Pápež náboženským predstaviteľom: Musíme byť vzorom vo vzájomnom a bratskom prijatí

Príhovor Svätého Otca Františka

Stretnutie s náboženskými predstaviteľmi, Pamätník venovaný námorníkom a migrantom strateným na mori, 22. septembra 2023

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám, že ste prišli. Pred nami je more, zdroj života, ale toto miesto pripomína aj tragédiu stroskotaní lodí, ktoré spôsobujú smrť. Zišli sme sa tu, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí neprežili, ktorí sa nezachránili. Nezvyknime si považovať stroskotania lodí za spravodajské udalosti a úmrtia na mori za čísla: nie, sú to mená a priezviská, sú to tváre a príbehy, sú to zlomené životy a zničené sny.

Myslím na toľkých bratov a sestry, ktorí sa utopili v strachu spolu s nádejami, ktoré nosili vo svojich srdciach. Tvárou v tvár takejto dráme nie sú potrebné slová, ale činy. Predtým však potrebujeme ľudskosť, potrebujeme ticho, plač, súcit a modlitbu. Teraz vás pozývam na chvíľu ticha na pamiatku týchto našich bratov a sestier: nechajme sa dojať ich tragédiami.

Príliš veľa ľudí, ktorí utekajú pred konfliktmi, chudobou a environmentálnymi katastrofami, nachádza vo vlnách Stredozemného mora konečné odmietnutie pri hľadaní lepšej budúcnosti. A tak sa toto krásne more stalo obrovským cintorínom, kde mnohí bratia a sestry nemajú ani právo na hrob a pochováva sa len ľudská dôstojnosť.

V knižnom spracovaní svedectva s názvom „Malý brat“ hlavný hrdina na konci strastiplnej cesty, ktorá ho vedie z Guinejskej republiky do Európy, hovorí: „Keď ste na mori, ste na križovatke. Na jednej strane je život, na druhej strane je smrť. Iné východiská neexistujú“ (A. Arzallus Antia – I. Balde, Fratellino, Miláno 2021, 107).

Priatelia, aj pred nami leží križovatka: na jednej strane bratstvo, ktoré plodí ľudské spoločenstvo dobrom, na druhej strane ľahostajnosť, ktorá zaplavuje Stredomorie krvou. Nachádzame sa na civilizačnej križovatke. Buď nastúpi kultúra ľudskosti a bratstva, alebo kultúra ľahostajnosti: nech sa každý snaží, ako vie.

Nemôžeme sa zmieriť s tým, že s ľudskými bytosťami sa zaobchádza ako s výmenným tovarom, že sú väznení a mučení krutým spôsobom - toľkokrát vieme, že keď ich pošleme preč, sú odsúdení na mučenie a väznenie -; nemôžeme sa ďalej prizerať tragédiám stroskotaných lodí, ktoré spôsobuje nenávistné obchodovanie a fanatizmus ľahostajnosti. Ľahostajnosť sa stáva fanatizmom. Ľudí treba zachrániť, keď im hrozí utopenie a sú opustení na vlnách. Je to povinnosť ľudskosti, je to povinnosť civilizácie!

Nebo nás požehná, ak sa na súši i na mori budeme vedieť postarať o najslabších, ak budeme vedieť prekonať paralýzu strachu a nezáujmu, ktorá odsudzuje ľudí na smrť v zamatových rukavičkách. V tomto sme my, predstavitelia rôznych náboženstiev, povolaní byť príkladom.

