Pápež pri návrate z Marseille k aktuálnym otázkam ľudskosti: So životom sa nezahráva

Vatican news

Prvá otázka od francúzskej televíznej redaktorky sa dotýkala javu ľahostajnosti k migrantom, ktorú Svätý Otec odsúdil na začiatku svojho pontifikátu pri návšteve Lampedusy. Redaktorka Raphaële Schapira sa opýtala, či po desiatich rokoch, keď pápež rovnakým posolstvom žiada Európu o solidaritu, nemá pocit, že zlyhal. Svätý Otec odpovedal aj týmito slovami:

„Povedal by som, že nie. Povedal by som, že rast bol pomalý. Dnes si uvedomujeme problém migrácie. (...) Ale uvedomujeme si tiež, že je tu niečo, čo dosiahlo stav  ako „horúci zemiak“, ktorý nevieme, ako uchopiť. Angela Merkelová raz povedala, že sa to vyrieši tak, že sa pôjde do Afriky a (...) zvýši sa úroveň afrických národov. Ale boli prípady, ktoré boli zlé, (...) Keď migrantov ako „pingpong“ poslali naspäť... A vieme, že mnohokrát skončili v lágroch, skončili horšie ako predtým. (...) Ľudí, ktorí prídu, najprv predajú, potom im zoberú peniaze, aby zaplatili...; potom ich prinútia, aby telefonovali rodine, aby poslali ďalšie peniaze... Sú úbožiaci! Hrozný život. Počul som o jednom svedectve, že keď v noci, pri nastupovaní, videl tú loď takú obyčajnú, bez akéhokoľvek zabezpečenia, nechcel sa nalodiť. (...) Je to vláda teroru! Trpia nielen preto, že sa potrebujú dostať von, ale trpia preto, že tam vládne teror. Sú to otroci. A my, bez toho, aby sme poznali situácie, ich nemôžeme poslať späť ako pingpongovú loptičku. Nie. Preto sa vraciam k podstate: migrantov treba prijať, sprevádzať, podporovať a integrovať. Ak ho nemôžeš integrovať vo svojej krajine, sprevádzaj ho v jeho krajine, ale nenechávaj ho v rukách týchto krutých obchodníkov s ľuďmi.

Dnešná dráma migrantov spočíva v tomto: posielame ich späť a oni sa ocitajú v rukách týchto ničomníkov, ktorí robia veľké zlo. Predávajú ich, vykorisťujú ich. Títo ľudia sa snažia z toho dostať. Existujú skupiny ľudí, ktoré sa venujú záchrane ľudí na mori. Jedného z nich som pozval na synodu, jedného, ktorý je šéfom organizácie „Mediterranea Saving Humans“. Oni ti vyrozprávajú hrozivé príbehy.

Pri prvej ceste, ako ste povedala, som išiel na Lampedusu. Veci sa zlepšili, naozaj, dnes je viac povedomia. Vtedy sa o tom nevedelo. Alebo sa nehovorila  pravda. (...) Je dobré, aby sme sa tejto skutočnosti chopili: urobí nás to ľudskejšími. Viac ľudskými a preto aj viac božskými. Toto je pozvaním. Chcel by som, aby to bolo niečo ako výkrik: „Buďme pozorní! Urobme niečo!“.... Dnes je však viac uvedomelosti. A podľa mňa nie preto, že som prehovoril, ale preto, že si ľudia začali uvedomovať tento problém. Toľkí o tom hovoria. 

