Tlačová konferencia pápeža pri návrate z Maďarska

Prinášame pracovný prepis rozhovoru pápeža Františka s novinármi počas letu:

Antal Hubai (maďarský Rtl Klub)

Svätý Otec, vieme, že ste počas svojho života mali niekoľko osobných skúseností s Maďarmi: zmenil sa váš pohľad na Maďarov po stretnutiach počas týchto dní?

Áno, naozaj som mal skúsenosti v 60. rokoch, keď som študoval v Čile, bolo tam veľa maďarských jezuitov, museli tam ísť, pretože ich vyhodili z Maďarska. Potom som sa veľmi spriatelil s maďarskými rehoľnými sestrami Márie Wardovej (CJ), ktoré mali školu 20 km od Buenos Aires. Navštevoval som ju dvakrát do mesiaca a pôsobil som ako mimoriadny kaplán. A dosť dobre som poznal aj spolok maďarských laikov z Buenos Aires, ktorí pracovali v maďarskom kolégiu. Nerozumel som síce ich jazyku, no rozumel som dvom slovám: guláš a tokaj! Bola to pekná skúsenosť a veľmi ma zasiahla bolesť utečencov, nemôcť sa vrátiť domov. A sestry Márie Wardovej, ktoré tam [v Maďarsku] zostali, boli ukryté v bytoch, aby ich režim nezobral (preč). Potom som sa dozvedel viac o celej kauze presviedčania dobrého kardinála Mindszentyho, aby prišiel do Ríma, a spoznal som aj nadšenie 1956 roku a sklamanie po ňom. Viac-menej toto.

... ale zmenil sa odvtedy váš názor na Maďarov?

Nie, nezmenil sa: azda sa obohatil, v tom zmysle, že Maďari, ktorých som stretol, mali veľkú kultúru; aj tí, ktorí nepatrili k vysokej spoločenskej vrstve, aj tí jednoduchí mali veľmi vysokú základnú kultúru. Väčšinou hovorili po nemecky alebo po anglicky, lebo po maďarsky sa mimo Maďarska nehovorí - jedine v raji sa tak hovorí, lebo vraj trvá večnosť, kým sa človek naučí maďarský jazyk (smiech). A toto sa nezmenilo, naopak: videl som štýl, ktorý som poznal.

Eliana Ruggiero (talianska agentúra AGI):

Svätý Otec, Vy ste vyslovili výzvu, aby sme otvorili - znovu otvorili - dvere nášho sebectva chudobným, migrantom, tým, ktorí sú tu nelegálne. Pri stretnutí s maďarským premiérom Orbánom, požiadali ste ho, aby znovu otvoril hranice balkánskej trasy, ktoré uzavrel? V uplynulých dňoch ste sa stretli aj s metropolitom Hilarionom. Môžu sa Hilarion a samotný Orbán stať kanálmi otvorenosti voči Moskve, aby sa urýchlil mierový proces pre Ukrajinu, alebo aby sa umožnilo stretnutie medzi Vami a prezidentom Putinom? Ďakujem.

Verím, že mier sa vždy dosahuje otvorením kanálov, nikdy ho nemožno dosiahnuť uzavretím. Pozývam všetkých, aby otvorili vzťahy, kanály priateľstva... Nie je to ľahké. Ten istý prejav, ktorý som predniesol vo všeobecnosti, som povedal aj Orbánovi a predniesol som ho tak trochu všade. Je o migrácii: Myslím, že je to problém, ktorý musí Európa uchopiť do rúk, pretože päť krajín trpí najviac: Cyprus, Grécko, Malta, Taliansko a Španielsko, pretože sú to stredomorské krajiny a väčšina migrantov sa vyloďuje tam. A ak sa Európa nepostará o spravodlivé rozdelenie migrantov, problém budú mať len tieto krajiny. Myslím si, že Európa musí dať pocítiť, že je Európskou úniou aj zoči voči tejto výzve.

Je tu aj ďalší problém, ktorý je spätý s migráciou, a to je ukazovateľ pôrodnosti. Sú krajiny ako Taliansko a Španielsko, kde sa neprivádzajú na svet deti. Minulý rok som o tom hovoril na stretnutí rodín a v poslednom čase vidím, že o tom hovorí aj vláda a ďalšie vlády. Priemerný vek v Taliansku je 46 rokov, v prípade Španielska je ešte vyšší a sú tam malé vyľudnené dediny. Program migrácie, ale dobre realizovaný podľa vzoru niektorých krajín - mám na mysli napríklad Švédsko v čase latinskoamerických diktatúr - môže pomôcť aj týmto krajinám, ktoré majú nízku pôrodnosť.

