Vyšlo pôstne posolstvo pápeža Františka: Pôstna askéza, synodálna cesta

Pápež František sa nechal inšpirovať evanjeliom, ktoré sa ohlasuje každoročne na druhú pôstnu nedeľu a zhodne ho opisujú Matúš, Marek a Lukáš. Ide o Ježišovo premenenie. A my sme v pôstnom období, dodáva pápež: „pozvaní «vystúpiť na vysoký vrch» spolu s Ježišom, aby sme spolu so svätým Božím ľudom prežívali osobitnú skúsenosť askézy.“

Aj samotní učeníci sú pohoršení Ježišovým ohlásením blížiaceho sa utrpenia Veľkej noci, zakúšajú tak ako my nedostatok viery, odpor nasledovať Ježiša na ceste kríža, dodal Svätý Otec a uviedol:

„Aby sme prehĺbili svoje poznanie Majstra, aby sme plne pochopili a prijali tajomstvo Božej spásy, uskutočnenej v úplnom darovaní seba samého z lásky, musíme sa ním nechať viesť do úzadia a do výšin, odpútajúc sa od priemernosti a márnosti. Treba sa vydať na cestu, cestu do kopca, ktorá si vyžaduje námahu, obetu a sústredenie, ako horská túra. Tieto požiadavky sú dôležité aj pre synodálnu cestu, ku ktorej sme sa ako Cirkev zaviazali. Bude dobré, ak sa zamyslíme nad týmto vzťahom, ktorý existuje medzi pôstnou askézou a synodálnou skúsenosťou.“

V tomto pôstnom období nám pápež navrhuje dve cesty:

„Aby sa táto premena v nás v tomto roku uskutočnila, chcel by som navrhnúť dve «cesty», po ktorých by sme mali kráčať, aby sme vystúpili spolu s Ježišom a dosiahli cieľ spolu s ním.“

Prvá cesta vychádza z citovaného úryvku Evanjelia, kde Nebeský Otec pozýva učeníkov, aby počúvali Syna. Pápež si položil otázku „ako k nám Pán hovorí“ a zároveň odpovedal:

„Predovšetkým v Božom slove, ktoré nám Cirkev ponúka v liturgii: nenechajme ho padnúť do prázdna; ak sa nemôžeme vždy zúčastniť na svätej omši, čítajme biblické čítania deň čo deň, aj s pomocou internetu. Okrem Písma k nám Pán hovorí v našich bratoch a sestrách, najmä v tvárach a príbehoch tých, ktorí sú v núdzi.“

Učeníci chceli zostať na vrchu premenenia ožiarení Pánovou slávou, Ježiš ich však vyzýva zostúpiť, aby čelili tajomstvu kríža, pápež František dodáva:

„(...) Neuchyľujte sa k religiozite, ktorú tvoria mimoriadne udalosti, sugestívne zážitky, zo strachu čeliť realite s jej každodennou prácou, ťažkosťami a protirečeniami. Svetlo, ktoré Ježiš ukazuje učeníkom, je predzvesťou veľkonočnej slávy a k nej treba ísť, nasledujúc «jeho samého»“.

Od nadšenia zázrakov a mimoriadností treba zostúpiť k bežnému životu spoločenstva a stať sa remeselníkmi synodality, dodáva Svätý Otec.

-mj-