Pápež konžským biskupom: Byť blízko Bohu a prorokmi pre ľudí

„Bolo pre mňa krásne stráviť tieto dni vo vašej krajine, ktorá so svojimi rozsiahlymi lesmi predstavuje „zelené srdce“ Afriky, pľúca pre celý svet. (...) Sme povolaní strážiť krásu stvorenia a brániť ju pred ranami spôsobenými dravým egoizmom“, povedal pápež biskupom.

Les je pre nás zároveň obrazom: „ako Cirkev potrebujeme dýchať čistý vzduch evanjelia, 

odháňať znečistený vzduch svetskosti, strážiť mladé srdce viery“, vysvetlil Svätý Otec.

„Takto si predstavujem africkú cirkev a takto vidím túto konžskú cirkev: mladú, dynamickú, radostnú cirkev, ktorú oživuje misionárska túžba, ohlasovanie, že Boh nás miluje a že Ježiš je Pán“.

„Ďakujem vám, pretože ste pľúcami, ktoré dávajú dych univerzálnej Cirkvi!“

Pápež potom spomenul aj trápenia miestnej Cirkvi. Jej mladá tvár je zvrásnená bolesťou a únavou, občas poznačená strachom a skľúčenosťou. „Je to tvár Cirkvi, ktorá trpí za svoj ľud“ a je „viditeľným znamením Krista, ktorý je aj dnes odmietaný, odsudzovaný a opovrhovaný v mnohých ukrižovaných vo svete, a plače našimi vlastnými slzami“. Rovnako ako Ježiš, Cirkev „chce osušiť slzy ľudí“, skonštatoval Svätý Otec a dodal:

„Vidím trpiaceho Ježiša v dejinách tohto ukrižovaného a utláčaného ľudu, ktorý je pustošený neľútostným násilím, poznačený bolesťou nevinných, nútený žiť v kalných vodách korupcie a nespravodlivosti“.

Ako podotkol Svätý Otec, ľud však nestratil nádej a nadšene prijíma vieru. Pri otázke, ako vykonávať službu v tejto situácii, pápež spomenul príbeh Jeremiáša, ktorý hlásal, že Boh nikdy neopúšťa svoj ľud a prináša plány pokoja aj v situáciách, ktoré sa zdajú byť stratené a nezvratné. Prorok najprv zakúsil Božiu blízkosť. Pápež preto hovoril o dvoch dimenziách: o Božej blízkosti a o proroctve pre ľudí.

„Je dôležité stavať na Pánovej blízkosti, „stavať na modlitbe“ a zotrvávať hodiny pred ním. Iba tak priblížime ľudí, ktorí sú nám zverení, k Dobrému Pastierovi“, skonštatoval Svätý Otec a biskupov vystríhal pred duchom svetáctva i 

pred tým, aby sa považovali za sebestačných alebo vo svojom úrade videli možnosť stúpať po spoločenskom rebríčku a vykonávať moc. Biskupi majú byť hlasom Boha, ktorý chce Konžanom povedať: „Ty si ľud zasvätený Pánovi, tvojmu Bohu“ (Dt 7,6).

Druhou dimenziou je proroctvo pre ľud: „Blízkosť k Bohu robí z ľudí prorokov, ktorí sú schopní zasievať spasiteľné slovo do zranených dejín vlastnej krajiny“, povedal pápež a pokračoval:

„Božie slovo je oheň, ktorý v nás horí a pohýna nás vychádzať von (zo seba)! (...)

Musíme vykoreňovať jedovaté rastliny nenávisti a sebectva, zloby a násilia, búrať oltáre zasvätené peniazom a korupcii, budovať spolužitie založené na spravodlivosti, pravde a pokoji a napokon zasievať semená znovuzrodenia, aby zajtrajšie Kongo bolo skutočne tým, o čom sníva Pán: požehnanou a šťastnou krajinou, ktorá už nikdy nebude vykorisťovaná, utláčaná a krvavá.“

Svätý Otec spomenul aj osobnosť niekdajšieho arcibiskupa Bukavu jezuitu Christopha Munzihirwu, ktorý bol v roku 1996 zavraždený za to, že sa zastával trpiaceho ľudu a odsudzoval nespravodlivosti a vojenské plány.

„Nech prítomnosť Ježiša, tichého a pokorného Pastiera, víťaza nad zlom a smrťou, premení túto veľkú krajinu a je vždy vašou radosťou a nádejou“, zaželal napokon biskupom pápež František.

-zk, mj-