Cíťte sa povolaní k veľkej úlohe obnoviť nádej - pápež František

Martin Jarábek - Vatikán

Tretí ročník podujatia s názvom „Všeobecný stav pôrodnosti“ (Stati generali di natalità), ktorý bol zorganizovaný talianskym Fórom združení zameraných na rodinu, sa konal neďaleko Vatikánu, v Auditóriu na Via della Conciliazione.

V prítomnosti talianskej premiérky Giorgie Meloniovej okrem iného pápež František vo svojom príhovore uviedol:

„Dozvedel som sa, že minulý rok Taliansko dosiahlo historicky najnižší počet narodených detí: len 393 000 novorodencov. To je údaj, ktorý prezrádza veľké obavy o zajtrajšok. V súčasnosti sa príchod detí na svet vníma ako záväzok, ktorý musia znášať rodiny. A to, žiaľ, podmieňuje mentalitu mladších generácií, ktoré vyrastajú v neistote, ak nie v rozčarovaní a strachu. Žijú v spoločenskej atmosfére, v ktorej sa založenie rodiny mení na obrovské úsilie namiesto toho, aby bolo spoločnou hodnotou, ktorú všetci uznávajú a podporujú.“

Ďalej pokračoval Svätý Otec opisom súčasnej doby poznačenej rýchlosťou, neistotou a zvyšujúcou sa zraniteľnosťou ľudí, a dodal:

„Azda nikdy predtým sa budúcnosť nezdala taká neistá ako v tomto období, uprostred vojen, pandémií, masového vysídľovania a klimatických kríz. Priatelia, je neistá, nielenže sa nám to zdá: je neistou. Všetko ide rýchlo a aj nadobudnuté istoty rýchlo strácame. Rýchlosť okolo nás v skutočnosti zvyšuje krehkosť, ktorú nosíme v sebe. A v tomto kontexte neistoty a krehkosti zažívajú mladé generácie viac ako ktokoľvek iný pocit neistoty, takže zajtrajšok sa im zdá ako hora, ktorá sa nedá zdolať.“

V príhovore nadviazal pápež aj na slová Giorgie Meloniovej:

„Pani premiérka hovorila o „kríze“, čo je kľúčové slovo, ale pamätajme na dve veci týkajúce sa krízy: z krízy nevychádzame sami, buď vyjdeme všetci, alebo nevyjdeme. A z krízy nevychádzame rovnakí: vychádzame z nej buď lepší alebo horší.

Na srdci Svätého Otca leží výzva týkajúca sa pôrodnosti, pretože je otázkou nádeje a tak dodal:  

„Ale pozor, nádej nie je, ako sa často myslí len optimizmus, nie je to iba nejasný pozitívny pocit z budúcnosti. Ktosi povie: «Ach, vy ste pozitívny muž, pozitívna žena, bravo!» Nie, nádej je niečo iné. Nie je to len ilúzia alebo emócia, ktorú pociťujete, ale je to konkrétna cnosť. Je to životný postoj. A súvisí s konkrétnymi rozhodnutiami. Nádej sa živí angažovanosťou každého človeka za dobro, rastie, keď cítime, že sa zúčastňujeme a podieľame na tom, aby sme dali zmysel vlastnému životu a životu iných. Živenie nádeje je teda sociálnou, intelektuálnou, umeleckou a politickou činnosťou v najvyššom zmysle slova; je to dávanie svojich schopností a zdrojov do služieb spoločného dobra, je to zasievanie budúcnosti.“

Záverom svojho príhovoru ocenil pápež toto už tretie stretnutie s cieľom hľadať riešenia na zvýšenie pôrodnosti a uviedol:

„Je dobré, že sa tu stretávajú politici, podnikatelia, bankovníci, športovci, umelci, žurnalisti, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, ako prejsť od zimy k demografickej jari.“ (...)

„Vám, ktorí ste tu, aby ste našli dobré riešenia, ovocie svojej profesionality a odbornosti, by som chcel povedať: cíťte sa povolaní k veľkej úlohe obnoviť nádej, spustiť procesy, ktoré dajú impulz a život Taliansku, Európe a svetu. Nech nám prinesú veľa detí. Ďakujem vám.“