Pápež chce byť pochovaný v hlavnej mariánskej bazilike v Ríme

Vatican News

Čo sa týka miesta pochovania, nejde o rozhodnutie či revolúciu Svätého Otca, je to skôr prísľub, ktorý dal Panne Márii. Pápež František, ktorý v nedeľu 17. decembra naplní vek 87 rokov, zároveň prezradil, že pracuje na zjednodušení obradu pápežských pohrebov. Dal tiež jasne najavo, že hoci myšlienka na smrť je prítomná aj v dôsledku staroby, myšlienka na rezignáciu u neho vôbec nie je na programe. Naopak, Jorge Mario Bergoglio prezrádza, že okrem „pripravovaných“ ciest do Polynézie a do rodnej Argentíny chce v roku 2024 cestovať do Belgicka.

Santa Maria Maggiore ako miesto na pochovanie

Panna Mária Guadalupská, tzv. „Morenita“ je témou prítomnou počas celého rozhovoru. Svätý Otec hovorí o „veľkej úcte“ k Panne Márii a z toho vyplýva aj výber Baziliky Santa Maria Maggiore ako miesta svojho hrobu. Na jednej strane to znamená historickú novinku v porovnaní s pápežmi minulosti, ktorí boli všetci pochovaní vo vatikánskej krypte (posledným bol Benedikt XVI., ktorý zomrel 31. decembra 2022); na druhej strane to posilňuje puto s hlavnou mariánskou bazilikou, ktorú pápež František navštívil až 115-krát – od nasledujúceho dňa po svojom zvolení, 14. marca 2013. Navštívi ju pred každou zahraničnou cestou i po nej a naposledy to bolo 8. decembra, v deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie, keď sem prišiel darovať zlatú ružu mariánskej ikone Salus Populi Romani, ktorú podľa tradície namaľoval svätý Lukáš, a ktorá bdie nad obyvateľmi mesta. „Mám k nej veľkú úctu. Veľkú oddanosť. I predtým, ... vždy som tam chodieval v nedeľu ráno, keď som bol v Ríme, chvíľu som tam pobudol. Mám k nej veľmi veľké puto“, hovorí pápež František.

Vzťah s Benediktom XVI.

Ako Svätý Otec ďalej vysvetľuje, „s ceremoniárom“ pripravil obrad pápežského pohrebu: „Dosť sme ho zjednodušili. Posledný bol pohreb Benedikta XVI. 5. januára na Námestí sv. Petra. Práve o vzťahu so svojím predchodcom, ktorý bol desať rokov emeritným pápežom, hovoril Svätý Otec František v rozhovore zverejnenom len niekoľko dní pred prvým výročím jeho smrti. „Môj vzťah s pápežom Benediktom bol veľmi blízky. Niekedy som sa s ním chodil radiť. A on mi s veľkou múdrosťou hovoril svoj názor, ale vravel rozhodni sa ty, rozhodnutie nechával na mňa. Vždy mi pomáhal. Bol v tomto smere veľmi veľkodušný“.

Pápež František považuje za „milosť“, že sa mohol „rozlúčiť“ so svojím predchodcom, hneď ako sa od rehoľnej sestry dozvedel, že sa jeho stav zhoršuje. Počas poslednej generálnej audiencie v roku 2022 požiadal o modlitby za Benedikta XVI. „Išiel som za ním“, rozpráva, „bol pri zmysloch, ale už nemohol hovoriť a držal ma za ruku. To rozlúčenie bolo krásne. Bolo to krásne. A po troch dňoch zomrel. Benedikt bol veľký človek, pokorný, jednoduchý človek, ktorý keď si uvedomil svoje obmedzenia, mal odvahu povedať dosť. Obdivujem tohto muža.“

Pápež hovorí, že odchod Benedikta XVI. do večnosti bol tak trochu podobný posledným rokom jeho života v kláštore Mater Ecclesiae: diskrétny, tichý, prirodzený. „A mal tú múdrosť robiť veci slobodne.“