Ohľadom Hilariona: Hilarion je človek, ktorého si veľmi vážim, a vždy sme mali dobré vzťahy. A bol tak láskavý, že ma prišiel navštíviť, potom prišiel na svätú omšu a videl som ho aj tu na letisku. Hilarion je inteligentný človek, s ktorým sa dá rozprávať a tieto vzťahy treba udržiavať, pretože ak hovoríme o ekumenizme – tento sa mi páči, tento sa mi nepáči -, musíme mať ruku vystretú ku každému a tiež ruku prijať. S patriarchom Kirillom som sa od začiatku vojny rozprával len raz, 40 minút cez zoom, potom prostredníctvom Antonija, ktorý je teraz na mieste Hilariona a ktorý za mnou chodí: je to biskup, ktorý bol farárom v Ríme a dobre pozná prostredie, a cez neho som vždy v kontakte s Kirillom. Je tu ešte neuskutočnené stretnutie, ktoré sme mali mať v Jeruzaleme v júli alebo v júni minulého roka, no kvôli vojne bolo zrušené: to sa ešte má uskutočniť. A potom, s Rusmi, mám dobré vzťahy s veľvyslancom, ktorý teraz odchádza, ktorý bol sedem rokov vo Vatikáne. Je to skvelý muž, človek comme il faut, (ako sa patrí). Seriózny, kultivovaný človek, veľmi vyrovnaný. Vzťahy s Rusmi sú predovšetkým prostredníctvom tohto veľvyslanca. Neviem či som odpovedal na všetko... Na niečo som zabudol?

... Či by Hilarion a tiež Orbán mohli nejako urýchliť mierový proces na Ukrajine a tiež umožniť stretnutie medzi Vami a Putinom, ak by mohli pôsobiť - v úvodzovkách - ako sprostredkovatelia...

Viete si predstaviť, že na tomto stretnutí sme nehovorili len o Červenej čiapočke. Hovorili sme o všetkých týchto veciach. Hovorili sme o tom, pretože každý má záujem o cestu k mieru. Ja som ochotný. Som ochotný urobiť všetko, čo je potrebné. Aj teraz prebieha istá misia, no zatiaľ nie je verejná. Uvidíme,... keď bude verejná, poviem o nej.

Aura Maria Vistas Miguel (portugalské Rádio Renascença)

Vaša Svätosť, ďalšou etapou je Lisabon. Ako sa cítite zdravotne? Pretože nás prekvapilo, keď ste išli do nemocnice: niektorí hovorili, že ste omdleli. Cítite teda energiu na to, aby ste počas týchto augustových dní v Lisabone navštívili tisíce mladých ľudí? A na Svetové dni mládeže by ste chceli pozvať aj mladého Ukrajinca a mladého Rusa ako znamenie pokoja pre nové generácie?

Predovšetkým zdravie. To, čo som mal, bola silná nevoľnosť na konci stredajšej audiencie [pred Kvetnou nedeľou], necítil som sa na obedovanie, trochu som si ľahol, nestratil som vedomie, ale áno, mal som vysokú horúčku a o tretej popoludní ma lekár rýchlo odviezol do nemocnice: akútny a silný zápal pľúc, v dolnej časti pľúc. Vďaka Bohu vám môžem povedať, že organizmus, telo, reagovalo na liečbu dobre. Vďaka Bohu. To je to, čo sa mi stalo.

Potom Lisabon: deň pred odchodom som sa rozprával s Mons. Américom (Mons. Américo Manuel Alves Aguiar, pomocný biskup Lisabonu a predseda Nadácie Svetových dní mládeže 2023), ktorý sa prišiel pozrieť, ako to tam vyzerá... A áno, pôjdem tam a dúfam, že to zvládnem. A vidíte, že už to nie je ako bolo pred dvoma rokmi, no s palicou, je to teraz lepšie, zatiaľ sa cesta nezrušila. Potom je tu cesta do Marseille, ďalej cesta do Mongolska, a potom je tu posledná, nepamätám si už kam... Ešte ma program núti k pohybu, uvidíme!