Bola to moja prvá cesta a tam som niečo vo svojom vnútri pocítil. Ani som dokonca nevedel, kde je Lampedusa, ale počúval som príbehy, niečo som čítal a v modlitbe som počul: „Musíš tam ísť“. Akoby ma tam vzal Pán. Moja prvá apoštolská cesta (...)“

Druhá otázka od francúzskeho novinára Clémenta Melki sa venovala stretnutiu pápeža Františka s prezidentom Emmanuelom Macronom. Novinár sa opýtal, čo povedal prezidentovi Macronovi o tom, že sa francúzska vláda chystá prijať kontroverzný zákon o ukončení života, a či si Svätý Otec myslí, že môže zmeniť jeho názor? Pápež František odpovedal, že pri tomto stretnutí o tom nehovorili, ale keď sa stretli vo Vatikáne:

„Povedal som mu svoj názor, jasne: so životom sa nezahráva, ani na začiatku, ani na konci... A to nie je môj názor, to je chránenie života! Lebo potom skončíte s tou politikou „ne-bolestí“, humanistickou eutanáziou... Ohľadom toho chcem zopakovať pozvanie na čítanie knihy: je z roku 1907, román, volá sa „Pán sveta“ alebo „Pán zeme“, má dva tituly. Autorom je Benson, futuristický spisovateľ: ukazuje, ako sa nakoniec veci vyvinú. ... odstránia sa všetky rozdiely; odstránia sa všetky bolesti; a eutanázia je jednou z týchto vecí: jemná smrť; a selekcia pred narodením... Kniha nám ukazuje, ako tento človek predvídal súčasné konflikty. V súčasnosti si musíme dať pozor na ideologické kolonizácie, ktoré ničia ľudský život. V súčasnosti sa napríklad eliminuje život starých rodičov, avšak ľudské bohatstvo prechádza cez dialóg vnúčat so starými rodičmi. (...)

So životom sa nezahráva. Či už ide o zákon nenechať rásť dieťa v matkinom lone, alebo o zákon o eutanázii v chorobe alebo v starobe. A nehovorím, že je to vec viery, nie, je to vec ľudskosti. Ide o škaredú formu súcitu. (...).“

A napokon tretia otázka sa týkala situácie na Ukrajine. Španielsky novinár Javier Martínez-Brocal sa opýtal, či je v nejaký pokrok aspoň v humanitárnej otázke návratu detí a ako pápež osobne vníma skutočnosť, že sa v mierovej misii zatiaľ nepodarilo vybojovať žiadne konkrétne výsledky. Svätý Otec odpovedal aj nasledovne:

„Je to pravda, cítiť istú frustráciu, pretože Štátny sekretariát robí všetko pre to, aby pomohol v tejto oblasti. Dokonca sa uskutočnila misia kardinála Zuppiho ... Je tu však niečo ohľadom detí, čo sa darí. Ale tá vojna - myslím, že je to  ovplyvnené nielen rusko-ukrajinským problémom, ale tiež trochu predajom zbraní, viete, obchod so zbraňami. Niekto mi pred niekoľkými mesiacmi povedal, že dnes sú najvýnosnejšími investíciami továrne na zbrane, čiže továrne na smrť. Ukrajinský ľud je mučenícky národ s veľmi trýznivou históriou, históriou, ktorá dáva ľudu trpieť. Nie je to po prvýkrát: za Stalina trpel veľmi. (...) Ale my sa nesmieme zahrávať s mučeníctvom tohto ľudu, musíme pomôcť vyriešiť veci čo najreálnejším a najmožnejším spôsobom. (...) Pokorne, ale robiť to, čo je možné. (...)“

Na záver tlačovej konferencie sa Svätý Otec vrátil k svojej apoštolskej ceste v Marseille pripomenutím, že tak ako sa v tomto meste stretajú a spolunažívajú náboženstvá (moslimovia, židia, kresťania), a tvoria kultúru pomoci, je potrebná aj kultúra tvorivej mozaiky pre migrantov. Ako Svätý Otec poznamenal, existuje päť krajín, ktoré trpia príchodom mnohých migrantov, zatiaľ čo v niektorých krajinách sú prázdne dediny, kde žije menej ako dvadsať starších ľudí. Pápež preto zopakoval výzvu o integráciu a pomoc celej Európy, pretože „dobre vedená migrácia je prínosom“. Migračná politika, uzavrel pápež, musí byť plodnejšia.

-mh-