Boh totiž požehnal otca Abraháma. Bol povolaný, aby opustil svoju vlasť: a „odišiel bez toho, aby vedel, kam ide“ (Hebr 11, 8). Ako hosť a pútnik v cudzej krajine prijímal pocestných, ktorí prechádzali okolo jeho stanu (porov. Gn 18): „vyhnaný zo svojej vlasti, bez domova, sám bol domovom a vlasťou všetkých“ (sv. Peter Chryzológ, Rozpravy, 121). A „ako odmenu za svoju pohostinnosť získal potomkov“ (Sv. Ambóz, De officiis, II, 21). Pri zrode troch stredomorských monoteistických náboženstiev je pohostinnosť, láska k cudzincovi v mene Boha. A to je nevyhnutné, ak podobne ako náš otec Abrahám snívame o prosperujúcej budúcnosti. Nezabúdajme na biblický refrén: „sirota, vdova a migrant, cudzinec“. Sirota, vdova a cudzinec: to sú tí, o ktorých nám Boh prikazuje starať sa.

My veriaci preto musíme byť vzorom vo vzájomnom a bratskom prijatí. Vzťahy medzi náboženskými skupinami často nie sú jednoduché, pretože červ extrémizmu a ideologický mor fundamentalizmu rozkladajú reálny život spoločenstiev. V tejto súvislosti by som však rád zopakoval to, čo napísal Boží muž, ktorý žil neďaleko odtiaľto: „Nech nikto nechová v srdci pocity nenávisti voči blížnemu, ale nech má lásku, pretože ten, kto nenávidí čo len jedného človeka, nebude môcť pokojne stáť pred Bohom. Boh nevypočuje jeho modlitbu, kým si v srdci uchováva hnev.“ (Sv. Cesario z Arles, Rozpravy, XIV, 2).

Aj Marseille, ktoré sa vyznačuje pestrou náboženskou pluralitou, dnes stojí na križovatke: stretnutie alebo útok. A ja ďakujem vám všetkým, ktorí stojíte na ceste stretnutia: ďakujem vám za vašu solidaritu a konkrétnu angažovanosť za podporu a integráciu ľudí. Marseille je vzorom integrácie. Je pekné, že tu spolu s rôznymi organizáciami, ktoré pracujú s migrantmi, existuje Marseille-Espérance, nástroj pre medzináboženský dialóg, ktorý podporuje bratstvo a pokojné spolužitie. Pozeráme sa na priekopníkov a svedkov dialógu, ako bol Jules Isaac, ktorý žil neďaleko a ktorého 60. výročie úmrtia sme si nedávno pripomenuli. Vy ste Marseille budúcnosti. Pokračujte bez odradenia, aby sa toto mesto stalo pre Francúzsko, Európu a svet mozaikou nádeje.

Na záver by som ako želanie rád citoval niekoľko slov, ktoré povedal David Sassoli v Bari pri príležitosti predchádzajúceho Stredomorského stretnutia: „Tu v Bagdade, v Dome múdrosti, kde sa stretávali židia, kresťania a moslimovia, aby čítali posvätné knihy a gréckych filozofov. Dnes všetci, veriaci aj neveriaci, cítime potrebu obnoviť tento dom, aby sme spoločne pokračovali v boji proti modlám, búrali múry, stavali mosty a dali obsah novému humanizmu. Pri hlbokom pohľade na našu dobu a pri ešte väčšej láske k nej, keď je ťažké milovať, verím, že toto je semeno zasiate v týchto dňoch, ktoré sú také pozorné k nášmu osudu. Prestaňte sa báť problémov, ktoré nám Stredomorie predkladá! [...] Od toho závisí prežitie pre Európsku úniu a pre nás všetkých.“ (Príhovor pri príležitosti stretnutia reflexie a spirituality „Stredomorská hranica mieru“, 22. februára 2020).

Bratia, sestry, čeľme spoločne našim problémom, nevzdávajme sa nádeje, poskladajme mozaiku mieru!

Som rád, že tu vidím toľkých z vás, ktorí sa vydávate na more, aby ste zachraňovali migrantov. A mnohokrát vám bránia ísť, pretože - vraj - lodi niečo chýba, chýba to či ono... Sú to gestá nenávisti voči bratovi, maskované ako „rovnováha“. Ďakujem vám za všetko, čo robíte.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)