schopnosti – Toho, ktorý porazil smrť, Toho, ktorý nás zachránil a ktorý nás naďalej zachraňuje tým, že nás znovu stavia na nohy s nekonečným milosrdenstvom. Veľké ekumenické zhromaždenie bolo inšpirované potrebou svedčiť a ohlasovať novými slovami udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania a jeho prítomnosť medzi nami. Vtedajší svet sa vzďaľoval od kresťanstva a prejavoval skôr ľahostajnosť ako odpor. Koncil sa zrodil z tejto snahy, z tejto otázky: Ako môžeme hovoriť o Ježišovi mužom a ženám dneška?

Odvtedy sme prešli dlhý úsek cesty, ktorá sa nezaobišla bez ťažkostí a sklamaní. Aj dnes riskujeme, že upadneme do pokušenia skľúčenosti a pesimizmu, keď upíname svoj pohľad na zlo, ktoré trápi svet, namiesto toho, aby sme sa na svet pozerali Ježišovými očami, čiže aby sme ho považovali za obilné pole, kde treba siať s trpezlivosťou a nádejou. Prejsť si nanovo históriu koncilu a najmä prežívať súčasnosť synody s otvoreným a slobodným srdcom, aby sme v tých, ktorých stretávame, dali zarezonovať Božej nehe a jeho blízkosti ku všetkým, je spôsob, akým sa učíme nestrácať odvahu a zanechať každé pokušenie spoliehania sa na seba samých, na našu zdatnosť a na naše stratégie, aby sme prenechali priestor Jemu.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-jb, mh-