... a stretnutie s mladými ľuďmi z Ruska a Ukrajiny?

Américo má niečo v pláne, povedal mi, že niečo pripravuje. A pripravuje to dobre!

Nicole Winfieldová (americká agentúra Associated Press)

Svätý Otec, chcela som sa vás opýtať na niečo trochu iné: nedávno ste urobili veľmi silné ekumenické gesto, darovali ste Grécku tri fragmenty sôch z Parthenónu, ktoré boli vo Vatikánskych múzeách. Toto gesto malo odozvu aj mimo pravoslávneho sveta, pretože mnohé múzeá na Západe diskutujú práve o vrátení predmetov získaných počas koloniálneho obdobia ako o akte spravodlivosti voči týmto ľuďom. Chcela som sa opýtať, či by ste boli otvorený aj ďalším reštitučným činom. Mám na mysli napríklad pôvodné obyvateľstvo a skupiny v Kanade, ktoré vzniesli požiadavku na vrátenie predmetov z vatikánskych zbierok ako súčasť procesu nápravy škôd, ktoré utrpeli počas koloniálneho obdobia...

Ale toto je predsa siedme prikázanie: Ak si niečo ukradol, musíš to vrátiť! Ale všetko má svoj príbeh. Niekedy vojny a kolonizácia vedú k takýmto rozhodnutiam vziať druhému jeho majetky. Bolo to správne gesto, muselo sa to urobiť: Parthenón - dať niečo späť. A ak zajtra prídu Egypťania a budú žiadať obelisk, čo urobíme? Tu však treba v každom prípade urobiť rozlišovanie. A potom vrátenie domorodých vecí, to sa uskutočňuje, s Kanadou sme sa aspoň dohodli, že to urobíme. Teraz sa budem pýtať, ako to ide. Ale skúsenosti s pôvodnými obyvateľmi v Kanade boli veľmi plodné. Aj v Spojených štátoch jezuiti robia niečo so skupinou pôvodných obyvateľov. Generálny predstavený mi o tom nedávno hovoril. Ale späť k reštitúciám. Pokiaľ môžete vrátiť to, čo je potrebné, je to gesto, ktoré je lepšie urobiť. Niekedy sa to nedá, nie je politická možnosť alebo reálna či konkrétna možnosť. Ale do tej miery, do akej môžete vrátiť, prosím, urobte to, je to dobré pre všetkých. Aby sme si nezvykli strkať ruku do vreciek iných ľudí!

Eva Fernandezová (španielske Rádio COPE)

Ukrajinský premiér Vás požiadal o pomoc pri návrate detí násilne odvlečených do Ruska. Myslíte, že mu môžete pomôcť?

Myslím, že áno, pretože Svätá stolica už pôsobila ako sprostredkovateľ v niekoľkých prípadoch výmeny väzňov a prostredníctvom veľvyslanectva tieto prípady prebehli dobre, myslím si, že aj tento môže prebehnúť dobre. Je to dôležité, aspoň Svätá stolica je ochotná to urobiť, pretože je to správne, je to spravodlivé a musíme pomôcť. Pomôcť, aby to nebol „casus belli“ (vojnový prípad), ale ľudský.  Je to problém ľudskosti skôr ako problém vojnovej koristi alebo odsunu (deportácie) z vojny. Všetky ľudské gestá pomáhajú, ale gestá krutosti nepomáhajú. Musíme urobiť všetko, čo je v ľudských silách. A chcem povedať, že myslím tiež na ženy, ktoré prichádzajú do našich krajín: Taliansko, Španielsko, Poľsko, Maďarsko, toľko žien, ktoré prichádzajú s deťmi a ich manželia sú buď mŕtvi, alebo bojujú vo vojne. Je pravda, je tu nadšenie, a v tejto chvíli sa im pomáha, ale nestrácajme nadšenie v tom pokračovať, pretože keď nadšenie opadne, tieto ženy zostanú bez ochrany, v nebezpečenstve, že padnú za korisť supom, ktorí krúžia a striehnu. Dávajme si pozor, aby sme nestratili toto zameranie na pomoc utečencom. Robme to všetci. Ďakujem.

-zk, mh-