Nechystá sa zriecť úradu

Podobne ako pri iných príležitostiach pápež nevylučuje, že jedného dňa pôjde v stopách Benedikta XVI., teraz však nie je ten čas. Pred rokom v inom rozhovore pre španielsky denník ABC pápež František prezradil, že na začiatku svojho pontifikátu odovzdal - ako je to zvykom - list o zrieknutí sa v prípade zdravotných prekážok vtedajšiemu kardinálovi štátnemu sekretárovi Tarcisiovi Bertonemu. Tento list zostáva tam, kde je: „Nerozmýšľal som o tom a videl som Benediktovu odvahu, keď si uvedomil, že nemôže, uprednostnil povedal dosť, a to mi ako príklad pomáha a prosím Pána, aby povedal dosť, v určitom okamihu, ale vtedy, keď chce on.“

Staroba a zdravie

Na otázku, či je pravda, ako tvrdia niektorí kritici, že po úmrtí svojho predchodcu „sa stal tvrdším“ a zároveň jeho osočovatelia sa „stali zúrivejšími, divokejšími“, pápež František odpovedá žartujúc: „Nie, niektorým ľuďom treba trochu naložiť...“. Prirovnáva to ku vzťahu otca k svojim deťom: „Niekedy je potrebné pokarhanie, ale ľudia tu vnútri sú veľmi dobrí. Ja som komplikovaný a niekedy trochu netrpezlivý a oni to so mnou vydržia.... Ľudia v Kúrii sú veľmi dobrí“. „Ale teraz ste k nim menej prísni“, poznamenáva Alazraki. „Jednoducho aj starí rodičia sa stávajú lepšími, patrí to k starnutiu života.“

V súvislosti so „starobou“, pápež, ktorého nedávno postihol zápal priedušiek a v priebehu dvoch rokov ho dvakrát operovali v nemocnici Gemelli, priznáva, že jeho zdravie je krehké, no ubezpečuje o svojom zdravotnom stave. „Cítim sa dobre, cítim sa lepšie“, hovorí, každopádne „potrebujem, aby ste sa modlili za moje zdravie“, pretože „staroba neprichádza sama“, „nepoužíva makeup, predstavuje sa taká, aká je“. Na druhej strane, „treba vedieť prijať dary staroby“ a „že sa dá robiť veľmi dobre aj z inej perspektívy“. „Niekedy mi hovoria“, prezrádza pápež, „že som ľahkovážny, pretože mám chuť robiť veci a hýbať sa“. Je to znamenie, že „som dostatočne v poriadku“.

Budúce cesty

Zápal priedušiek si vynútil zrušenie cesty do Dubaja na COP28 začiatkom decembra. „Je pravda“, priznáva pápež František, „že všetky cesty sa teraz prehodnocujú. Tie najvzdialenejšie sa zvažujú. Sú to limity, či nie? Je to limit, ktorý ťa núti uvedomiť si, že tu sa všetko končí a začína sa niečo iné. Staroba dáva človeku veľmi dozrieť, je to pekné“.

Cesty sa prehodnocujú, no zostáva túžba uskutočniť tri z nich v nasledujúcom roku: do Belgicka, Polynézie a Argentíny. Tá prvá v Belgicku je „istá“, tvrdí pápež František, ktorého 14. septembra počas audiencie pozval kráľ Filip a kráľovná Matilda. Ďalšie dve sú „otvorené“: „Uvidíme, ako sa veci vyvinú“. O Polynézii hovorí pápež verejne po prvý raz, zatiaľ čo myšlienku návratu do vlasti spomínal takmer vo všetkých rozhovoroch, ktoré poskytol za posledný rok. Po svojom volebnom víťazstve ho v telefonickom rozhovore pozval aj nový argentínsky prezident Javier Milei. V odpovedi na otázku o vyjadreniach o pápežovi, ktoré v minulosti použil samotný prezident, Svätý Otec povedal: „Vo volebnej kampani sa hovoria veci zo žartu, hovorím to v úvodzovkách: hovoria sa síce vážne, ale sú to provizórne veci, ktoré slúžia na vyvolanie istej pozornosti, potom však samé zaniknú. Treba veľmi rozlišovať medzi tým, čo politik hovorí vo volebnej kampani, a tým, čo potom skutočne urobí potom, pretože až potom prichádza moment konkrétnosti, moment rozhodnutí.“

Článok Salvatoreho Cernuzia preložila Zuzana Klimanová