Pápež píše o Benediktovi XVI. v predslove zbierky „Boh je stále nový“

Pápež František v predslove píše:

„Už názov vyjadruje jeden z najcharakteristickejších aspektov magistéria a vízie viery môjho predchodcu: Áno, Boh je stále nový, pretože je zdrojom a dôvodom krásy, milosti a pravdy. (...) Boh nás prekvapuje, Boh prináša novosť. Duchovná sviežosť, ktorá z týchto stránok vyžaruje, to intenzívne potvrdzuje.

Benedikt XVI. robil teológiu na kolenách. Jeho zdôvodňovanie viery bolo uskutočňované s oddanosťou človeka, ktorý sa celý odovzdal Bohu a ktorý sa pod vedením Ducha Svätého usiloval stále viac preniknúť do tajomstva toho Ježiša, ktorý ho fascinoval už od mladosti.“

Pápež František poukazuje aj na „tvorivú schopnosť Benedikta XVI. skúmať rôzne aspekty kresťanstva s plodnosťou obrazov, jazyka a perspektívy, ktoré sa stávajú neustálym stimulom na pestovanie vzácneho daru prijatia Boha do vlastného života. Spôsob, akým vedel Benedikt XVI. prepojiť srdce a rozum, myšlienky a city, racionalitu a emóciu, je plodným vzorom, ako možno všetkým povedať o prevratnej sile evanjelia“, konštatuje Svätý Otec.

Nová publikácia je podľa pápeža Františka istým druhom «duchovnej syntézy» spisov Benedikta XVI.: „Tu vyniká jeho schopnosť ukázať hĺbku kresťanskej viery ako stále novú. Stačí na to malá ukážka: «Boh je udalosťou lásky» - výraz, ktorý sám o sebe s plnosťou vystihuje teológiu, v neustálom súlade medzi rozumom a citom. «Čo by nás mohlo zachrániť, keď nie láska?» pýtal sa mladých ľudí na modlitbovej vigílii v Kolíne nad Rýnom v roku 2005. (...) – ide o otázku, ktorá je ozvenou Fiodora Dostojevského. A keď hovorí o Cirkvi, jeho cirkevné nadšenie ho núti vysloviť slová plné spolupatričnosti a náklonnosti: «Nie sme akési výrobné stredisko, nie sme podnikom zameraným na zisk, sme Cirkev».

Hĺbka myslenia Josepha Ratzingera, ktorá sa zakladala na Svätom písme a na cirkevných otcoch, je nám nápomocná aj dnes“, zdôrazňuje Pápež František.

„Myšlienky a náuka Benedikt XVI. sú a vždy zostanú plodné v čase, pretože sa dokázal sústrediť na základné odkazy nášho kresťanského života: predovšetkým na osobu a slovo Ježiša Krista a potom na teologické čnosti, číže na lásku, nádej a vieru. A za to mu bude celá Cirkev vďačná, a to navždy“, píše Svätý Otec a dodáva:

„V Benediktovi XVI. sa spojili do harmonického spojenectva neustála zbožnosť a osvietené magistérium. Koľkokrát hovoril o kráse prostredníctvom dojímavých slov! Benedikt vždy považoval krásu za privilegovanú cestu na otvorenie mužov a žien voči transcendentnu, aby sa tak mohli stretnúť s Bohom, čo bolo pre neho najvyššou úlohou a najnaliehavejším poslaním Cirkvi. osobitne hudba bola preňho blízkym umením, na povznášanie ducha a vnútra.“

„Z načúvania Svätému písmu, ktoré sa číta v stále živej tradícii Cirkvi, vedel už od mladosti čerpať tú múdrosť, ktorá je užitočná a nenahraditeľná pre vytvorenie dialogickej konfrontácie s kultúrou svojej doby, čo potvrdzujú aj tieto stránky.“

„Ďakujeme Bohu za to, že nám dal pápeža Benedikta XVI.“, píše pápež František na margo svojho predchodcu. „Naučil nás, že prostredníctvom reflexie, premýšľania, štúdia, načúvania, dialógu a predovšetkým modlitby je možné slúžiť Cirkvi a konať dobro celému ľudstvu. Ponúkol nám živé intelektuálne nástroje, aby každý veriaci mohol zdôvodniť svoju nádej tým, že sa uchýli k spôsobu myslenia a komunikácie, ktorému môžu porozumieť jeho súčasníci. Jeho zámer bol stály: vstúpiť do dialógu s každým, aby sme spoločne hľadali cesty, ktorými sa môžeme stretnúť s Bohom.

Toto hľadanie dialógu s kultúrou vlastnej doby bolo vždy vrúcnou túžbou Josepha Ratzingera: on, najprv ako teológ a neskôr ako pastier, nikdy sa neobmedzil na čisto intelektualistickú kultúru, odtrhnutú od dejín ľudí a sveta.“

Benedikt XVI. „nám ukázal (...), že hľadať pravdu je možné“, píše Svätý Otec František v predslove k novej zbierke duchovných myšlienok svojho predchodcu a konštatuje:

„Ako nám Benedikt XVI. pripomenul slovom i príkladom, plnosť našej existencie sa nachádza len v osobnom stretnutí s Ježišom Kristom, so Žijúcim, ktorý je vteleným Slovom (Logos), úplným a definitívnym zjavením Boha, ktorý sa v ňom ukazuje ako Láska až do krajnosti.“

-zk-