Nezostaňme divákmi - pápež František v Piemonte na slávnosť Krista Kráľa

Pápež František pricestoval do Asti už v sobotu, keď sa stretol s príbuznými na rodinnej oslave v obci Portacomaro, kde býva jeho 90-ročná sesternica Carla. V poslednú nedeľu pred vstupom do Adventu, na slávnosť Krista Kráľa, ktorá je zároveň diecéznym Dňom mládeže, slávil Svätý Otec o 11. hodine svätú omšu v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v piemontskom meste Asti. Ako hostiteľ ho privítal miestny biskup Mons. Marco Pastraro. Súčasťou liturgie bolo udelenie ministéria akolytátu mladému seminaristovi z miestnej diecézy.

Nezostaňme divákmi, prejdime k dôvernosti s Ježišom na kríži

„Z týchto krajov sa môj otec vydal na cestu emigrácie do Argentíny. 

A do týchto krajov, ktoré sú vzácne svojimi plodmi zeme a predovšetkým opravdivej pracovitosti ľudí, som prišiel znovu pocítiť chuť svojich koreňov,“ podelil sa homílii sa Svätý Otec. Zameral sa na kalvársku scénu, v ktorej Ježiš na kríži ukazuje, v čom spočíva jeho kráľovstvo: „Vnímajme ako nám adresovanú tú vetu, jedinú, čo dnes Ježiš hovorí z kríža: «Budeš so mnou v raji».“

Pápež zdôraznil výzvu evanjelia nezostať pri pohľade na Ukrižovaného Ježiša divákmi, ľahostajnými a nečinnými, tak ako väčšina postáv historickej scény na Golgote, ale zaangažovať sa, ísť s kožou na trh. Poukázal na ničivú vlnu zla, spočívajúcu v ľahostajnosti a v sebeckom postoji „zachráň sám seba“. Naopak kajúci lotor je vyjadrením blahodarnej vlny dobra:

„Teraz evanjelium hovorí o kajúcom zločincovi kvôli nám, aby nás vyzvalo premôcť zlo tým, že prestaneme byť divákmi. Prosím vás, toto je horšie než konať zlo: ľahostajnosť. Odkiaľ začať? Od dôvery, od oslovenia Boha menom, tak ako to urobil kajúci lotor, ktorý na konci svojho života nanovo objavuje odvážnu dôveru detí, ktoré dôverujú, prosia, naliehajú. A v dôvere priznáva svoje chyby, plače, ale nie nad sebou samým, ale pred Pánom.

A my, máme túto dôveru, prinášame Ježišovi to, čo máme v sebe, alebo sa pred Bohom maskujeme, možno s trochou posvätnosti a kadidla? Prosím vás, nepestujme spiritualitu make-upu, tá je nudná. Pred Bohom treba len vodu a mydlo, bez líčenia sa, s dušou takou, aká je. A odtiaľ vychádza záchrana.“

Napokon Svätý Otec povzbudil osvojiť si Ježišov postoj, čo sa prejavuje v príhovore za záchranu druhých:

„Kto sa cvičí v dôvere, tak ako tento kajúci lotor, naučí sa prihovárať, naučí sa prinášať Bohu to, čo vidí, utrpenie sveta, ľudí, s ktorými sa stretáva; povedať mu ako ten kajúci lotor: „Pane, spomeň si!“ Nie sme na svete len preto, aby sme zachránili seba samých. Nie. Ale aby sme priviedli našich bratov a sestry do náručia Kráľa. Orodovať, prihovárať sa za niekoho, pripomínať ho Pánovi, to otvára brány raja.“

Plné znenie homílie

Povzbudenie mladým, modlitba za Ukrajinu, solidarita s Palestínou

Slávnosť zakončila poludňajšia modlitba Anjel Pána s udelením požehnania. Svoje poďakovanie za vrúcne prijatie vyslovil pápež František v piemontskom nárečí. Jeho príhovor, v ktorom osobitne oslovil mládež a vyslovil aj výzvy k solidarite s Ukrajinou i s Palestínčanmi, zasiahnutými požiarom v utečeneckom tábore v Gaze. Jeho príhovor pred mariánskou modlitbou prinášame v plnom znení:

„Na záver tejto slávnosti by som chcel vyjadriť svoju vďačnosť diecéze, provincii a mestu Asti: ďakujem vám za vrelé prijatie, ktoré ste mi poskytli! Som tiež veľmi vďačný civilným a cirkevným úradom za prípravy, ktoré umožnili túto vytúženú návštevu. Všetkým vám chcem povedať, [v piemontskom nárečí:] že som sa s vami rád stretol, a zaželať vám: buďte zdraví!

Osobitnú myšlienku a objatie by som chcel adresovať mladým ľuďom - ďakujem vám, že ste prišli v takom hojnom počte. Od minulého roka, práve na slávnosť Krista Kráľa, sa v jednotlivých cirkvách slávi Svetový deň mládeže. Téma, rovnaká ako pri najbližších Svetových dňoch mládeže v Lisabone, na ktorých sa chcem zúčastniť, je „Mária vstala a ponáhľala sa“ (Lk 1,39).

Foto: ANSA

Panna Mária to robila, keď bola mladá, a hovorí nám, že tajomstvo zachovania mladosti spočíva práve v týchto dvoch slovesách: vstať a ísť. Rád myslím na Pannu Máriu, ktorá sa ponáhľala, skutočne išla svižne, ponáhľala sa. A veľakrát Pannu Máriu prosím: „Nuž, ponáhľaj sa a vyrieš tento problém!“.

Vstaňte a vykročte: nestojte na mieste a nemyslite na seba, nepremárnite svoj život naháňaním sa za pohodlím alebo najnovšou módou, ale smerujte k Výšinám, vydajte sa na cestu, vyjdite zo svojho strachu, aby ste podali ruku tým, ktorí to potrebujú. A dnes potrebujeme mladých ľudí, ktorí budú skutočne „presahovať hranice“, ktorí nebudú konformisti, nebudú otrokmi mobilného telefónu, ale zmenia svet tak ako Mária, prinášaním Ježiša druhým, starostlivým ujímaním sa druhých, budovaním bratských spoločenstiev s druhými, uskutočňovaním snov o mieri!

Naša doba zažíva hlad po pokoji. Prežívame hladomor po mieri. Myslíme na mnohé miesta vo svete sužované vojnou, najmä na mučenú Ukrajinu. Dajme sa do práce a pokračujme v modlitbách za pokoj!

Modlime sa aj za rodiny obetí vážneho požiaru, ku ktorému došlo v uplynulých dňoch v utečeneckom tábore v Gaze v Palestíne, kde zahynulo aj niekoľko detí. Nech Pán prijme do neba tých, ktorí prišli o život, a nech poteší obyvateľov, tvrdo skúšaných rokmi konfliktu.

A teraz vzývajme Kráľovnú pokoja, Pannu Máriu, ktorej je zasvätená táto nádherná katedrála. Zverujem jej naše rodiny, chorých a každého z vás, s tými starosťami a dobrými úmyslami, ktoré nosíte vo svojich srdciach.“

Po spoločnom obede v priestoroch biskupstva sa Svätý Otec vydal na spiatočný let do Ríma. K helikoptére, ktorá štartovala z futbalového štadióna, sa s ním prišla rozlúčiť vyše tisícka mladých.

-jb-